Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Každému podnikateľovi sa môže stať, že nemôže plniť svoje záväzky a dostane sa do konkurzu, v ktorom je jeho majetok speňažený za účelom aspoň čiastočného uspokojenia jeho veriteľov. To vo väčšine prípadov môže znamenať koniec podnikateľskej činnosti a likvidáciu podnikateľa. Preto v prípade, ak je platobná neschopnosť podnikateľa len dočasná a jeho podnik je životaschopný, konkurz nie je tým najvhodnejším riešením ani pre podnikateľa ani pre jeho veriteľov. Alternatívou konkurzu je reštrukturalizácia, ktorá dočasne poskytuje podnikateľovi „ochranu“ pred jeho veriteľmi za účelom finančného a prevádzkového ozdravenia firmy. Chcete vedieť ako takáto reštrukturalizácia prebieha a načo si dať pozor? Prečítajte si naše postrehy.
Ako úspešne reštrukturalizovať?
Podnikateľ, ktorý ma povinnosť viesť účtovníctvo, je taktiež povinný sledovať stav svojho majetku, záväzkov a vývoja finančnej situácie a v prípade potreby prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia, ako napríklad zníženie nákladov, predaj prebytočného majetku, obmedzenie nerentabilných činností, dohoda s veriteľmi na predĺžení splatnosti záväzkov alebo dohoda o splátkovom kalendári, atď.
Ak je podnikateľ napriek uvedeným opatreniam (i) platobne neschopný (nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi) alebo (ii) predĺžený (má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) stanovuje, že takýto podnikateľ je v úpadku a je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa kedy sa o svojom úpadku dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť.
Začatie reštrukturalizácie
Ak je dlžník v úpadku, alebo mu hrozí úpadok, môže sa rozhodnúť aj pre reštrukturalizáciu svojho podniku. Reštrukturalizačné konanie sa môže začať na návrh dlžníka, ale aj na návrh veriteľa, ak sa s dlžníkom dohodol na poskytnutí potrebnej súčinnosti a dlžník s návrhom súhlasí. Návrhu na reštrukturalizáciu musí predchádzať vypracovanie reštrukturalizačného posudku správcom (zoznam správcov konkurznej podstaty je prístupný na stránke Ministerstva spravodlivosti SR) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu dlžníka. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu.
Správcu pre vypracovanie posudku si síce vyberá dlžník, respektíve veriteľ po dohode s dlžníkom, no správca je povinný vypracovať posudok nestranne a s odbornou starostlivosťou. V prípade ak správca reštrukturalizáciu odporučí napriek tomu, že v čase vypracovania posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im týmto spôsobí. Ak ale predpoklady splnené boli a správca reštrukturalizáciu neodporučí, zodpovedá tomu pre koho posudok vypracoval za škodu, ktorú mu tým spôsobí, okrem prípadu, ak reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku súčinnosti dlžníka.
Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu. Ak správca reštrukturalizáciu odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.
Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu, ak:
dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a
v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil. Veriteľ je oprávnený podať návrh so súhlasom dlžníka za rovnakých podmienok.
K návrhu na povolenie reštrukturalizácie je potrebné pripojiť:
posudok správcu,
zoznam majetku dlžníka,
zoznam záväzkov dlžníka,
zoznam osôb spriaznených s dlžníkom a
poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je nutné pripojiť aj správu audítora. Veriteľ je k návrhu povinný pripojiť aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie.
Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a dňom zverejnenia sa začína reštrukturalizačné konanie.
Účinky reštrukturalizácie
Začatie reštrukturalizačného konania má najmä nasledovné účinky:
dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok (právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie),
pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením (teda v prípade ak dlžník neuhradil svoje záväzky), na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné.
Pre úplnosť dopĺňame, že Zákon nepovažuje za bežný právny úkon napr. založenie právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo prevod účasti v inej právnickej osobe, prevod alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom, uzatvorenie zmluvy o úvere alebo o pôžičke, zabezpečenie, prevzatie alebo pristúpenie k cudzieho záväzku a právne úkony bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúce alebo ukracujúceho záujmy veriteľov. Navyše, súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú aj právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.
