Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak dôchodca pracuje a je z tohto dôvodu nemocensky poistený, môže počas dočasnej práceneschopnosti (PN) dostávať zo Sociálnej poisťovne súčasne starobný dôchodok aj nemocenské dávky pracujúceho dôchodcu. Naopak, poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Penzista ako zamestnanec
Ak začne zamestnanec dostávať zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok, spolu so svojim zamestnávateľom prestáva platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Priznaním starobného dôchodku mu tak zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku a dávky v nezamestnanosti.
Pracujúci penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku!
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku.
Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Jednou z podmienok čerpania nemocenskej dávky je pri zamestnancoch absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhoduje pritom to, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Penzista ako dohodár
Penzista ako SZČO
Výhodnejšie postavenie SZČO
Praktické príklady
Penzista ako dohodár
Poberateľ starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, platí zo svojho príjmu z dohody presahujúceho 200 eur mesačne len starobné dôchodkové poistenie. Nie je teda nemocensky poistený, a preto nemá nárok na nemocenskú dávku v prípade „péenky“.
Penzista ako SZČO
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začne zo Sociálnej poisťovne dostávať starobný dôchodok, už nemusí platiť invalidné poistenie. Sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie tak klesne z 33,15 % na 27,15 % (zostane 18 % – starobné poistenie, 4,75 % – poistenie do rezervného fondu solidarity a 4,4 % – nemocenské poistenie a ubudne 6 % – invalidné poistenie).
Priznaním starobného dôchodku zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku. SZČO a súčasne starobný penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca ako SZČO aj vtedy, ak mu po skončení nemocenského poistenia v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase skončenia nemocenského poistenia už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení nemocenského poistenia, ochranná lehota mu plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Výhodnejšie postavenie SZČO
Starobný dôchodca a súčasne SZČO má voči zamestnancovi pri čerpaní nemocenskej dávky výhodnejšie postavenie v tom, že Sociálna poisťovňa nesleduje, či SZČO dosahuje príjem počas dočasnej „péenky“. Neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako ako ostatní totiž musí dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
SZČO ako penzista tak môže mať počas dočasnej práceneschopnosti tieto tri druhy príjmu:
starobný dôchodok
nemocenská dávka a
príjem z podnikania pod podmienkou, že zárobkovú činnosť nevykonáva SZČO osobne.
Príklad č.1
Zamestnanec pracuje od júna 2016 za hrubú mzdu 1 050 eur a súčasne od septembra 2018 dostáva zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v sume 511 eur.
Z hrubej mzdy zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné postenie v sume 42 eur (4 %), 14,7-eurové poistné na nemocenské poistenie (1,4 %) a poistné na zdravotné poistenie vo výške 42 eur (4 %).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 511-eurový dôchodok od septembra 2018, a preto od roku 2019 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 180,75 eura (951,30x 0,19) bude za apríl 2019 čistá mzda penzistu vo výške 770,55 eura (1 050 – odvody 98,70 eura – daň 180,75 eura).
Penzista sa stane 1. júna 2019 dočasne práceneschopným, a preto požiada zamestnávateľa o vyplácanie náhrady príjmu počas PN za prvých 10 dní trvania PN a Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky od 11. dňa trvania PN.
Denný vymeriavací základ pre výpočet dávky sa dôchodcovi určí z hrubých príjmov za rok 2018.
Pôjde o podiel úhrnu hrubých príjmov za rok 2018 (12×1 050) a počtu dní v roku (365).
Ide o tento výpočet:
12×1 050/365 = 34,52 eura
Počas prvých troch dní „péenky“ bude náhrada príjmu dosahovať 25 % z denného vymeriavacieho základu, teda 8,63 eura na deň a od štvrtého dňa PN pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 18,99 eura na deň.
Ak by teda zamestnanec a súčasne starobný penzista bol dočasne PN od 1. júna 2019 do 30. júna 2019, tak by za jún dostal od zamestnávateľa náhradu príjmu za prvých desať dní trvania „péenky“ v sume 158,82 eura (3×8,63 + 7×18,99) a od jedenásteho dňa PN zo Sociálnej poisťovne nemocenskú dávku vo výške 379,80 eura (20×18,99).
Okrem toho za jún 2019 dostane zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 511 eur. Spolu tak bude mať práceneschopný penzista príjem za jún 2019 v sume 1 049,62 eura (158,82 + 379,80+511).
Príklad č.2
Starobný dôchodca poberá od decembra 2018 dôchodok v sume 475,20 eura a od 1. januára 2019 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom 550 eur mesačne.
Z hrubého príjmu zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné poistenie vo výške 14 eur (4 % zo sumy 350 eur, teda z čiastky presahujúcej 200 eur).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 475,20-eurový dôchodok od októbra 2018, a preto od roku 2019 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 101,84 eura (536 x 0,19) bude čistá mzda penzistu vo výške 434,16 eura (550 – odvody 14 eur – daň 101,84 eura).
Penzista sa stane 3. júna 2019 dočasne práceneschopným. Keďže však nie je ako dohodár nemocensky poistený, nevznikne mu nárok na náhradu príjmu počas PN, resp. nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne.
Príklad č.3
Samostatne zárobkovo činný muž je od 1. júla 2010 povinne dôchodkovo a nemocensky poistený, pričom v roku 2019 platí minimálne sociálne odvody v sume 158,11 eura mesačne.
Sociálna poisťovňa mu k 1. februáru 2019 priznala starobný dôchodok vo výške 402,50 eura.
Od 1. februára 2019 tak penzista ako podnikateľ nemusí platiť poistné na invalidné poistenie vo výške 28,62 eura (6 % z minimálneho základu 477 eur).
Poistné na sociálne poistenie tak SZČO po priznaní starobného dôchodku klesne na 129,49 eura mesačne (158,11-28,62).
Penzista ako podnikateľ sa stane od 11. júna 2019 dočasne práceneschopným. Požiada preto Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky.
Výška dávky sa mu určí z denného vymeriavacieho základu. Ten vypočítame tak, že sčítame vymeriavacie základy za rok 2018 a výslednú sumu vydelíme počtom dní v roku.
V roku 2018 platil podnikateľ sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 456 eur.
Ide teda o nasledovný výpočet: 12×456/365 = 14,99 eura
Denný vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky tak dosahuje 14,99 eura.
Za prvé tri dni PN bude dávka dosahovať 25 % z tejto sumy, teda 3,75 eura na deň a od štvrtého dňa pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, teda 8,24 eura na deň.
Za obdobie od 11. júna 2019 do 30. júna 2019 tak nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne dosiahne 151,33 eura (3×3,75 + 17×8,24).
Okrem toho dostane za jún 2019 zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 402,50 eura.
Podnikateľ-penzista pritom môže mať počas „péenky“ aj príjem z podnikania, a to za podmienky, že dodržiava liečebný režim stanovený lekárom, teda zárobkovú činnosť nevykonáva osobne.
