Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Šesť zahraničných obchodných komôr pôsobiacich na Slovensku sa chce pre novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní stretnúť s ministrom práce a sociálnych vecí Jánom Richterom.
Komory sa chcú pre rozširovanie kolektívnych zmlúv stretnúť s Richterom
Novela zákona, ktorá umožní rozšíriť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) na zamestnávateľov aj bez ich súhlasu, podľa komôr vážne zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku a môže zohrávať významnú úlohu v rozhodovacom procese potenciálnych investorov na Slovensku. Komorám sa nepáči, že novela zákona zasahuje do tarifnej slobody.
„Platnosť kolektívnych zmlúv by mala byť obmedzená výlučne len na tie podniky, ktoré sú členmi určitého zamestnávateľského zväzu. V opačnom prípade je to vážny zásah do slobodného podnikania firiem a firmy sú tak nepriamo nútené k účasti v určitom zamestnávateľskom zväze,“ tvrdia zhodne nemecká, holandská, rakúska, španielska, švédska a talianska obchodná komora. Je to podľa nich v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aby spoločnosť bola zbavená práva samostatne rozhodovať o mzdových podmienkach.
Záťaž pre malé a stredné podniky
Komory tiež upozorňujú na to, že ide o záťaž pre malé a stredné podniky. V prvom rade budú podľa nich postihnuté predovšetkým malé a stredné podniky najmä preto, lebo veľké spoločnosti môžu, vďaka svojej ekonomickej sile, vo svojich tarifných zmluvách dohodnúť lepšie podmienky, ako sú určené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Mnohé malé a stredné podniky však využívajú možnosť dohodnúť sa so zamestnancami na pracovných a tarifných podmienkach v závislosti na hospodárskej situácii.
Zahraničné komory tiež varujú pred tým, že ak budú následkom zákona kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aplikované z regiónov s vyššou kúpnou silou do regiónov s nižšou kúpnou silou, budú musieť firmy v postihnutých oblastiach bojovať so značnými konkurenčnými nevýhodami.
„Opatrenie spôsobuje firmám ďalšie zneistenie v čase, kedy hospodársky rast Slovenska stratil na dynamike. Všetky podniky, ktoré by mohli byť ohrozené mimoriadnym zvýšením mzdových nákladov, sa budú v dôsledku tejto zmeny zdráhať investovať,“ tvrdia komory. Ďalšia neistota podľa nich vznikne v oblasti zaradenia podniku do určitého odvetvia.
Poslanci obišli prezidentove pripomienky
Parlament koncom novembra prelomil veto prezidenta Ivana Gašparoviča, keď opätovne, v pôvodnom znení, schválil novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Hlava štátu navrhovala, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov. Kým novela zákona počíta s tým, že budú z tohto procesu vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, podľa prezidenta by sa to malo týkať zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov. Prezident tiež navrhoval, aby sa rozšírenie záväznosti KZVS nevzťahovalo na zamestnávateľa, ktorý má uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu. Poslanci však tieto jeho pripomienky neakceptovali.
Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už nebude súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. O návrhoch na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi, bude rozhodovať tripartitná komisia. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR.
Niektorí zamestnávatelia budú mať výnimky
Z rozšírenia záväznosti KZVS sa podľa novely zákona vylúčia niektoré kategórie zamestnávateľov. Pôjde napríklad o zamestnávateľa, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Záväznosť KZ sa tiež nebude rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú. Výnimku tiež dostane zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo nútenej správe.
Novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní ide trojica opozičných strán SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd napadnúť na Ústavnom súde SR. V podaní navrhnú aj pozastavenie účinnosti zákona až do rozhodnutia Ústavného súdu. „Dnes toto podanie ide na Ústavný súd,“ povedal začiatkom decembra podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Nový zákon vlády Roberta Fica totiž podľa opozície ľudí núti dodržiavať zmluvy, ku ktorým sa sami nezaviazali.
