Daň z finančných transakcií minulý týždeň spochybnil minister financií spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko a predstaviteľ najsilnejšej opozičnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Nils Schmid. Ten v liste federálnemu ministrovi Wolfgangovi Schäublemu uviedol, že banky by nemuseli zvládnuť dodatočnú záťaž v podobe novej dane.
SPD sa doteraz považovala za hybnú silu v úsilí o presadenie dane, ktorá má donútiť finančný sektor znášať náklady budúcich kríz. Bez hlasov SPD vládna koalícia kancelárky Angely Merkelovej novú daň v parlamente nedokáže presadiť. Bez plnej podpory SPD sa rozhodovací proces pravdepodobne spomalí, uviedol pre agentúru Reuters vysokopostavený vládny zdroj.
Problémy, na ktoré poukázal Schmid vo svojom liste, budú predmetom diskusií v Bruseli, uviedol Kotthaus. Hovorca federálneho ministra financií dodal, že očakávať rýchle zavedenie dane je nerealistické a v rozpočte na rok 2014 vláda nepočíta s príjmami z tejto dane. Agentúra Reuters pripomína, že v doterajších diskusiách o dani z finančných transakcií sa počítalo so začiatkom jej účinnosti v roku 2014.
ECB chce dani pomáhať
Európska centrálna banka (ECB) ponúkla vládam a Bruselu pomoc pri zavádzaní plánovanej dane z finančných transakcií s cieľom zabrániť destabilizácii finančných trhov. V pondelok to pre denník Financial Times uviedol člen Výkonnej rady ECB Benoit Coeure.
Nemecko a desať ďalších členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, sa v januári dohodlo na dani z obchodovania na finančných trhoch. Predstavitelia týchto krajín v tom čase vyjadrovali očakávania, že táto daň by mohla začať fungovať od januára 2014 a pokryť časť nákladov finančnej krízy. Okrem Nemecka a Slovenska sa k návrhu zaviesť daň z finančných transakcií pripojilo aj Francúzsko, Belgicko, Rakúsko, Slovinsko, Portugalsko, Grécko, Taliansko, Španielsko a Estónsko.
Daň z finančných transakcií je podlá, neférová a kontraproduktívna
„Podlá, neférová a úplne kontraproduktívna. To sú slová, ktoré mi prichádzajú na myseľ, keď premýšľam o ďalšom geniálnom pláne eurozóny. O dani z finančných transakcií (DFT),“ uviedol vo svojom komentári Lars Seier Christensen, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ, Saxo Bank.
Podľa Christensena je to len ďalšia daň, ktorá nedáva zmysel. „Napriek tomu má pomerne širokú podporu verejnosti, ktorá bohužiaľ nepochopila, kto sú skutoční vinníci finančnej krízy. Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že ich daň nepostihne. Mnohé finančné inštitúcie, zástupcovia priemyslu, akademici aj experti upozorňujú, že ide o omyl. Faktom je, že sporitelia, dôchodcovia, podniky aj spotrebitelia budú DFT postihnutí prostredníctvom vyšších nákladov na penzijné transakcie, nižšej likvidity trhu a menej efektívnej alokácie kapitálu v reálnej ekonomike,“ tvrdí generálny riaditeľ Saxo Bank.
Ako ďalej upozornil Christensen, podľa jeho názoru ako náhle Merkelová vyhrá voľby, stane sa návrh na novú daň veľmi nedôležitým. Spochybnil tieť jej plánované výnosy. „Skutočný daňový výnos je typicky o viac než 50% nižší než aké boli očakávania, pretože ľudia nájdu spôsoby, ako daň obísť alebo jednoducho premiestniť svoje investície inam. To isté zažilo Švédsko, kde sa namiesto očakávaných 1,5 miliardy švédskych korún vybralo iba 80 miliónov. V najlepšom roku experimentu sa priemer blížil 50 miliónom, inými slovami trom percentám očakávanej sumy,“ uviedol generálny riaditeľ Saxo Bank.
„Je to zlá daň, ktorá nebude fungovať,“ uzavrel svoj komentár Christensen.
Lars-Seier-Christensen
Zdroj: SITA, Podnikam.SK, IT, foto: Saxo Bank