Prezident AZZZ Rastislav Machunka poukázal na navrhovanú nemožnosť prideľovať ľudí pracujúcich na živnosť na základe zmluvy o dodaní služby firme, ktorá má rovnaký alebo podobný predmet podnikania.
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) vyzývajú ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, aby stiahol z ďalšieho legislatívneho procesu navrhované zmeny v agentúrnom zamestnávaní. Pripravované novely Zákonníka práce a zákona o službách zamestnanosti podľa zamestnávateľov fakticky rušia agentúrnu prácu na Slovensku, čím môžu priamo pripraviť o prácu až 20 tisíc ľudí. „Ministerstvo práce týmto návrhom plní požiadavku odborárskych funkcionárov,“ povedal na tlačovej besede prezident RÚZ Marián Jusko.
Odborári totiž podľa Juska vidia riešenie v tom, aby sa maximálne obmedzilo agentúrne zamestnávanie a prijímanie ľudí sa riešilo cez štandardné zamestnanecké vzťahy. „To, samozrejme, nie je možné,“ upozornil šéf RÚZ. Ak by podľa zamestnávateľov prišlo o prácu 20 tisíc agentúrnych zamestnancov, štát by cez dane, odvody a dávky v nezamestnanosti prišiel o 10 mil. eur mesačne.
Ministerstvo nezvážilo dopady na zamestnanosť
Navrhované zmeny podľa prezidenta RÚZ obmedzia flexibilitu trhu práce. Rezort práce a sociálnych vecí podľa Juska predstavilo návrh novely Zákonníka práce bez dopadovej štúdie. „Ministerstvo nepredstavilo uvažované dopady, ani počet pracujúcich v tejto forme zamestnania, ani to, aké to bude mať dopady na zamestnanosť,“ upozornil. Takýto návrh podľa Juska len potvrdzuje veľkú nestabilitu právneho systému na Slovensku. „Ani nie po roku a pol od účinnosti Zákonníka práce sa pristupuje k zásadnej zmene dočasného zamestnávania,“ tvrdí.
Navrhované zmeny Jusko označil za zásadný zlom v dočasnom agentúrnom zamestnávaní. Upozornil na to, že sa diskutuje o ďalšom zvýšení minimálnej mzdy, čo vyvolá vyššie náklady pre zamestnávateľov.
Nová legislatíva spôsobí problémy celému spektru podnikateľov
Prezident AZZZ Rastislav Machunka poukázal na navrhovanú nemožnosť prideľovať ľudí pracujúcich na živnosť na základe zmluvy o dodaní služby firme, ktorá má rovnaký alebo podobný predmet podnikania. „Ak takéto pridelenie ľudí nebude správne naformulované, tak hrozí, že napriek tomu, že nemá nič spoločné s agentúrnym zamestnávaním, tak s tým budú mať problémy,“ povedal.
Machunka kritizuje aj návrh na zavedenie povinnosti pre užívateľské firmy kontrolovať agentúry dočasného zamestnávania, či si plnia všetky povinnosti voči svojim zamestnancom. „Ak štát zlyháva, tak namiesto zlepšenia výkonu a aplikácie súčasnej právnej úpravy ide meniť legislatívu, ktorá spôsobí problémy nie pár agentúram, ktoré robia problémy na trhu, ale celému spektru podnikateľov na Slovensku,“ tvrdí šéf AZZZ. Zhoršenie podmienok pre agentúrne zamestnávanie považuje za zlý signál pre investorov.
Obmedzenia sú prísnejšie ako pri zamestnancoch
Avizované zmeny podľa RÚZ a AZZZ zásadne narúšajú flexibilitu zamestnávania. „V nemálo ustanoveniach sú nevykonateľné, prekračujú rámec Ústavy SR, európskej legislatívy a ďalších medzinárodnoprávnych záväzkov,“ tvrdia zamestnávatelia. Ako príklad uvádzajú zrušenie možnosti opakovaného uzatvárania pracovného pomeru na určitý čas prostredníctvom zavedenia limitu dvakrát za jeden rok, pričom u klasického zamestnanca je to dvakrát počas dvoch rokov. „Ide teda o oveľa prísnejšie obmedzenie než pri bežnom zamestnancovi,“ tvrdia zamestnávatelia.
Rezort práce a sociálnych vecí pripravuje návrh novely Zákonníka práce, ktorým sa majú od začiatku budúceho roka sprísniť podmienky agentúrneho zamestnávania. Ako minulý týždeň uviedol štátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí Branislav Ondruš, jednou zo zmien bude zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka.
Ministerstvo chce viacero zásadných zmien
Od začiatku budúceho roka by sa tiež mala zaviesť prezumpcia dočasného pridelenia. Tá má spočívať v tom, že ak výkon práce napĺňa všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa táto práca považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi. Medzi tieto znaky má patriť vykonávanie práce v užívateľskej firme s jej nástrojmi, v jej priestoroch, na pokyny pracovníka užívateľskej firmy a to, že obe firmy, ktoré uzavreli obchodnú zmluvu, majú rovnaký alebo podobný predmet podnikania.
Ministerstvo tiež navrhuje zakázať ďalšie dočasné prideľovanie zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia, ako aj obmedziť maximálnu dĺžku dočasného pridelenia a počet opätovných pridelení u toho istého užívateľského zamestnávateľa. „Stretávame sa s prípadmi, keď zamestnanec je pridelený tomu istému zamestnávateľovi na to isté pracovné miesto opakovane niekoľko rokov,“ povedal Ondruš. Ako riešenie rezort ponúka obmedzenie maximálneho obdobia dočasného pridelenia u toho istého zamestnávateľa na dvanásť, prípadne osemnásť mesiacov. Ak by to obdobie malo podľa Ondruša trvať dlhšie, zamestnávateľ bude musieť tohto zamestnanca prijať ako interného zamestnanca.