Samotné začatie reštrukturalizačného konania však ešte neznamená povolenie reštrukturalizácie. Ak sú splnené predpoklady, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú dňom zverejnenia uznesenia o jej povolení v Obchodnom vestníku. Povolenie reštrukturalizácie bráni tomu, aby na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo už začaté konkurzné konanie. Konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, ktoré boli v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania prerušené sa povolením reštrukturalizácie zastavujú. Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou sa povolením reštrukturalizácie prerušujú.
Priebeh reštrukturalizácie
Súd ustanoví správcu (toho, kto vypracoval posudok), vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Prihlášky sa podávajú v jednom rovnopise u správcu, a to v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.
Správca v procese prihlasovania pohľadávok veriteľov porovnáva prihlásené pohľadávky s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na popieraní pohľadávok sa môže zúčastniť aj dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, nakoľko tieto osoby sú oprávnené podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky.
Počas reštrukturalizácie vykonáva správca nad podnikaním dlžníka dohľad s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Takisto v prípade ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
Správca je v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie povinný zvolať schôdzu veriteľov za účelom zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru. Táto schôdza sa musí konať nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok.
Reštrukturalizačný plán
Reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“), teda listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok, prípadne akcionárov dlžníka, vypracuje dlžník v prípade, ak súd povolil reštrukturalizáciu na návrh dlžníka alebo správca v prípade, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, pričom na jeho príprave sa podieľa aj veriteľský výbor. Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán sa člení na opisnú a záväznú časť.
Medzi základné náležitosti plánu patrí napríklad najmä:
podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť ich splnenia,
podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,
porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok veriteľov alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu, spolu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu a
opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.
Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Vo všeobecnosti dlžník v pláne ponúka svojim veriteľom určité uspokojenie ich pohľadávok v určitom časovom období, ktoré je väčšie ako v prípade konkurzu dlžníka.
Plán prijatý schvaľovacou schôdzou účastníkov plánu potvrdzuje súd na návrh predkladateľa plánu. Ak je plán súdom potvrdený, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o jeho potvrdení v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu. Týmto zverejnením taktiež zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka.
Súd však zamietne plán v prípadoch, ak (i) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia Zákona o náležitostiach plánu, postupe pri jeho príprave alebo hlasovaní o ňom, alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, (ii) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, (iii) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, (iv) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz.
Skončenie reštrukturalizácie
Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu, ktorým súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie, v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, zastavujú sa vyššie uvedené prerušené konania a dlžník je povinný plniť schválený plán. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Záväzná časť plánu môže však na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviesť nad dlžníkom dozornú správu. Dozornú správu vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Za dozorného správcu možno určiť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku oznam o ukončení dozornej správy.
V prípade nesplnenia plánu Zákon rozoznáva dve situácie. Ak dlžník ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným a dlžník je povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.
Reštrukturalizácia a reštrukturalizačné konanie však môže byť ukončené aj tak, že súd bez návrhu uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že (i) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené Zákonom (napr. nepožiadal súd o vyhlásenie konkurzu alebo nezvolal schôdzu veriteľov alebo schvaľovaciu schôdzu), (ii) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať (ktorého hlasy predstavujú aspoň 10% zo všetkých hlasov prítomných veriteľov) sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz, (iii) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote, alebo veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil, respektíve predložený návrh plánu zamietol, (iv) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín veriteľov (podľa druhu pohľadávok) alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, alebo (v) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom.
Záverom je možné skonštatovať, že reštrukturalizácia je Zákonom stanovená možnosť na dočasnú „ochranu“ podnikateľa pred jeho veriteľmi za účelom konsolidácie podnikania a zbavenia sa časti svojich dlhov. Proces prebieha pod dohľadom správcu a súdu, ale aj samotných veriteľov. Účelom reštrukturalizácie je uspokojenie veriteľov v čo najväčšom rozsahu a zároveň snaha o zachovanie prevádzky podniku podnikateľa alebo jeho časti. V reštrukturalizácií dochádza vo väčšine prípadov len k čiastočnému uspokojeniu veriteľov, avšak tým sa umožní dlžníkovi naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť a udržiavať naďalej obchodné vzťahy s veriteľmi, čo v konečnom dôsledku môže byť výhodné pre všetky zúčastnené strany.
