Ako pripraviť plnomocenstvo na zastupovanie pred daňovým úradom?

Daňové subjekty majú možnosť vystupovať pred správcom dane samostatne alebo byť zastúpené zástupcom. Zastupovanie pred daňovým úradom najčastejšie využívajú právnické osoby, ale aj fyzické osoby majú túto možnosť v daňovom konaní.

Zastupovanie môže vyplynúť priamo zo zákona (napríklad zastupovanie neplnoletej fyzickej osoby) alebo na základe splnomocnenia zástupcu. V dnešnom článku sa pozrieme na to, akým spôsobom funguje práve zastupovanie prostredníctvom udelenia plnej moci, aké podmienky musia zastúpené subjekty spĺňať a povieme si aj pár praktických príkladov z praxe.

V prémiovej časti sa pozrieme na tieto témy:

• ako funguje plnomocenstvo,
• zastupovanie v daňovom konaní,
• kto môže byť zástupcom,
• osobitné postavenie – daňoví poradcovia a advokáti,
• ako zaniká plnomocenstvo.

Ako funguje plnomocenstvo

Najčastejším prípadom zastupovania pred správcom dane je prípad, keď daňový zástupca koná na základe plnomocenstva. Daňový subjekt udelí zástupcovi plnú moc, na základe ktorej následne zástupca koná v mene daňového subjektu.

DÔLEŽITÉ:

Právne úkony zástupcu sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná.

Zastúpený daňový subjekt si zvolí zástupcu, ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa daňového poriadku plnomocenstvo nemusí mať úradne overený podpis.

Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvomi spôsobmi:

1. písomne
2. ústne do zápisnice u správcu dane. V tomto prípade daňový úrad spíše o tomto úkone zápisnicu. Ak daňový subjekt udeľuje plnomocenstvo do zápisnice a odmietne ju podpísať, správca dane nebude takto udelené plnomocenstvo akceptovať.

Zo splnomocnenia musí byť zrejmé:

• kto udeľuje plnomocenstvo (splnomocniteľ),
• komu je udelené (splnomocnenec),
• rozsah splnomocnenia, prípadne jeho časové ohraničenie.

V prípade ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, je potrebné takéto plnomocenstvo považovať za všeobecné.

Upozornenie Podnikam.sk:

Častou chybou daňovníkov býva to, že naraz udelia všeobecnú plnú moc viacerým zástupcom (napríklad právnik, daňový poradca a pod.). Podľa § 9 ods. 3 však môže mať daňový subjekt v tej istej veci len jedného zástupcu.

Ak teda daňový subjekt udelí všeobecnú plnú moc viacerým zástupcom, vzniká problém. Správca dane totiž zaeviduje novšiu plnú moc a tým vymaže pôvodnú plnú moc prvého zástupcu. Riešením je presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva pre jednotlivých zástupcov. Napríklad daňový poradca bude mať rozsah plnej moci obmedzený len na zastupovanie v prípade daňovej kontroly, zatiaľ čo účtovník bude mať rozsah na podávanie elektronických podaní.

Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

Prednosť má daňový subjekt

Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu.

Príklad:

Oprávnenie na elektronické podávanie daňových priznaní má konateľ a takisto splnomocnený daňový poradca. Daňové priznanie za právnickú osobu podal konateľ a takisto aj zástupca. Správca dane bude v takomto prípade prihliadať na podanie konateľa spoločnosti.

Zároveň platí, že ak urobí daňový subjekt nejaký úkon sám, aj napriek tomu, že udelil všeobecné plnomocenstvo zástupcovi, neznamená to, že správca dane konanie daňového subjektu nebude akceptovať. To teda znamená, že aj keď správca dane eviduje v databáze všeobecnú plnú moc pre daňového zástupcu, môže daňový subjekt konať pred správcom dane samostatne.

Kto môže byť zástupcom

Zástupcom môže byť každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Daňový poriadok neurčuje žiadne podmienky pre osobu zástupcu, ponecháva na rozhodnutí zastupovaného, koho si za zástupcu zvolí. Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba.

Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. Ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, oprávnenie zastupovať daňový subjekt v mene tejto právnickej osoby má buď priamo štatutárny orgán zástupcu, ktorý na zastupovanie nepotrebuje ďalšie plnomocenstvo, alebo tento orgán poverí na konanie inú osobu (zamestnanca).

Príklad:

Spoločnosť je pred správcom dane zastúpená účtovnou spoločnosťou. Účtovnej spoločnosti bolo udelené plnomocenstvo všeobecného charakteru. V súvislosti s ukončením daňovej kontroly sa rozhodol štatutár účtovnej spoločnosti poveriť svojho zamestnanca na prevzatie protokolu z ukončenej daňovej kontroly. Zamestnanec sa pri prebratí protokolu preukázal poverením od štatutárneho orgánu – konateľa splnomocnenej účtovnej spoločnosti.

POZOR:

Poverenie musí obsahovať označenie právnickej osoby, označenie osoby konajúcej za právnickú osobu, vymedzenie konania pre ktoré bolo poverenie vydané, vymedzenie rozsahu oprávnenia konať za právnickú osobu, podpis a dátum.

Daňoví poradcovia a advokáti

Osobitné postavenie majú pri zastupovaní daňových subjektov daňoví poradcovia a advokáti. V zmysle § 9 ods. 3 daňového poriadku, ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba. Na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu.

Tieto osoby konajú na základe udelenej substitučnej plnej moci. Substitučná plná moc musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako klasická plná moc. Rozdiel je iba v tom, že v tomto prípade udeľuje substitučnú daňový poradca prípadne advokát.

Ako zaniká plnomocenstvo

Zánik plnomocenstva nie je upravený v daňovom poriadku. Upravujú ho ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozlišujeme nasledovné prípady, následkom ktorých plnomocenstvo zaniká:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho zastúpený odvolal,
• ak ho vypovedal zástupca,
• smrťou zástupcu,
• smrťou zastúpeného,
• uplynutím doby, na ktorú bolo plnomocenstvo udelené,
• na základe dohody zástupcu a zastúpeného o zániku plnomocenstva,
• zánikom právnickej osoby, ktorá je buď zástupcom alebo zastúpeným len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

Výhodou pri udelení plnomocenstva je, že na platnosť plnej moci nemajú vplyv a sami o sebe nespôsobujú zánik plnomocenstva napríklad skutočnosti ako zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena právnej formy daňového subjektu, vstup spoločnosti do likvidácie, zmena konateľa a podobne. Daňový subjekt, ktorý udelil plnú moc teda nie je povinný meniť pôvodne udelenú plnú moc pri zmene niektorej z vyššie uvedených skutočností.

Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Odporúčané ebooky

K téme