Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Sociálny balíček aj povinné zavedenie 13. platu považujú podnikatelia za vládny populizmus
Predseda strany Smer-SD Robert Fico (v popredí) počas príhovoru na prvomájových oslavách v Mestskom parku na Sihoti v Nitre. Premiér predstavil chystané opatrenia sociálneho balíčkaFoto: SITA/Martin Havran
Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska na vzorke 150 respondentov ukázal odpor najmä k povinným s trinástym platom a zvyšovaniu minimálnej mzdy.
Podnikatelia odmietajú zvýšenie minimálnej mzdy, povinné trináste platy a do veľkej miery aj povinné zverejňovanie platov v ponukách práce. Ostatné plánované opatrenia vládnej koalície považujú za viacmenej správne, výraznú podporu má vláda pri zvýšení nezdaniteľného základu.
Vyplýva to z internetového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), na ktorom sa zúčastnilo 150 podnikateľov. Tí od 4. do 9. mája odpovedali na deväť otázok, či mzdové opatrenia a opatrenia z avizovaného sociálneho balíčka považujú za správne, nesprávne, alebo čiastočne správne, prípadne mohli označiť možnosť iné.
Zvyšovanie minimálnej mzdy k hranici 500 eur od budúceho roka považuje 62 % opýtaných za nesprávne. „Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov,“ uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.
Ďalším opatrením zo sociálneho balíčka je stanovenie pevných príplatkov za prácu v noci na 50 %, cez víkendy a sviatky na 100 %. Takéto opatrenie schvaľuje takmer 60 % podnikateľov, aj keď 18,7 % z nich toto opatrenie schvaľuje čiastočne. Za nesprávne to považuje takmer 40 % respondentov. Podľa Kremského rozdielnosť názorov potvrdzuje, že téma si vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá sa zatiaľ nerozbehla.
Zavedenie desaťdňovej platenej dovolenky pre otcov po narodení dieťaťa za rozumné považuje viac ako tretina podnikateľov, za čiastočne správne ďalšia tretina opýtaných. Okrem nich sa za otcovskú dovolenku vyslovili väčšinou aj tí, čo si vybrali možnosť „iné“. Zdôrazňujú však, že by ju mala platiť Sociálna poisťovňa ako nemocenské dávky, nie zamestnávatelia. Štvrtina podnikateľov sa vyslovila proti tomuto opatreniu.
Príplatky na cestovanie za prácou nebudú mať veľký účinok
Vláda SR ďalej plánuje podporiť cestovanie ľudí za prácou zvýšením už zavedených príplatkov a zaviesť nový príspevok na presťahovanie sa. Celkovo s ním súhlasia vyše dve tretiny respondentov. V komentároch však upozorňujú, že sa to týka len malého počtu zamestnancov a nebude to mať veľký účinok, pretože Slováci sa neradi sťahujú. Problémom je podľa Kremského úpadok medzimestskej dopravy, ktorú firmy často nahrádzajú vlastnými autobusmi.
Podporu podnikateľov si získal aj zákaz sociálneho dumpingu, teda aby zamestnanci z iných krajín nemohli pracovať na Slovensku najmä cez personálne agentúry, pod úrovňou minimálnej mzdy. Celkovo s návrhom súhlasí 70 % opýtaných podnikateľov. Kremský zároveň pripomína, že Zákonník práce už teraz diskrimináciu zakazuje a stačilo by ho dôkladne dodržiavať a kontrolovať. Dumping podľa podnikateľov vzniká práve nelegálnym zamestnávaním cudzincov, pretože vrátane odvodov a servisných poplatkov sú drahší ako slovenskí zamestnanci.
Povinný 13. plat nenašiel u podnikateľov pochopenie
Vláda SR uvažuje aj o povinnom zavedení trinásteho platu, ktorý by bol oslobodený od zdanenia, prípadne aj odvodov. Jednoznačne proti je 65,3 % podnikateľov, za je len desatina. „Účastníci prieskumu argumentujú tým, že by sa stratil motivačný faktor trinásteho platu a dostali by ho automaticky aj tí, čo sa príliš nesnažia. Motívom vyplácania sú najmä dobré ekonomické výsledky,“ zhodnotil Kremský.
Proti povinnému uvádzaniu výšky platu v personálnych inzerátoch je takmer polovica opýtaných. Podľa druhej polovice, ktorá súhlasí alebo čiastočne súhlasí, by povinné zverejňovanie platov prinieslo na trh práce viac transparentnosti a konkurencie.
Výraznú podporu má vláda pri zvýšení nezdaniteľného základu
Najvyššiu priazeň medzi podnikateľmi priniesol návrh na zvýšenie sumy, ktorá sa pracujúcemu nezdaňuje, na úroveň 4 650 eur za rok. „Už roky je táto suma na úrovni 3 803,33 eura ročne, pričom výška priemernej aj minimálnej mzdy každý rok stúpa. Dane preto platí stále viac osôb s nízkymi príjmami, dokonca aj z minimálnej mzdy,“ povedal Kremský. Zároveň pripomenul, že ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur ročne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na šesťtisíc eur ročne.
Takmer tretina podnikateľov vyhodnotila kroky vlády ako populistické opatrenia, ktoré síce zvyšujú jej popularitu, ale ľuďom len málo pomôžu. Ďalších 51,3 % si myslí, že opatrenia ekonomike uškodia, keďže sa zvýšia mzdové náklady a podľa podnikateľov je tiež nebezpečné, že štát sa takýmito opatreniami mieša do vzťahov na trhu.
Podnikateľská aliancia Slovenska považuje za dôležité zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov, cestou k nim je však najmä znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. „Ak napríklad pracovník zarába 500 eur, dostane z toho v čistom iba 411 eur, zamestnávateľ však zaplatí spolu so všetkými odvodmi za neho 676 eur,“ zhodnotil Kremský. Podľa neho by štát mal buď výrazne zvýšiť kvalitu svojich služieb alebo znížiť cenu za ne a dovoliť občanom, aby si za lepšiu kvalitu priplatili z vyšších čistých príjmov.
