Biznisu má pomôcť čierna listina štatutárov
Národná rada Slovenskej republiky novelu Obchodného zákonníka, ktorá prináša pre podnikateľov zmeny, schválila 23. apríla 2015.
Podnikateľské prostredie by mala od budúceho roka zlepšiť aj „čierna listina štatutárov“ obchodných spoločností – tzv. Register diskvalifikácií. Slovenskí podnikatelia by tak mali byť chránení pred neférovými aktivitami zo strany ich obchodných partnerov. Nekalé praktiky totiž za posledné roky v biznise narastajú.
Národná rada Slovenskej republiky novelu Obchodného zákonníka, ktorá prináša pre podnikateľov zmeny, schválila 23. apríla 2015. Účinná bude od 1. januára 2016 s niektorými prechodnými ustanoveniami. „Cieľom schválenej novely Obchodného zákonníka a zavedením Registra diskvalifikácií je vylúčenie takých členov štatutárnych orgánov, ktorí porušili svoje povinnosti vyplývajúce z ich výkonu funkcií v obchodných spoločnostiach,“ vysvetlila právnička Mgr. Natália Nagyová z poradenskej spoločnosti FONTIONNEL.
Novela podľa odborníkov umožní aspoň základnú prevenciu a ochranu tretích osôb. „V neposlednom rade takéto riešenie čiastočne ohraničí podvody vo svete podnikania a zúži špekulatívne prevody obchodných podielov na takzvané biele kone,“, doplnila Mgr. Natália Nagyová.
Štatutár sa ocitne na „čiernom zozname“ napríklad v prípade, ak nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Novela má za cieľ predchádzať situáciám, ktoré vedú k značnému komplikovaniu postupu, ktorý je potrebný na vyplatenie veriteľov a zrušenie spoločnosti konkurzom.
„Porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude po novom pre funkcionárov spoločností znamenať nielen pokutu, ale aj diskvalifikáciu,“ doplnila Mgr. Natália Nagyová.
Ak štatutári nepodajú včas návrh na vyhlásenie konkurzu, podľa novely im súd uloží zaplatiť pokutu spoločnosti vo výške rovnajúcej sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t.j. 12 500 eur.
Register bude neverejný. V praxi to bude vyzerať tak, že výpis z Registra diskvalifikácií vydajú len pre osobu totožnú so žiadateľom výpisu. Na základe žiadosti sa z registra vydá osvedčenie o tom, či o žiadateľovi v Registri diskvalifikácií je alebo nie je určitý záznam. Poplatok za osvedčenie bude 2,50 eura za každú začatú stranu.
Pri zápise zmien alebo pri zakladaní obchodnej spoločnosti, organizačnej zložky alebo družstva do obchodného registra nebude potrebné prikladať výpis z Registra diskvalifikácií. Súd si preverí Register diskvalifikácií sám a v prípade, ak má navrhovaná osoba v registri záznam, súd návrh na zápis alebo zmenu do obchodného registra nevykoná.
Rozhodnutie o diskvalifikácii budú vydávať okresné súdy v sídle kraja, teda Okresný súd v Bratislave, Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach. Rozhodnutia súdu budú obsahovať časové vymedzenie diskvalifikovanej osoby, t.j. presný čas, dokedy nemôže vykonávať svoje práva a povinnosti ako štatutárny orgán v obchodnej spoločnosti, organizačnej zložke alebo družstve.
Do Registra diskvalifikácií môže byť zapísaná fyzická osoba iba na základe súdneho rozhodnutia o diskvalifikácii, ktoré definuje zákon.
„A to v prípade, ak je právoplatný rozsudok podľa ustanovenia § 61 odsek 10 Trestného zákona ukladajúci trest zákazu činnosti (nový odsek v Trestnom zákone) a právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovenia § 74a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým sa uloží povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, následne za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,“ píše ministerstvo spravodlivosti v dôvodovej správe.
Novela myslí aj na prípady, keď podnikateľ podpíše zmluvu alebo faktúru so štatutárom, ktorý bol diskvalifikovaný, ale súd ešte nezapísal výmaz štatutára v obchodnom registri. „Z dôvodu právnej ochrany tretích osôb, ktorí uzatvárajú právne vzťahy so štatutárom, ktorý je už vylúčený, ale zmena konateľa resp. výmaz konateľa ešte stále nezaznamenaný v Obchodnom registri SR, má platiť, že ten, kto koná ako vylúčený zástupca, bude zodpovedať a tým aj ručiť (osobné ručenie) za záväzky, ktoré uzatváral ako ,vylúčený zástupca‘ bez vedomia tretích osôb,“ vysvetlila Mgr. Natália Nagyová. V týchto prípadoch bude spätne platiť absolútna neplatnosť týchto právnych úkonov.