Zmeny v zdaňovaní autorských honorárov
Od začiatku tohto roka nastali významné zmeny v zdaňovaní honorárov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie. Aké bude zdaňovanie autorských honorárov pre roky 2015 a 2016?
Pri týchto príjmoch sa aj naďalej daň v zásade vyberá zrážkou. Pred jej zrazením však subjekt vyplácajúci honorár už nebude môcť na príjem uplatniť 40-percentné paušálne výdavky a až následne zvyšnú sumu zdaniť.
Ak autor zvolí zrážkovú daň, nemusí z honorárov platiť odvody
Po novom sa zavádza možnosť ešte pred zdanením príspevku odpočítať od honorára výdavky na povinný odvod do Literárneho fondu vo výške 2 %. Po odrátaní tohto odvodu sa zo zvyšnej sumy strhne zrážková daň vo výške 19 %.
Možnosť uplatniť si paušálne výdavky na honoráre zrušilo ministerstvo financií z toho dôvodu, že od začiatku tohto roka sú 40-percentné paušálne výdavky limitované maximálnou sumou 5 040 eur ročne. Keďže počas zdaňovacieho obdobia by subjekt vyplácajúci honorár nevedel skontrolovať, či si autor neuplatnil paušálne výdavky v maximálnej mesačnej sume 420 eur na iné honoráre, paušálne výdavky sa po novom dajú využiť len pri podaní daňového priznania.
PríkladV novembri 2012 vyplatila spoločnosť autorovi honorár za príspevok v sume 100 eur. Na túto sumu firma uplatní 40-percentné paušálne výdavky a preto 19-percentnou sadzbou dane zdaní sumu 60 eur. Zrážková daň tak bude predstavovať 11,4 eura.
Ak honorár vo rovnakej výške spoločnosť vyplatí v januári tohto roka, tak ako výdavok uplatní len 2-percentný odvod do Literárneho fondu. Základom pre výpočet zrážkovej dane tak bude suma 98 eur, z čoho bude zrážková daň predstavovať 18,62 eura.
Autori si môžu dane vysporiadať aj sami
Ďalšou novinkou je to, že sa umožňuje autorom uzatvoriť písomnú dohodu so subjektom vyplácajúcim honorár o tom, že mu z príspevku nestrhne zrážkovú daň. Autor si v tomto prípade príjmy za príspevky zahrnie medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti a sám si ich daňovo vysporiada v daňovom priznaní. Takúto dohodu však musia autor a subjekt vyplácajúci honorár uzatvoriť vopred, teda pred vyplatením príspevku, a nie až po skončení zdaňovacieho obdobia.
POZOR: Dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane musí subjekt vyplácajúci honoráre oznámiť daňovému úradu najneskôr do 15. dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzatvorená. O dohodách uzatvorených v tomto roku sa tak daňový úrad musí dozvedieť najneskôr 15. januára 2014. |
---|
Ak sa na honorár uplatní zrážková daň, tak zrazením dane je daňová povinnosť autora definitívne splnená. Príjmy z príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ani odvedenú zrážkovú daň už potom autor nesmie uviesť v daňovom priznaní za rok 2013. Autor sa teda musí vopred rozhodnúť, či chce honoráre zdaňovať zrážkovo a mať tým daňové povinnosti vysporiadané, alebo uzavrie dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane a honoráre si zdaní sám v daňovom priznaní za tento rok.Možnosť zvoliť si vopred spôsob zdanenia sa však týka len tých príspevkov autorov, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela, resp. zmiešanej zmluvy (zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou), z ktorej nie je zrejmá presná odmena za vytvorenie diela a za použitie diela, ale je dohodnutá úhrnná odmena.
Čo je lepšie?
Výhody uplatňovania zrážkovej dane
- autor sa nemusí registrovať na daňovom úrade, keďže pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, nie je registračná povinnosť,
- autor sa vyhne plateniu odvodov na sociálne a zdravotné poistenie vzhľadom na to, že z príjmov zdanených zrážkovou daňou sa neplatia odvody.
Nevýhody uplatňovania zrážkovej dane
- autor si nemôže uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmu (maximálne 5 040 eur ročne),
- nemôže využiť ani nezdaniteľnú časť základu dane (v tomto roku 3 735,94 eur) na seba, resp. ani na manželku na rodičovskej dovolenke
- neuplatní si nárok na daňový bonus na deti, ak si vďaka nemu neznižuje daň pracujúca manželka (približne 250 eur ročne na jedno dieťa).
Zdanenie honorárov zrážkovou daňou je vo všeobecnosti výhodné pre tých autorov, ktorí majú okrem príjmov z honorárov dostatočne vysoké iné príjmy, či už ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Na tento iný príjem si totiž môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na seba, prípadne aj na manželku a môžu si tiež daň znížiť o daňový bonus na deti. Keďže poistné na sociálne a zdravotné poistenie platia ako zamestnanci, či povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby, neprekáža im to, že z honorárov napríklad odvody na dôchodok platiť nebudú. Ak však autor nemá iné príjmy, len príjmy z honorárov, môže byť pre neho výhodné uzavrieť dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane a honoráre si zdaniť sám v daňovom priznaní. Vyplatený príjem za príspevky si totiž v daňovom priznaní zníži o 40-percentné paušálne výdavky, základ dane mu klesne vďaka nezdaniteľnej časti základu dane na seba, resp. aj na nepracujúcu manželku a samotnú daň si prípadne zníži aj uplatnením daňového bonusu na deti. Nevýhodou je to, že príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedený v daňovom priznaní už zaujíma aj zdravotnú a Sociálnu poisťovňu. Z takéhoto príjmu musí autor ako samostatne zárobkovo činná osoba odviesť poistné na zdravotné poistenie minimálne v sume 55,02 eura mesačne a ak príjem z honorárov prekročí za tento rok 4 716 eur, vznikne autorovi od 1. júla 2014 povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie.
