Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pri tomto článku by mali zbystriť pozornosť najmä tí podnikatelia, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu a poskytujú služby spojené s krátkodobým ubytovaním. Aj ďalší podnikatelia však nájdu užitočné informácie, napríklad aj o tom, či je daň za ubytovanie pre nich uznateľným daňovým výdavkom.
Čo je predmetom dane
Daň za ubytovanie je upravená v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Konkrétna časť, ktorá sa venuje dani za ubytovanie sa nachádza v § 37 až 43.
Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie v ubytovacom zariadení. Ubytovanie v ubytovacom zariadení riešia aj paragrafy 754 až 759 Občianskeho zákonníka. Ak v súlade s nimi poskytujete prechodné ubytovanie, vzťahuje sa na vás aj daň za ubytovanie.
Podľa zákona môže byť ubytovacím zariadením skoro čokoľvek. Patria sem hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely.
Na to, aby podnikateľ musel riešiť daň za ubytovanie musia byť súčasne splnené 3 podmienky:
musí ísť o prechodné ubytovanie podľa Občianskeho zákonníka,
musí ísť o poskytnutie ubytovania za odplatu,
musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktoré je vymedzené vyššie.
V prémiovej časti nájdete vysvetlené tieto témy:
kto platí daň za ubytovanie,
kto určuje výšku dane za ubytovanie,
sadzba dane – všeobecné záväzné nariadenie,
čo všetko by malo obsahovať všeobecné záväzné nariadenie,
daň za ubytovanie je daňovo uznateľným výdavkom pre podnikateľa.
Príklad č.1:
Podnikateľ z Popradu prevádzkuje vlastné ubytovacie zariadenie – apartmánový dom. Ubytovanie poskytol svojim príbuzným na jeden týždeň. Dohodli sa, že ubytovanie bude poskytnuté bezodplatne. Takýto typ ubytovania nepodlieha dani za ubytovanie, nakoľko nebola splnená podmienka o poskytnutí ubytovania za odplatu.
POZOR:
Zákon nikde nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmom prechodné ubytovanie. Nie je teda rozhodujúca dĺžka ubytovania, iba z doby ubytovania musí byť zrejmé, že ubytovanie má prechodný charakter.
Kto má povinnosť platiť daň za ubytovanie
Tu si netreba mýliť dva pojmy. Rozlišuje sa, kto je daňovníkom dane za ubytovanie a kto je platiteľom dane. Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje. To znamená, že daňové bremeno znáša ubytovaný. To, že administratívne nemusí riešiť nič, neznamená, že túto daň neplatí. Tá sa mu totiž premietne v cene samotného ubytovania a mala by byť aj vyčíslená na doklade o zaplatení za ubytovanie.
Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje. To teda znamená, že prevádzkovateľ zariadenia musí daň vypočítať, vybrať od ubytovaného hosťa a odviesť do rozpočtu obce alebo mesta. Pre vyberanie dane za ubytovanie nie je rozhodujúce, či platiteľ dane má na výkon tejto činnosti živnostenské oprávnenie. Správu dane vykonáva miestne príslušná obec, na ktorej území sa ubytovacie zariadenie nachádza.
Kto určuje výšku dane za ubytovanie
Výška dane za ubytovanie závisí od stanoveného základu dane a sadzby dane. Pre určenie základu dane je podstatný počet prenocovaní počas prechodného ubytovania. Sadzbu dane určí obec v eurách na osobu a prenocovanie. Výška sadzby dane je plne v kompetencii každej obce a zákon o miestnych daniach neurčuje ani minimálnu ani maximálnu výšku sadzby dane za ubytovanie.
Obec sa takisto môže rozhodnúť, že v rôznych častiach obce bude stanovená rôzna sadzba dane. Časť obce je vymedzená ako tá časť, ktorá má pridelený vlastný názov, nemusí však mať vlastné katastrálne územie. Základ dane a najmä sadzbu dane vyhlasuje obec všeobecne záväzným nariadením.
Výška dane závisí od rozhodnutia obce
Ako sme už spomenuli, výška sadzby dane je určená vo všeobecne záväznom nariadení (VZN). Vo VZN je však určených aj viacero ďalších dôležitých faktov, ktoré sú podstatné pre výber dane:
náležitosti a lehotu súvisiacu s oznamovacou povinnosťou prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia o začatí prevádzkovania zariadenia (vznik daňovej povinnosti),
sadzbu dane v eurách na jednu osobu a prenocovanie, prípadne ustanoví rôzne sadzby dane pre jednotlivé časti obce alebo pre jej jednotlivé katastrálne územia,
rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane,
spôsob vyberania dane,
náležitosti potvrdenia o zaplatení dane,
lehoty a spôsob odvodu dane obci,
podmienky zníženia alebo oslobodenia od dane.
Ak teda podnikateľ prevádzkuje vlastné ubytovacie zariadenie, všetky dôležité informácie nájde v príslušnom VZN.
Príklad, čo všetko by malo obsahovať všeobecne záväzné nariadenie, týkajúce sa dane za ubytovanie:
Definícia predmetu dane, daňovníka a základu dane – počet prenocovaní.
Sadzba dane – obec určuje sadzbu dane 0,30 EUR na osobu od 6 rokov za prenocovanie.
Oslobodenie od dane – napríklad za lôžka domov sociálnych služieb alebo lôžka na ubytovanie personálu ubytovacieho zariadenia.
Vyberanie dane a povinnosti platiteľa – povinnosť viesť presnú a prehľadnú evidenciu ubytovaných (knihu ubytovaných) s ich identifikačnými údajmi. Povinnosť vydať daňovníkovi potvrdenie o zaplatení dane. Ak sa daňovník dohodol s platiteľom dane na forme bezhotovostnej platby, daň za ubytovanie sa daňovníkovi fakturuje.
Splatnosť dane – platiteľ dane je povinný podať daňové hlásenie o výbere dane za ubytovanie správcovi dane štvrťročne do 15 dní po ukončení mesiaca a do tohto termínu aj daň odviesť do pokladnice. Možná dohoda o zmene termínu platenia dane.
Ohlasovacia povinnosť – platiteľ je povinný písomne oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti do 30 dní od začatia poskytovania prechodného ubytovania, spolu so všetkými identifikačnými údajmi ubytovacieho zariadenia.
Vzor hlásenia k dani za ubytovanie – daňovník by mal mať k dispozícii príslušný formulár, na ktorom ohlási výšku splatnej dane za ubytovanie.
Výdavok pre podnikateľa
Ako asi správne tušíte, daň za ubytovanie je daňovo uznaným výdavkom pre podnikateľa. Podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj daň z motorových vozidiel, miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani.
Nakoľko daň za ubytovanie patrí pod miestne dane, bude daňovo uznaným výdavkom. Samozrejme musí byť splnená podmienka, že ubytovanie je uskutočnené za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti s cieľom dosiahnuť zisk. Musí byť tak naplnená základná podmienka daňového výdavku.
