FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Žilinskej obchodnej komore vadí preferovanie R1 na úkor D1

12. septembra 2013 Zdroj SITA, Podnikam.SK Tlačiť

Žilinskej regionálnej pobočke Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) vadí, že ministerstvo dopravy uprednostňuje výstavbu rýchlostnej cesty R1 na úkor diaľnice D1.

Obchodná komora tak reaguje na mediálne vyjadrenia ministra dopravy Jána Počiatka, že do Žilinského kraja, konkrétne do Ružomberka, chce cez PPP projekt potiahnuť rýchlostnú cestu z Banskej Bystrice.

Prioritu by mali mať úseky, kde je najväčšia intenzita dopravy

„V druhom najpriemyselnejšom kraji Slovenska sa v rokoch 2006 až 2010 a po roku 2012 nezačala žiadna výstavba nového úseku diaľnice D1 alebo D3. Len sa píše a oznamuje, aké veľké investície do kraja pôjdu. Žiadame ministerstvo, aby úvahy, projekty a prípravné práce na R1, zastavilo dovtedy, kým nebude schopné začať a aj dokončiť výstavbu na tuneli D1 Višňové – Martin a na úseku D3 Svrčinovec – Skalité,“ povedal riaditeľ Žilinskej regionálnej komory SOPK Ján Mišura s tým, že R1 navyše ohrozuje národný park a jazdí tam iba 7 500 áut za deň. „Pre koho to chce ministerstvo stavať, keď už 14 rokov nemá vo výstavbe zaťaženejšie úseky D1, D3 a R3,“ dodal Mišura.

Podľa komory by prioritou ministerstva dopravy mala byť výstavba hlavných európskych koridorov prechádzajúcich cez Slovensko a úseky, kde je najväčšia intenzita dopravy. „Poľsko aj Česko niekoľkokrát požiadalo o urýchlené pokračovanie výstavby na týchto úsekoch D1 a D3. Je tam stavebné povolenie a sú tam ukončené tendre. Už v súčasnosti je tam najväčšia intenzita dopravy, ktorú nikdy úsek R1 cez národný park nedosiahne. Ak sa nevedia zohnať financie z Európskej únie, tento úsek je efektívne financovať aj zo štátneho rozpočtu,“ povedal Mišura.

V Žiline bude železničný intermodálny terminál

Žilinská obchodná komora poukazuje aj na nezmyselnú výstavbu rýchlostnej cesty cez hraničný prechod Milhosť, kde podľa Mišuru posledne meraná intenzita dopravy dosiahla len okolo 5 000 áut za deň. „Keď Poľsko financuje úsek do Skalitého z európskych fondov a my financujeme úsek cez Milhosť z európskych fondov, čo si máme myslieť o situácii na úsekoch D1 Višňové – Martin a D3 Svrčinovec – Skalité, ktoré sú rozostavané už 14 rokov a do ktorých podnikatelia ako daňoví poplatníci investovali cez štát už minimálne 350 miliónov eur,“ dodal Ján Mišura.

Podľa ministerstva dopravy je Žilina v súčasnosti regiónom, kde je rozpracovaných najviac veľkých infraštruktúrnych projektov. „Aktuálne sú totiž v procese verejného obstarávania úseky D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno, D1 Hričovcké Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Lietavská lúčka – Dubná Skala (Višňové). Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie, že sa v okolí Žiliny v poslednom čase nerozostaval žiadny diaľničný úsek. V lete tohto roku Národná diaľničná spoločnosť podpísala kontrakt so zhotoviteľom na diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité a očakávame, že do konca roka sa nám podarí vyhodnotiť aj súťaže na ostatných diaľničných úsekoch,“ uviedla pre agentúru SITA vedúca oddelenia pre vzťahy s verejnosťou ministerstva dopravy Gabriela Jarošová.

Ministerstvo dopravy tiež zdôrazňuje, že ďalšie miliardy eur sa investujú do modernizácie železničných koridorov práve v okolí Žiliny a rovnako v Žiline bude realizovaný aj pilotný projekt železničného intermodálneho terminálu. „Môžeme zodpovedne povedať, že dnes na Slovensku neexistuje región, kde by bolo rozrobených viac veľkých infraštruktúrnych projektov ako práve v okolí Žiliny. Vzhľadom na vyššie uvedené fakty si nevieme logicky vysvetliť dnešné vyjadrenia SOPK v Žiline. Pravdepodobne ide o nepochopenie systému prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ako aj ďalších dopravných projektov,“ dodala Jarošová.