Vymáhači nebudú môcť prísť domov ani na pracovisko.
Koncom marca 2013 Národná rada Slovenskej republiky prijala nový zákon o ochrane spotrebiteľa „pri predaji na diaľku“, celým názvom „zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
Tento zákon zrušuje zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a dochádza ním k zmenám ďalších právnych predpisov zameraným na ochranu spotrebiteľa.
Cieľom návrhu zákona je stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Nová právna úprava takisto prináša ďalšiu úpravu tzv. predajných akcií, ktoré sú často zneužívané v neprospech spotrebiteľov, pričom sa predovšetkým vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na takýchto predajných akciách.
„Zmluvy na diaľku“
Zákon rozlišuje dva typy „zmlúv na diaľku“, a to tzv. zmluvu uzavretú na diaľku a tzv. zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.
Za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa podľa zákona považuje zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom
(i) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
(ii) na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
(iii) uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo
(iv) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.
Zákon obsahuje i vymedzenie zmlúv, na ktoré sa jeho právna úprava neaplikuje – jedná sa napríklad o zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb, finančných služieb, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zmluvy o obstaraní zájazdu, o hazardných hrách a iné.
Informačné povinnosti predávajúceho
Ešte pred uzavretím „zmluvy na diaľku“ je predávajúci povinný informovať spotrebiteľa o skutočnostiach taxatívne vymedzených v § 3 zákona – jedná sa napr. o hlavné vlastnosti tovaru alebo charakter služby, vybrané kontaktné a identifikačné údaje predávajúceho, celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane všetkých daní, náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, platobné, dodacie podmienky a ďalšie podmienky, informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy a podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy (predávajúci je zároveň povinný poskytnúť spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 zákona) a ďalšie.
Predávajúci je ďalej povinný zabezpečiť, aby spotrebiteľ výslovne potvrdil, že bol oboznámený s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. Ak je pre odoslanie objednávky potrebné stlačenie tlačidla alebo aktivovanie podobnej funkcie na webovom sídle predávajúceho, toto tlačidlo alebo funkcia musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom slovným spojením „objednávka s povinnosťou platby“ alebo zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa povinnosť zaplatiť cenu.
Odstúpenie od zmluvy
Nový zákon prináša aj predĺženie „základnej“ lehoty na odstúpenie od „zmluvy na diaľku“ spotrebiteľom aj bez uvedenia dôvodu, a to z doterajších 7 pracovných dní na 14 (kalendárnych) dní. Táto lehota sa uplatní v prípade, ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy stanovené zákonom, pričom sa počíta odo dňa prevzatia tovaru, uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, resp. uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.
Spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy u predávajúceho v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči; ak bola zmluva uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy stačí akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa vyjadrujúce jeho vôľu odstúpiť od zmluvy. Spotrebiteľ môže na odstúpenie od zmluvy použiť formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 zákona, ktorý mu odovzdal predávajúci. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty.
Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov, a to rovnakým spôsobom, aký použil spotrebiteľ pri svojej platbe. Spotrebiteľ má právo dohodnúť sa s predávajúcim na inom spôsobe platby, ak v súvislosti s tým spotrebiteľovi nebudú účtované žiadne ďalšie poplatky. Spotrebiteľ je následne povinný najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať tovar späť alebo ho odovzdať predávajúcemu.
Pri odstúpení od zmluvy znáša spotrebiteľ iba náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu alebo osobe poverenej predávajúcim na prevzatie tovaru. Spotrebiteľ zodpovedá len za zníženie hodnoty tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku takého zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru.
Predajné akcie
Predajnou akciou sa rozumie akcia určená pre obmedzený počet spotrebiteľov organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného oznámenia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie, ktorej predmetom je najmä prezentácia, ponuka alebo predaj tovaru alebo poskytnutie služieb a počas ktorej alebo do 15 pracovných dní po uskutočnení ktorej dochádza k uzavretiu zmluvy so spotrebiteľom. Podľa zákona sa za predajnú akciu nepovažuje predaj na verejnej dražbe alebo akcia organizovaná výlučne na účely ochutnávky a konzumácie výrobkov a ich predaja, ak nie sú predvádzané a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby.
Organizátor predajnej akcie alebo predávajúci je povinný najneskôr 20 dní pred uskutočnením predajnej akcie písomne oznámiť uskutočnenie predajnej akcie Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie a inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie príslušnému podľa miesta konania predajnej akcie; v takomto oznámení je povinný uviesť informácie podľa § 11 ods. 4 zákona. Na predajnej akcii možno predvádzať, ponúkať na predaj a predávať iba tovar a poskytovať iba služby, ktoré boli riadne oznámené, a to za cenu neprevyšujúcu cenu uvedenú v písomnom oznámení.
Ak (i) si organizátor alebo predávajúci nesplní oznamovaciu povinnosť, (ii) ústredný inšpektorát z dôvodov stanovených zákonom písomné oznámenie nezverejní, (iii) organizátor alebo predávajúci uskutoční predajnú akciu v rozpore s písomným oznámením alebo (iv) jej predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služby v rozpore so zákonom, zmluva uzavretá počas predajnej akcie nevznikne.
Za porušenie povinností uložených zákonom sú orgány dozoru povinné uložiť pokutu, ktorá sa v závislosti od povahy porušenej povinnosti pohybuje od 100 až do 33.000 eur a nariadiť porušiteľovi zdržať sa protiprávneho konania. Ak predávajúci opakovane poruší tú istú povinnosť, za porušenie ktorej mu už bola uložená pokuta orgánom dohľadu, počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty, horná hranica sadzby pokuty stanovená zákonom sa zvyšuje na dvojnásobok.
Ďalšie posilnenie postavenia spotrebiteľov
Zákon novelizuje aj ďalšie právne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa. V rámci novelizácie Občianskeho zákonníka sa stanovuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a dochádza k rozšíreniu tzv. neprijateľných podmienok.
Zákonom sa mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom sa nanovo definujú pojmy spotrebiteľ a predávajúci. Spotrebiteľom sa po novom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. V dôsledku uvedeného došlo k odstráneniu rozporu medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o ochrane spotrebiteľa – podľa Občianskeho zákonníka mohla byť spotrebiteľom iba fyzická osoba, no podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v doterajšom znení to mohla byť aj osoba právnická. Predávajúcim sa po novom rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
V neposlednom rade dochádza k úprave zabezpečenia záväzkov spotrebiteľa – zakazuje sa zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (i) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo (ii) zmenkou alebo šekom.
Po novom takisto platí, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bude povinný aj bez návrhu (teda z úradnej povinnosti) prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Od spotrebiteľa navyše nebude možné požadovať úhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, pritom nebude môcť spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku; na tento účel je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.
Odkedy sa novinky aplikujú
Prevažná väčšina uvedených zmien nadobúda účinnosť 13. júna 2014, niektoré z nich sú však účinné už od 1. mája 2014. S prihliadnutím na rozsah a význam prijatých zmien im odporúčame venovať primeranú pozornosť.