Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Viete, čo je Chalúpkovo? Osada s takýmto nevšedným názvom je súčasťou obce Liptovská Štiavnica. Nachádza sa 4 km od Ružomberka a tvoria ju samé klasické liptovské drevenice. S myšlienkou postaviť na lúke za dedinou drevené chalúpky prišiel v roku 2005 miestny podnikateľ Róbert Pavelka, ktorému sa postupne podarilo vytvoriť z Chalúpkova vychytenú destináciu, kde sa dá prežiť ideálna dovolenka a to v každom ročnom období. Ako sa mu to podarilo a čo všetko by chcel ešte dosiahnuť, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Aký je vlastne váš vzťah k Liptovskej Štiavnici – pochádzate odtiaľ alebo ste sa do tejto obce prisťahovali?
V súčasnosti tu bývam. Kúpil som si pozemok, postavil na ňom rodinný dom, v ktorom so svojou rodinou žijem. A nachádza sa tu samozrejme aj Chalúpkovo – predmet môjho podnikania.
Dedinka z krásnych dreveníc – Chalúpkovo
V období po roku 1989 odišlo mnoho ľudí z Liptova za prácou do zahraničia. Vás osud zavial dokonca až do Ameriky. Ako dlho ste tam boli, kde ste bývali a čím všetkým ste sa živili?
Moje prvé kroky viedli do Nemecka. V roku 1988 som tam odišiel vlakom a vrátil som sa na svojom prvom aute. A potom som v roku 1991 odletel do USA, kde som zo začiatku prešiel najrôznejšími povolaniami – staval som strechy, robil maliara, záhradníka a nakoniec aj osobného asistenta jednému doktorovi, ktorý organizoval rôzne školenia a semináre. V Amerike som strávil 14 rokov a nielenže som sa veľa naučil, ale spoznal som aj mnoho zaujímavých ľudí, vrátane slávnych hercov ako sú Silvester Stallone, Bruce Willis, Danny de Vitto, Charlie Scheen či Demi Moore. Túžil som tam stretnúť aj môj idol – Arnolda Schwarzeneggera, čo sa mi však pošťastilo až o niekoľko rokov neskôr na lyžovačke v Rakúsku.
Po návrate na Slovensko ste sa rozhodli, že nebudete zarobené peniaze bezcieľne míňať, ale ich do niečoho investujete. Nad akým typom podnikania ste pôvodne rozmýšľali?
Najskôr som vôbec neuvažoval nad podnikaním. Chcel som si len postaviť dom, mať dobré auto. Neskôr mi však napadlo, že organizovať motivačné semináre pre pracovníkov rôznych spoločností a firiem by sa dalo organizovať aj na Slovensku. A vďaka tejto myšlienke sa mi podarilo precestovať takmer celý svet. Bol som veľa krát v Karibiku, Nepále, na Fidži, Havajských ostrovoch, Peru, Afrike alebo v Las Vegas.
Napokon zvíťazila myšlienka začať stavať na Liptove drevenice, ktoré by ste po dokončení predávali alebo prenajímali. Čo vám zo začiatku robilo najväčšie starosti?
Predovšetkým som sa musel vyrovnať s tým, že na Slovensku vládne dosť veľká neserióznosť vo všetkých oblastiach. V zahraničí sa mi skoro nikdy nestávalo, že by ma niekto chcel oklamať, podviesť alebo využiť a u nás to bolo medzi ľuďmi úplne bežné. Chvíľu teda trvalo, kým som sa naučil v tunajších pomeroch existovať.
Boli samosprávne orgány Liptovskej Štiavnice priaznivo naklonené k realizácii tohto vášho zámeru – pomohla vám obec nejako?
Starosta obce sa mi snažil pomáhať a vyjsť v ústrety, ale obecné zastupiteľstvo ani veľmi nie. Asi sa zľakli, že zrazu sa v tejto dedinke, ktorá na cestovný ruch nebola veľmi zvyknutá ani pripravená objavil nejaký developer a chcel tu stavať.
A ako reagovali občania? Predpokladám, že celkom pozitívne, keďže ste mnohých asi mohli zamestnať pri stavebných a remeselných prácach…
Zo začiatku ani nie. Obyvatelia sa najviac báli toho, že im výstavba dreveníc znemožní prístup k minerálnemu prameňu, ktorý sa nachádza na lúke. To bola prvá vec, ktorá sa v celej dedine riešila, keď sa ľudia dozvedeli, že sa tu bude stavať. No a samozrejme, že som sa snažil pri výstavbe dať šancu remeselníkom a pomocníkom z obce a blízkeho okolia.
