Stravovanie podnikateľa – fyzickej osoby
Podnikateľ si môže uplatniť výdavky na svoje stravovanie ako daňový výdavok. Na rozdiel od zamestnancov, ktorých nárok na stravovanie upravuje Zákonník práce, výdavky vynaložené na stravovanie fyzickej osoby − podnikateľa sa posudzujú len z hľadiska zákona o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.). V článku sa zameriame na stravovanie podnikateľa, ktorý vykonáva činnosť v obvyklom mieste výkonu činnosti.
-
Stravovanie živnostníka (szčo)
19,90€ Pridať do košíkaAk si kúpite ročné predplatné v klube Podnikam.sk, tak VŠETKY E-BOOKY vrátane tohto môžete mať zdarma! Pre viac infomácií kliknite sem
Kedy si môže podnikateľ uplatniť výdavky na stravovanie
- za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku,
- vo výške stravného stanoveného pre časové pásmo 5 až 12 hodín pre pracovné cesty zamestnanca podľa zákona o cestných náhradách, v súčasnosti je to maximálne 4,20 eura.
Upozornenie: Výdavky na stravovanie si môže podnikateľ uplatniť len pod podmienkou, že mu súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie u zamestnávateľa a neuplatňuje si výdavky na stravovanie iným spôsobom.
- podnikatelia si môžu započítať stravné aj za soboty, nedele a sviatky v prípade, že vtedy pracujú. Je potrebné však v prípade kontroly preukázať, že podnikateľ počas týchto dní skutočne pracoval. Môže na to použiť napríklad evidenciu zákazníkov, výkaz práce atď.
Kedy si podnikateľ nemôže uplatniť výdavky na stravovanie
- ak vykonáva okrem podnikania aj závislú činnosť a v danom dni odpracoval u svojho zamestnávateľa viac ako 4 hodiny, lebo v takomto prípade má nárok na stravné u svojho zamestnávateľa, preto nemá nárok na uplatnenie stravného ako podnikateľ.
Upozornenie: Ak podnikateľ v danom dni odpracoval u svojho zamestnávateľa menej ako 4 hodiny, nevzniká mu nárok na stravné u jeho zamestnávateľa. V takomto prípade si môže uplatniť výdavky na stravovanie do daňových výdavkov.
- ak ho zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu, má nárok na stravné podľa zákona o cestných náhradách, nemôže si však uplatniť výdavky na stravné,
- ak vykonáva podnikateľskú alebo inú samostatne zárobkovú činnosť v inom než obvyklom mieste výkonu činnosti (napríklad má obchodné rokovanie v inom meste) – v takomto prípade si uplatňuje stravné podľa zákona cestovných náhradách,
- ak si uplatňuje paušálne výdavky alebo jeho príjem je tvorený z pasívnych príjmov (prenájom).
Povinnosti podnikateľa v súvislosti s uplatnením stravného ako daňového výdavku
Podnikateľ si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie do daňových výdavkov automaticky (paušálne), ale musí splniť nasledovné podmienky:
- preukázať výdavok na stravovanie buď dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok (faktúra vystavená spoločnosťou, ktorá stravné poukážky predáva), alebo dokladom z elektronickej registračnej pokladnice stravovacieho zariadenia, napr. reštauračného zariadenia (ak za jedlo platí v hotovosti, resp. platobnou kartou),
- preukázať, že skutočne odpracoval deň, za ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie (napr. formou výkazu práce, evidencie zákazníkov alebo iným preukázateľným spôsobom),
- zaúčtovať výdavky v účtovníctve, respektíve zaevidovať v daňovej evidencii.
Príklad:
Daňovník podniká popri zamestnaní. Zamestnávateľ ho vyslal na pracovnú cestu. Za tento deň v práci odpracoval 2 hodiny. Má nárok na stravné?
Podnikateľ v danom dni odpracoval u svojho zamestnávateľa 2 hodiny, t. j. menej ako 4 hodiny, nevzniká mu nárok na stravné u jeho zamestnávateľa. Má preto nárok na uplatnenie výdavkov na stravovanie ako podnikateľ podľa zákona o dani z príjmov (§ 19 ods. 2 písm. p). Musí však splniť všetky podmienky na uplatnenie stravného do daňových výdavkov.
Príklad:
Daňovník podniká popri zamestnaní. Zamestnávateľ ho vyslal na pracovnú cestu. Má nárok na stravné?
Podnikateľovi vznikol nárok na cestovné náhrady, ktoré si uplatní u svojho zamestnávateľa. Vzhľadom na to, že mu vznikol nárok na stravné u zamestnávateľa, nemôže si na tento deň uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ zákona o dani z príjmov (podľa § 19 ods. 2 písm. p)
Sumy stravného
- stanovuje ich Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa zákona o cestovných náhradách (§ 5 ods. 2) formou vydaného opatrenia,
- v súčasnosti je účinné opatrenie MF SR č. 295/2014 Z. z. o sumách stravného,
- maximálna hodnota stravného, ktoré si môže podnikateľ uplatniť ako daňový výdavok, je 4,20 eur.
Ak by bol výdavok podnikateľa vynaložený na stravné na konkrétny odpracovaný deň nižší, ako je suma 4,20 eur, môže si živnostník uplatniť v daňových výdavkoch len tento výdavok. Napr. ak si podnikateľ v reštaurácii kúpil obed za 3,90 eur, do daňových výdavkov si uplatní túto sumu.
Ak by podnikateľ vynaložiť na stravné vyššiu sumu, ako je 4,20 eur, do daňových výdavkov si uplatní len sumu 4,20 eura a rozdiel, ktorý túto sumu prevyšuje, účtuje ako nedaňový výdavok. Napr. ak si podnikateľ objedná obed za 4,50 eura, do daňových výdavkov si zaúčtuje sumu 4,20 eur a 0,30 eura účtuje ako nedaňový výdavok.
Vopred nakúpené stravné lístky na dlhšie obdobie
Pokiaľ si živnostník nakúpi stravné lístky vopred na dlhšie obdobie (napr. štvrťrok, polrok, rok), tak v momente nákupu môže dať do daňových výdavkov len províziu spoločnosti vydávajúcej stravné lístky alebo podobné poplatky.
Stravné lístky bude účtovať do daňových výdavkov postupne podľa skutočne odpracovaných dní. Najlepšie vždy po ukončení kalendárneho mesiaca spočíta, koľko odpracoval dní, a podľa tohto počtu si dá do daňových výdavkov príslušný počet stravných lístkov v ich nákupnej cene. Musí pritom zohľadňovať maximálnu cenu stravného, ktorá je určená zákonom o cestovných náhradách, a momentálne je to suma 4,20 eura.
Stravné poukážky zakúpené spätne za uplynulé časové obdobie
Spätne kúpené stravné lístky si podnikatelia nemôžu uplatniť ako uznateľný daňový výdavok preto, že tieto lístky nemohol použiť na stravovanie v predchádzajúcom období, keďže ich podnikateľ vtedy nemal k dispozícii.
Príklad:
Podnikateľ si zakúpil stravné lístky za mesiace september, október v novembri. Môže si ich uplatniť ako uznateľný daňový výdavok?
Vzhľadom na to, že podnikateľ v septembri a októbri nemal uvedené stravné lístky, nenaplnil podmienku preukaznosti výdavkov za odpracované dni v septembri a októbri. Z uvedeného dôvodu si nemôže výdavky za nákup stravných lístkov za mesiace september a október uplatniť do daňových výdavkov.