Nové pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom

Zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom predstavuje osobitný druh zodpovednosti, pri ktorom sa od výrobcu nevyžaduje zavinenie, ale predovšetkým existencia vadného výrobku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Doterajšia právna úprava však vychádzala z pravidiel prijatých ešte v období, keď výrobky spravidla nemali digitálne funkcie a ich bezpečnosť neovplyvňovali softvérové aktualizácie či umelá inteligencia. Rozvoj nových technológií preto vyvolal potrebu prispôsobiť aj pravidlá zodpovednosti za škodu súčasným podmienkam.

Dňa 9. decembra 2026 nadobudne účinnosť zákon č. 242/2026 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom (ďalej len „Nový zákon“), ktorý nahradí zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Doterajší zákon“). Nový zákon preberá smernicu Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 z 23. októbra 2024 o zodpovednosti za chybné výrobky a o zrušení smernice Rady 85/374/EHS a jeho cieľom je zohľadniť digitalizáciu, zložitosť dodávateľských reťazcov a opätovné využívanie či modernizáciu výrobkov. Základný princíp objektívnej zodpovednosti pritom zostáva zachovaný.

Za výrobok sa bude považovať aj softvér

Podľa § 2 Doterajšieho zákona sa výrobkom rozumela predovšetkým hnuteľná vec vrátane jej súčastí a príslušenstva, ako aj elektrina a plyn určené na spotrebu. Nový zákon v § 2 písm. a) pojem výrobku významne rozširuje. Okrem hnuteľných vecí a elektriny výslovne zahŕňa aj softvér, digitálny výrobný súbor a suroviny. Výrobkom tak môže byť napríklad počítačová aplikácia, systém umelej inteligencie alebo digitálny súbor používaný pri trojrozmernej tlači.

Novinkou je aj úprava tzv. súvisiacich služieb a komponentov, ktorých fungovanie je pre výrobok nevyhnutné. Ak napríklad bezpečné fungovanie inteligentného zariadenia závisí od digitálnej služby alebo aktualizácie softvéru pod kontrolou výrobcu, môžu sa tieto skutočnosti zohľadniť pri posudzovaní jeho vadnosti a zodpovednosti za spôsobenú škodu. Podľa § 1 ods. 2 Nového zákona sa však právna úprava nevzťahuje na open source softvér, ktorý bol vyvinutý alebo dodaný mimo rámca obchodnej činnosti.

Kedy sa výrobok bude považovať za vadný?

Základné pravidlo, podľa ktorého je výrobok vadný, ak neposkytuje bezpečnosť, ktorú od neho možno dôvodne očakávať, sa nemení. Oproti doterajšej úprave ustanovenej § 3 Doterajšieho zákona, nová úprava v § 5 Nového zákona podrobnejšie vymenúva okolnosti, na ktoré sa pri posudzovaní vadnosti prihliada. Okrem prezentácie a predvídateľného používania výrobku pôjde aj o požiadavky na kybernetickú bezpečnosť, prepojenie s inými výrobkami či schopnosť výrobku po uvedení na trh ďalej sa učiť alebo získavať nové vlastnosti.

V praxi to znamená, že vadnosť môže spočívať nielen vo fyzickej chybe výrobku, ale aj v nedostatočnom zabezpečení jeho digitálnych funkcií. Samotná skutočnosť, že bol neskôr uvedený na trh dokonalejší výrobok alebo poskytnutá nová aktualizácia, však podľa § 5 ods. 3 Nového zákona ešte neznamená, že pôvodný výrobok bol vadný. Toto pravidlo obsahoval v obdobnej podobe aj Doterajší zákon.

Kto bude zodpovedať za spôsobenú škodu

Kým doterajšia úprava § 4 Doterajšieho zákona vychádzala predovšetkým zo zodpovednosti výrobcu, dovozcu a za určitých podmienok dodávateľa, podľa § 6 Nového zákona sa presnejšie rozlišujú viaceré subjekty dodávateľského reťazca. Za škodu bude naďalej zodpovedať najmä výrobca výrobku, pričom ak vadnosť spôsobí komponent začlenený pod jeho kontrolou, bude zodpovedať aj výrobca tohto komponentu.

Ak výrobca nie je usadený v Európskej únii alebo Európskom hospodárskom priestore, nárok bude možné za zákonom ustanovených podmienok uplatniť aj voči dovozcovi, splnomocnenému zástupcovi alebo poskytovateľovi logistických služieb. Zodpovednosť môže vzniknúť aj distribútorovi, ak nemožno identifikovať zodpovedný subjekt usadený v členskom štáte a distribútor ho v zákonnej mesačnej lehote neurčí. Osobitné podmienky sa uplatnia aj na niektoré online platformy.

Nový zákon zohľadňuje aj prípady, kedy dôjde k podstatnej zmene výrobku mimo kontroly pôvodného výrobcu. Ak napríklad podnikateľ zásadne upraví technické vlastnosti už používaného zariadenia a následne ho sprístupní na trhu, môže podľa § 6 ods. 6 Nového zákona niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú takto zmeneným výrobkom. Ak za tú istú škodu zodpovedá viacero osôb, ich zodpovednosť zostáva spoločná a nerozdielna (solidárna). Zodpovednosť voči poškodenému navyše nemožno zmluvne ani jednostranne vylúčiť alebo obmedziť.

