Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ministerstvo chce stanoviť maximálnu lehotu splatnosti faktúr na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad VÚC, obce či štátne orgány by mala platiť 30 dňová lehota splatnosti.BRATISLAVA 28. septembra (SITA) – Maximálna lehota splatnosti faktúr v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov by sa mala v budúcom roku obmedziť. Túto zmenu v rámci novely Obchodného zákonníka dnes odsúhlasila vláda. Návrh stanovuje maximálnu lehotu splatnosti na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad vyššie územné celky (VÚC), obce či štátne orgány by mala platiť len 30-dňová lehota splatnosti. Návrh novely vychádza podľa rezortného ministra Tomáša Boreca z európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.
Minister spravodlivosti verí, že tento krok prinesie pozitívne efekty vo vzťahu k platobnej disciplíne. Novela by mala zvýšiť vymožiteľnosť práva a ochranu malých a stredných podnikateľov proti nepoctivým podnikateľom či ochranu proti veľkým podnikateľom, ktorí využívajú svoju prevahu a pozíciu na trhu a určujú napríklad veľmi dlhé lehoty splatnosti. Novela by podľa predpokladov rezortu spravodlivosti mala nadobudnúť účinnosť od 1. februára 2013. Stanovenie maximálnej 60-dňovej lehoty na plnenie peňažného záväzku by pritom malo byť záväzným ustanovením, od ktorého sa „možno odchýliť len ak by dlhšie dohodnutá lehota splatnosti nebola v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy pre veriteľa“.Novelou by sa taktiež malo zaviesť pravidlo, na základe ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to vo fixnej výške 40 eur.Rezort spravodlivosti spresňuje aj právnu úpravu vo veci nekalej súťaže. „V návrhu novely zákona sa rieši situácia, keď si súkromné spoločnosti zvolia taký názov, pri ktorom hrozí nebezpečenstvo zámeny s verejnými registrami, napríklad s Obchodným registrom. Ide o snahy niektorých firiem vyvolávať zdanie, ako keby boli oficiálnym verejným registrom a nabádajú podnikateľov platiť za ich „služby“ poplatky,“ informuje ministerstvo.
