Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Podnikam.SK a špecializovaná spoločnosť M2 Business prinášajú porovnanie ne/výhodnosti viacerých foriem podnikania.
Ktorý typ spoločnosti je pre vaš podnikanie najvhodnejší? Ako začať podnikať s minimálnym kapitálom a ručením a ešte aj výhodným daňovo-odvodovým zaťažením? Budú sa na Slovensku naozaj pre podnikanie opäť hromadne zakladať družstvá?
Dôležité je porovnať si ručenie aj kapitálovú náročnosť pri štarte
Najčastejšou právnou formou podnikania je „eseročka“. Jej výhoda spočíva najmä v tom, že ju môže založiť len jedna osoba, ktorá môže v nej zároveň vykonávať funkciu jej orgánov.
Táto právna forma nie je ani kapitálovo náročná, nakoľko minimálny vklad je 5000,- €. Od októbra tohto roka sa však zavádza nevyhnutnosť skladať vklad do banky, čiže nestačí len prehlásenie správcu vkladu. Avšak práve táto skutočnosť bola dôležitým „dôvodom“ pre výber tejto právnej formy. (Viac nájdete tu, tu a tu.)
Anonymná akciovka
Výbornou voľbou bola aj akciová spoločnosť, pri ktorej sa dá zachovať aj anonymita jej vlastníctva. Taktiež však bude nutné skladať pri jej zakladaní kapitál v minimálnej výške 25 000,- €, prehlásenie už nepostačuje.
Podnikateľ však nemusí disponovať skoro žiadnym kapitálom, aby podnikal formou obchodnej spoločnosti. V tomto prípade by však musel zvoliť cestu personálnej spoločnosti, a to verejnej obchodnej spoločnosti. Jej nevýhodou je ručenie aj osobným majetkom, a nielen majetkom spoločnosti.
Komanditná spoločnosť: nízky vklad vs. ručenie
Ďalej sa črtá ako možnosť komanditná spoločnosť, pri ktorej sa jedná o akýsi „zmiešaný“ typ spoločnosti. Jej spoločníci sú minimálne dve osoby (čiže je jedno či fyzické alebo právnické), pričom každá z nich musí mať odlišný status.
Komanditista je povinný vložiť len minimálny vklad vo výške 250,- €, pričom prakticky neručí osobným majetkom a komplementár zasa nemusí vkladať žiaden kapitál, ale ručí za záväzky spoločnosti celým svojím súkromným majetkom.
V tejto súvislosti sa javí ako možné riešenie založenie komanditnej spoločnosti, pričom postavenie komplementára by mala spoločnosť s ručením obmedzeným. Touto štruktúrou sa získavajú nasledovné výhody:
Minimálna personálna náročnosť – komanditnú spoločnosť môže založiť aj jedna fyzická osoba, nakoľko bude mať postavenie komanditistu, komplementárom by bola jej „eseročka“.
Minimálny kapitál – zákon umožňuje základný kapitál len na úrovni 250,- €.
Prakticky žiadne ručenie osobným majetkom, nakoľko komplementárom je „eseročka“.
Veľa daňovo výhodných konštrukcií – ak by chcela napríklad podnikať na území SR zahraničná osoba, tak sa jej môže oplatiť právna forma komanditnej spoločnosti využívajúc zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pokiaľ sa bavíme o zahraničnej právnickej osobe, tak nemusí platiť zdravotné odvody z vyplatených dividend, a taktiež odvody.
Jedinou nevýhodou je absencia anonymity vlastníctva spoločnosti, čo sa ale dá dosiahnuť pri účasti zahraničných spoločností, samozrejme treba počítať s komplikovanejším a drahším riešením.
Družstvá nemajú len poľnohospodári, sú výhodné aj ako forma podnikania
Ako optimálne sa však na podnikanie môže javiť aj družstvo. Obchodný zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Samozrejme, už samotný názov „družstvo“ evokuje dojem niečo starého, akýsi pozostatok „starých časov“. Táto forma podnikania má však množstvo výhod, ktoré jednoducho iné spoločnosti nemajú, a to:
Vstupný kapitál iba 1250,-€.
V právnych vzťahoch s tretími osobami zodpovedá družstvo za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Členovia družstva za záväzky družstva neručia.
Ďalšie výhody a nevýhody družstva:
Veľkou výhodou je anonymita vlastníctva. Majitelia družstva (jeho členovia) sa nezapisujú do obchodného registra. Na rozdiel od akciovej spoločnosti sa však nezapisujú do žiadnej štátnej evidencie. Akcionári akciovej spoločnosti by však mali byť vedení v centrálnom depozitári cenných papierov (aj keď prax je iná). V družstve vedie jeho predstavenstvo len zoznam členov družstva, ktoré sa neukladá do žiadneho registra, ani zbierky listín.
„Otvorenosť“ družstva – členstvo (rozumej majetkový podiel v družstve) možno prevádzať bez nutnosti dodržania právneho formalizmu. Prevod členstva nemusia schvaľovať dokonca žiadne orgány družstva, ani jeho členovia. Netreba meniť spoločenskú zmluvu, ani stanovy. Netreba žiaden zápis v registroch. Zo dňa na deň môže byť osoba členom družstva, resp. môže z neho vystúpiť.
Nevýhodou je, že družstvo musí mať najmenej 5 členov, to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby.
Nevýhodou je taktiež „image“, predsudky v ponímaní názvu družstva.
Forma podnikania závisí aj od projektu, poradí vám odborník
Na každý projekt, každé podnikanie sa hodí iná právna forma. Pri veľkých projektoch je optimálnou právnou formou Európska akciová spoločnosť, ktorá môže „cestovať“ po celej EÚ a využívať daňové, ako aj právne výhody a systémy jednotlivých krajín EÚ.
Pri menších projektoch je viacero možností, dôležité je posúdiť rizikovosť oblasti podnikania. Pri veľkom riziku vybrať právnu formu, kde nie je ručenie za záväzky spoločnosti. Taktiež nie sú zanedbateľné daňové výhody/nevýhody pri jednotlivých formách. Výber optimálnej právnej formy je preto dobré prekonzultovať s odborníkom.