Aké druhy škôd si bude môcť uplatniť poškodený spotrebiteľ?

Významnou zmenou je aj rozšírenie druhov škody, ktoré možno podľa § 4 Nového zákona nahradiť. Popri usmrtení alebo poškodení zdravia sa výslovne zohľadňuje aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia a zničenie alebo poškodenie údajov, ktoré sa nepoužívajú na výkon podnikateľskej činnosti alebo povolania. Náhrada sa pritom môže vzťahovať na majetkovú škodu aj nemajetkovú ujmu vyplývajúcu zo zákonom uvedených následkov.

Doterajší zákon umožňoval náhradu škody na inej veci ako vadnom výrobku len vtedy, ak išlo o vec obvykle určenú na osobné použitie alebo spotrebu a poškodený ju prevažne používal na tento účel. Nová úprava z náhrady vylučuje majetok používaný výlučne na podnikanie alebo výkon povolania. Zákon tak môže chrániť aj majetok používaný na súkromné aj pracovné účely, nie však samotný vadný výrobok. Pri údajoch je úprava prísnejšia, keďže vylučuje aj údaje používané na podnikateľské účely len sčasti.

Z doterajšej úpravy zároveň vypadáva hranica škody na veci vyššej ako 20 000 Sk (663,88 EUR), ktorú obsahoval § 1 ods. 2 Doterajšieho zákona. Nový zákon tiež nepreberá súhrnný limit zodpovednosti výrobcu vo výške 3 500 miliónov Sk (116 178 716,06 EUR) pri škodách na zdraví alebo živote viacerých poškodených spôsobených rovnakými vadnými výrobkami podľa § 6 ods. 2 Doterajšieho zákona.

Nové pravidlá dokazovania a možnosti liberácie

Poškodený bude podľa § 15 ods. 1 Nového zákona aj naďalej povinný preukázať vadnosť výrobku, vznik škody a príčinnú súvislosť. Novinkou sú však pravidlá, ktoré majú zmierniť jeho dôkazné postavenie. Súd bude môcť za podmienok § 14 Nového zákona uložiť žalovanému sprístupnenie dôkazov, ktorými disponuje, a zákon zavádza vyvrátiteľné domnienky vadnosti napríklad pri nesprístupnení dôkazov, nesplnení bezpečnostných požiadaviek alebo zjavnom nesprávnom fungovaní výrobku.

Domnienka sa môže vzťahovať aj na príčinnú súvislosť a pri mimoriadnej technickej alebo vedeckej zložitosti prípadu sa môže uplatniť už na základe preukázanej pravdepodobnosti stanovených okolností. Výrobca však naďalej môže preukázať niektorý zo zákonných dôvodov vylúčenia zodpovednosti podľa § 7, napríklad že vadu nebolo možné zistiť vzhľadom na objektívny stav vedecko-technických poznatkov. Oproti minulosti sa však nemôže brániť tým, že vada vznikla až po uvedení výrobku na trh, ak bola spôsobená softvérom, bezpečnostnou aktualizáciou alebo súvisiacou službou pod jeho kontrolou.

Premlčanie a zánik práva na náhradu škody

Trojročná subjektívna premlčacia lehota zostáva zachovaná. Podľa § 12 Nového zákona však začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o vzniku škody, vadnosti výrobku a totožnosti zodpovednej osoby. Podstatnejšia zmena nastáva pri objektívnej lehote. Kým Doterajší zákon hovoril o desaťročnom premlčaní, podľa § 13 Nového zákona právo po uplynutí desiatich rokov od uvedenia výrobku na trh alebo do prevádzky spravidla zanikne (preklúzia). Pri oneskorenom prejavení poškodenia zdravia sa táto lehota za zákonných podmienok predlžuje na 25 rokov.

Nové pravidlá sa pritom nebudú spätne vzťahovať na všetky výrobky. Podľa § 17 Nového zákona sa použijú na výrobky uvedené na trh alebo do prevádzky od 9. decembra 2026. Na výrobky uvedené na trh alebo do prevádzky najneskôr 8. decembra 2026 sa bude naďalej vzťahovať Doterajší zákon.

Záver

Nový zákon zásadne modernizuje pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, najmä tým, že ich rozširuje na softvér a digitálne prvky, presnejšie určuje zodpovedné subjekty a zjednodušuje poškodeným dokazovanie. Zároveň vypúšťa doterajšiu minimálnu hranicu škody na veci a súhrnný limit zodpovednosti výrobcu, čím posilňuje ochranu poškodených osôb.

Pre podnikateľov bude preto dôležité venovať zvýšenú pozornosť nielen bezpečnosti výrobku pri jeho uvedení na trh, ale aj softvérovým aktualizáciám, dodávateľským vzťahom a prípadným podstatným úpravám výrobku. Rozhodujúce totiž môže byť aj to, kto mal konkrétnu súčasť alebo digitálnu funkciu výrobku pod kontrolou v čase, keď vznikla príčina škody.

K téme