Koľko dreveníc ste postavili v prvej etape a čo vás stála výstavba jednej?
Tak najskôr sa dosť dlho čakalo na územné rozhodnutie, pokým sa vôbec mohlo začať stavať. A následne sa postavilo prvých päť dreveníc, potom ďalších trinásť a celkovo sa ešte pred ekonomickou krízou dokončilo 21 chalúp. Náklady na ich výstavbu každým rokom rástli úmerne tomu, ako sa zvyšovala cena za drevo a iný stavebný materiál.
Verili ste, že sa vám vynaložené finančné prostriedky raz vrátia – aká bola či je návratnosť investícií pri podnikaní v stavebníctve a rozvoji?
Je to veľmi neistý biznis. Pred krízou sa darilo pomerne dobre predávať drevenice, teraz je to oveľa zložitejšie. Ale v princípe som veril, že ten nápad je dobrý. Mne ani nešlo o nejaký čistý zisk, ako skôr o splnenie svojho detského sna – postaviť vlastnú drevenicu a napokon ich tu vyrástla celá osada.
Nastalo aj obdobie, kedy ste ľutovali rozhodnutie pustiť sa práve do takéhoto typu podnikania?
Najhoršie boli niektoré rokovania s úradmi, pri ktorých sa mi zdalo, že logika u niektorých úradníkov úplne absentuje. Často sa stávalo, že stavebné povolenie mali vydať do 5 týždňov a nebolo ešte ani po dvoch mesiacoch. A to nehovorím, že na Slovensku sa mnohé veci bez úplatku vôbec nedajú vybaviť…
Čo bol zlomový moment, kedy ste si povedali, že nápad vybudovať Chalúpkovo bol správnym?
Od začiatku tvrdím, že takýto nápad sa dal realizovať jedine v Liptove, kde sú na to ideálne podmienky. Som presvedčený, že Chalúpkovo je dobrá myšlienka a osada je vhodne zasadená do prírodného prostredia.
Väčšinu dreveníc v Chalúpkove sa vám podarilo predať a iné sa dajú prenajať a vy sa staráte o správcovstvo. Čo to obnáša?
Vlastne všetkých 21 dreveníc, ktoré sme postavili v prvej etape, bolo predaných, takže ich môžu majitelia využívať pre seba a svoje vlastné účely. A v niektorých bývajú ľudia dokonca celoročne. Ostatné sa prenajímajú väčším či menším skupinám klientov. Úloha správcovstva spočíva v tom, že ak nám majiteľ zverí drevenicu do prenájmu, tak má zaručený kompletný servis a starostlivosť o jej prevádzku, teda mu poskytujeme také služby ako je kosenie okolia, upratovanie, pranie, ale aj získavanie hostí, ich ubytovanie či ukončenie pobytu. Kúpa drevenice sa určite oplatí, pretože každý jej vlastník má tým najlepším spôsobom postarané o svoje investície.
Ako sa vám pozdáva slovenské podnikateľské prostredie? Vychádzajú si miestni podnikatelia v ústrety alebo skôr naopak?
Netrúfam si hodnotiť slovenské podnikateľské prostredie. Nemám o ňom až taký prehľad, ale v oblasti cestovného ruchu určite vládne tvrdý konkurenčný boj o každého klienta a to nielen v našom podtatranskom regióne, ale všade na Slovensku.
Máte ešte nejaký nesplnený cieľ alebo sen?
Mojím jediným snom je, aby bola zdravá celá naša rodina. Myslím, že žiadne materiálne ciele už nemám. Po finančnej stránke som dobre zabezpečený ja aj niektorí moji príbuzní, ktorí pracujú v Chalúpkove. Možno ešte túžim jedine po tom, aby som mal okolo seba viac skutočných priateľov a mal viac času na šport, najmä lyžovačku.
A čo hodláte vylepšiť v Chalúpkove do budúcnosti, aby bolo ešte krajšie a lepšie ako je?
Pred niekoľkými týždňami sme dokončili jazierko, ktoré určite bude okrasou Chalúpkova a na budúci rok sa chystáme vybudovať vlek, ktorý by v určite v zimných mesiacoch uvítali všetci lyžiari. Takisto už dlhšie plánujem výstavbu reštaurácie a spoločenských priestorov, kde by sa mohli uskutočňovať rôzne semináre a školenia. Tak dúfam, že sa nám to všetko podarí zrealizovať.
Fotogaléria z dedinky Chalúpkovo (pri Liptovskej Štiavnici)