Autor, ktorý plánuje honoráre zdaniť v daňovom priznaní, sa okrem toho musí registrovať na daňovom úrade a získať DIČ.
Príklad č. 1:
Autor za príspevky do novín získal v roku 2013 autorské honoráre v sume 12 000 eur. Popri tom bol zamestnancom s hrubým príjmom 1 300 eur. Jeho manželka pracuje a uplatňuje si na svoj príjem nezdaniteľnú časť základu dane, aj daňový bonus na deti.
Ak by si tento autor nechal honoráre zdaňovať zrážkovou daňou, tak zaplatí 2-percentný odvod do Literárneho fondu v sume 240 eur a zo zvyšných 11 760 eur prostredníctvom firmy vyplácajúcej honoráre odvedie daň vo výške 2 234,4 eura. V čistom tak autorovi zostane 9 525,6 eura. Keby si 12-tisícový honorár autor zdanil sám v daňovom priznaní, môže si na tento príjem uplatniť 40-percentné paušálne výdavky (4 800 eur). Popri paušálnych výdavkoch si však nemôže uplatniť aj odvod do Literárneho fondu, keďže tento odvod je už ich súčasťou. Základom dane tak bude suma 7 200 eur. Keďže nezdaniteľnú časť základu dane si uplatňuje ako zamestnanec, 19-percentnou sadzbou dane zdaní celých 7 200 eur. Výsledná daň tak bude predstavovať 1 368 eur.Keďže jeho hrubý príjem ako samostatne zárobkovo činnej osoby prekročil 4 716 eur, od júla 2014 bude platiť poistné na sociálne poistenie vyše 130 eur. V rámci ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie musí zdravotnej poisťovni za rok 2013 doplatiť 530,5 eura (je aj zamestnancom, a preto sa na neho nevzťahujú minimálne zdravotné odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby).Ak zohľadníme to, že odvody na sociálne poistenie by platil celých dvanásť mesiacov v úhrnnej sume 1 560 eur (130×12), jeho daň by vyšla 1 368 eur a na zdravotnom poistení by doplatil spomínaných 530,5 eura, tak by jeho čistý príjem predstavoval 8 541,5 eura.Pre tohto autora je tak výhodnejšie využiť zrážkovú daň a mať daňové povinnosti definitívne vysporiadané.
Príklad č. 2:Autor za príspevky do novín získal v roku 2013 autorské honoráre v sume 12 000 eur. Bol to jeho jediný príjem. Jeho manželka bola bez príjmu, keďže bola na rodičovskej dovolenke a majú spolu dve deti.
Ak by si tento autor nechal honoráre zdaňovať zrážkovou daňou, tak rovnako ako v prvom prípade zaplatí 2-percentný odvod do Literárneho fondu v sume 240 eur a zo zvyšných 11 760 eur prostredníctvom firmy vyplácajúcej honoráre odvedie daň vo výške 2 234,4 eura. V čistom tak autorovi zostane 9 525,6 eura. Keby si 12-tisícový honorár autor zdanil sám v daňovom priznaní, môže si na tento príjem uplatniť 40-percentné paušálne výdavky (4 800 eur). Popri paušálnych výdavkoch si však nemôže uplatniť aj odvod do Literárneho fondu, keďže tento odvod je už ich súčasťou. Základom dane tak bude suma 7 200 eur. Okrem toho využije nezdaniteľnú časť základu dane na seba, aj na nepracujúcu manželku, a preto si základ dane zníži o 7 471,88 eura (2×3735,94 eura). Autor tak nezaplatí žiadnu daň. Keďže výškou svojho príjmu spĺňa podmienky nároku na daňový bonus na dieťa (jeho zdaniteľné príjmy presiahli 6-násobok minimálnej mzdy, teda boli nad sumou 2 026,2 eura), môže požiadať daňový úrad o vyplatenie daňového bonusu na dve deti v celkovej ročnej sume približne 500 eur.Keďže jeho hrubý príjem ako samostatne zárobkovo činnej osoby prekročil 4 716 eur, od júla 2014 bude platiť poistné na sociálne poistenie vyše 130 eur. Na autora sa ako na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá neplatí zdravotné poistenie z iného dôvodu (nie je zamestnancom, ani poistencom štátu), vzťahuje minimálne poistné na zdravotné poistenie v sume 55,02 eura mesačne. Ak zohľadníme to, že odvody na sociálne poistenie by platil celých dvanásť mesiacov v úhrnnej sume 1 560 eur (130×12), daňový úrad by mu vo forme daňového bonusu na dve deti vyplatil 500 eur a na zdravotnom poistení by v roku 2013 za dvanásť mesiacov zaplatil 660,24 eura, tak by jeho čistý príjem predstavoval 10 279,76 eura.Pre tohto autora je tak výhodnejšie uzavrieť dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane z honorárov a svoje daňové povinnosti si vysporiadať sám v daňovom priznaní.