Nový typ indexového dôchodkového fondu sa však podľa centrálnej banky nestretol s výraznejším záujmom. Ku vlaňajška malo v indexových dôchodkových fondoch penzijné úspory takmer 3,4 tisíc sporiteľov. Prvý raz v histórii existencie systému starobného dôchodkového sporenia sa podľa NBS výraznejšie zmenil pomer objemu majetku v jednotlivých typoch dôchodkových fondov. “ Tieto pohyby do veľkej miery súviseli s rozhodnutím časti sporiteľov využiť možnosť sporenia v dvoch dôchodkových fondoch súčasne,“ uvádza centrálna banka.
Na začiatku roka vlaňajška nastal skokový nárast čistej hodnoty majetku v dlhopisových dôchodkových fondoch. „Podiel dlhopisových dôchodkových fondov na celkovom objeme majetku v systéme tak vzrástol počas sledovaného obdobia takmer trojnásobne zo 4,9 % na 13,7 %. Zastúpenie akciových a zmiešaných dôchodkových fondov kleslo ku koncu minulého roka zhodne o 4 percentuálne body na zhruba 60 %, resp. 26 %. Nízky počet sporiteľov a krátka existencia indexových fondov znamenali, že majetok týchto fondov predstavoval do konca minulého roka iba 0,1 % zo sektorového celku.
Ako sa uvádza v analýze, prvýkrát od začiatku roka 2009 sa akciové nástroje opäť stali významnejšou zložkou portfólií dôchodkových fondov. Ešte do apríla 2012 bol objem akcií a podielových listov na sektorovej, ale aj na úrovni jednotlivých dôchodkových fondov prakticky zanedbateľný. Následné obdobie bolo už charakteristické nákupom týchto majetkových cenných papierov, ktorých tempo sa postupom času stupňovalo. „Do konca roka 2012 dosiahlo priemerné vystavenie dôchodkového fondu v sektore voči akciám a podielovým listom úroveň 6 %,“ konštatuje centrálna banka. V zmiešaných dôchodkových fondoch dosiahli akcie a podielové listy 5-percentné a v akciových 7-percentné zastúpenie. V zmiešaných a akciových dôchodkových fondoch dvoch dôchodkových správcovských spoločností sa však naďalej nenachádzali žiadne cenné papiere tohto druhu.
Pravdepodobných dôvodov, prečo dôchodkové spoločnosti začali znovu nakupovať akcie a podielové listy do svojich dôchodkových fondov, je podľa NBS niekoľko. Prvým bola povinnosť vytvárať indexové dôchodkové fondy. „Ďalšou motiváciou mohlo byť zrušenie tzv. garancií pri akciových a zmiešaných dôchodkových fondoch,“ uvádza sa v analýze. Tretím dôvodom je to, že novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení ukladá pre akciové dôchodkové fondy strop 80 % pre investície do peňažných a dlhových nástrojov. „Z toho prakticky vyplýva, že aspoň 20 % majetku týchto dôchodkových fondov by malo byť investovaných do akciových nástrojov,“ tvrdí NBS. Začiatok účinnosti tohto obmedzenia bol určený na 1. januára 2013, ale dôchodkové spoločnosti požiadali o možnosť ročného odkladu.
Od začiatku apríla minulého roka v druhom dôchodkovom pilieri zanikli garancie v rastových a vyvážených fondoch. Jediným garantovaným fondom zostal konzervatívny fond. Ak chcel sporiteľ v rastovom alebo vyváženom fonde zostať v garantovanej schéme, musel prestúpiť do dlhopisového, pôvodne konzervatívneho fondu. K trom typom fondov pribudol nový, tzv. indexový fond. Súčasne sa umožnilo rozloženie dôchodkových úspor do dvoch fondov za podmienky, že jeden z fondov bude garantovaný konzervatívny fond.