Za čo hrozia konateľom v s.r.o. od 17.7.2022 vysoké pokuty alebo zákaz výkonu funkcie?

Nová právna úprava platná od 17.7.2022 zaviedla do praxe viaceré povinnosti konateľov a iných subjektov v súvislosti s predchádzaním úpadku dlžníka a povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zmeny prijaté zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a zmene a doplnení niektorých zákonov sa premietli aj do viacerých osobitných právnych predpisov a dotkli sa aj povinnosti štatutárnych orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným a ďalších osôb.

V článku sa dozviete, ktoré osoby a za akých podmienok sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu a čo im hrozí za nesplnenie tejto povinnosti a priblížime si aj niektoré s tým súvisiace inštitúty. 

Nová právna úprava a zmena osobitných právnych predpisov

Od 17.7.2022 nadobudla účinnosť nová právna úprava v podobe zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o hroziacom úpadku“). Nová právna úprava rieši situáciu podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti (ďalej aj ako „hroziaci úpadok“) v tzv. preventívnom konaní.

Cieľom spomínaného konania je efektívne reagovať na problémy podnikateľa a včas riešiť náročnú situáciu dlžníka tak, aby mohol plynule pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti a mohol zachovať životaschopnosť podniku. Novo prijatými nástrojmi možno najmä predchádzať úpadku a následnému konkurzu dlžníka.

Upozornenie:

Zákon o hroziacom úpadku a nadväzujúce zmeny vo viacerých osobitných právnych predpisoch tým poskytujú podnikateľom ďalší priestor na pomoc v čase, keď im úpadok ešte len hrozí. Nástroje podľa zákona o hroziacom úpadku však môže využívať len dlžník, ktorý je právnickou osobou.

Zákonná povinnosť konateľov podať podnet na vyhlásenie konkurzu 

Z novo ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v aktuálnom znení (ďalej len ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyplýva, že dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Zároveň pritom platí, že ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Platobná neschopnosť
• Predlženie
• Hroziaci úpadok
• Povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka a prevencia
• Návrh na vyhlásenie konkurzu
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
• Premlčanie
• Zákaz výkonu funkcie konateľa a iných funkcií
• Povinnosť poskytnúť súčinnosť

Platobná neschopnosť

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje, že právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa pritom považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Nová zákonná úprava zároveň ustanovila predpoklad, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len ako „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.

Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Predlženie

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.

Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Hroziaci úpadok

Novým právnym inštitútom, ktorý do právneho poriadku priniesol zákon o hroziacom úpadku a premietol sa v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je pojem hroziaci úpadok. Zákon pritom definuje, že dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť.

Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.

Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa osobitného predpisu

Povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka a prevencia

Zákon definuje povinnosti dlžníka nasledovne:

• dlžník je povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Je tiež povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť životaschopnosť podniku dlžníka,
• ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov podľa osobitných predpisov (napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 580/3004 Z. z. o zdravotnom poistení či daňový poriadok), ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí,
• ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku.
• štatutárny orgán dlžníka, ktorý sa dozvedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol dozvedieť, že dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jeho prekonanie,
• počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

TIP:

Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať:

• dlžník, veriteľ,
• v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon,
• dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, iba ak je právnickou osobou,
• veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán (konateľ alebo konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným) alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Nová právna úprava pritom zaviedla predpoklad, pri ktorom platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, čo je 12 500 eur. Takáto pokuta teda hrozí v prípade nesplnenia zákonnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj priamo konateľovi s.r.o.

Upozornenie:

Vzniku tohto nároku nebráni ani skutočnosť, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie.

Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná.

Spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní a nepripúšťa sa ani započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku.

Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. 

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

Osoba, ktoré je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

Na účel uplatnenia zodpovednosti sa pritom predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy:

• ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený,
• ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené,
• alebo ak štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu (zákon o hroziacom úpadku).

Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Premlčanie

Nároky veriteľa sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.

Zákaz výkonu funkcie konateľa a iných funkcií

Ak nastane situácia podľa § 13a Obchodného zákonníka, znamená to, že rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis (napríklad zákon o konkurze a reštrukturalizácii), môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“).

Vyššie uvedené platí rovnako aj pre pôsobenie osôb v nasledujúcich funkciách:

• ako vedúci organizačnej zložky podniku,
• vedúci podniku zahraničnej osoby,
• vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

Rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon. Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

Vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté. Kto osobne alebo prostredníctvom iných osôb koná ako vylúčený zástupca, vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení.

Povinnosť poskytnúť súčinnosť

Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý určuje povinnosť úpadcu poskytovať požadovanú súčinnosť, a to najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.

Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto ustanovenia rovnako ako úpadca majú aj nasledujúce osoby:

• štatutárny orgán (konateľ) alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu,
• prokurista úpadcu,
• odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu,
• likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu,
• ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

Ak úpadca alebo vyššie uvedené osoby uvedené neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú podľa zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty.

Ak úpadca alebo povinné osoby ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie. Pri podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.

Ak povinná osoba ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú podľa zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu až do výšky 165 000 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty a nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2 je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka, čo znamená, že aj v dôsledku neposkytnutia súčinnosti podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno konateľa a iné osoby uvedené v spomínanom ustanovení zbaviť ich funkcie takýmto rozhodnutím.

K téme