Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak hľadáte zámienku, prečo vycúvať z dnešnej večernej spoločenskej akcie, mali by ste vyskúšať toto. Pripravený? Stačí povedať: „Som jednoducho príliš inteligentný.“
Štúdia vedená psychológmi z Univerzity manažmentu v Singapure a Londýnskej ekonomickej školy zistila, že čím viac času trávia ľudia s priateľmi, tým sú spokojnejší. S výnimkou chytrých ľudí.
Vedci prišli na tieto závery po vykonaní dvoch štúdií. Opierali sa o údaje z Národnej štúdie zdravia dospelých z rokov 2001 a 2002, ktorá zahŕňala rozhovory s viac ako 15 000 ľuďmi vo veku medzi 18 a 28 rokov.
Pri prvej štúdii sa vedci pozreli na súvislosť medzi tromi faktami: skóre účastníkov v inteligenčných testoch, hustota obyvateľstva v oblasti, kde účastníci žili, a ako spokojní boli so svojím životom. Výsledky ukázali, že všeobecne sú ľudia spokojnejší v menej obývaných oblastiach – s výnimkou vysoko inteligentných ľudí.
V druhej štúdii sa zaoberali súvislosťou medzi IQ účastníkov, ich spokojnosťou a tým, ako často sa socializovali (chodili von alebo telefonovali so svojimi priateľmi). Vyplynulo, že ľudia sú šťastnejší, keď trávia veľa času so svojimi priateľmi, s výnimkou vysoko inteligentných ľudí. Podľa výsledkov štúdie, čím viac sa inteligentní ľudia stýkali so svojimi priateľmi, tým boli menej spokojní so svojím životom.
Výskumníci nedokážu s istotou povedať, prečo dosiahli takéto výsledky. Jednou z možností je, že ide o pozostatok z čias lovcov a zberačov, kedy ľudia zvyčajne žili v komunitách s okolo 150 obyvateľmi. V súčasnosti, keď sa toto číslo presiahne, necítia sa tak pohodlne a nie sú šťastní. Kontakt s priateľmi bol už vtedy dôležitý pre ľudské prežitie, preto ak sa dnes cítime izolovaní, sme menej šťastní. Na rozdiel od bežnej väčšiny, inteligentní ľudia sú schopní sa prispôsobovať novým prostrediam, takže sa nezaoberajú tým, či žijú v preplnenej komunite alebo niekde na samote, a priatelia im tak chýbajú menej.
Najzaujímavejším zistením však je to, že vysoko inteligentní účastníci v skutočnosti trávili viac času so svojimi priateľmi, z čoho vyplýva, že buď nevedia, čo im robí radosť, alebo nemajú príliš kontrolu nad tým, ako trávia čas.
