Motivácia podľa Iva Tomana

Prečo je Ivo Toman presvedčený, že motivácia zvonku je ako smrad? Tento poznatok má z vlastnej skúsenosti. Aj napriek tomu, že trpí vrodeným Tourettovým syndrómom a má tiky, stal sa pre mnohé firmy veľmi vhodným motivátorom pre ich ľudí. Zavolajú mu a povedia: „ Pán Toman, máme firemnú akciu. Potrebujeme, aby ste k nám prišli a ľudí namotivovali. Zblbnite ich tak, aby išli hneď makať.“ Jeho rekord (do roku 2010) je prednášať naraz obecenstvu 6500 ľudí. V ten deň Ivo Toman ľudí tak rozdivočil, že začali robiť mexické vlny. A čo sa stalo potom? To, čo vždy. Väčšina ľudí naozaj niekoľko dní pracovala viac, ale do týždňa sa vrátila do starých koľají. To znamená, že nepracovali tak, ako mali.

Tento scenár sa opakuje neustále, píše vo svojej knihe. Následne ich musíte motivovať znovu a znovu. Títo ľudia zvýšili síce po motivácií svoj výkon, ale len krátkodobo. U nich motivácia zvonku pôsobí ako smrad. Za niekoľko dní, alebo dokonca hodín sama zmizne. Vždy sa objaví aj skupina ľudí, ktorí sa nepretrhli ani predtým, ani potom. A potom je tam ešte jedna skupina,  ktorá mala po motivačnej akcií skoro ten istý výkon ako predtým – rovnaký a pritom nadpriemerný. A práve tá začala Iva Tomana zaujímať. Výkon tejto skupiny totiž vôbec nezávisel na vonkajšom motivačnom pôsobení. Títo úspešní ľudia sa od neúspešných líšili v tom, že mali silnejšiu vnútornú motiváciu.

Ivo Toman začal následne hľadať odpovede na otázky:

• Na čom závisí výkon ľudí, ktorí nepotrebujú vonkajšiu motiváciu?
• Na čom závisí výkon všetkých ľudí?
• Dá sa nahradiť vonkajšia motivácia niečím iným?
• Pokiaľ áno, tak čím?
• Ako rozpoznať veľkosť vnútornej motivácie u iných ľudí?
• Ako spoznáme veľkosť vnútornej motivácie u seba?
• Je nejaký postup ako nájsť ľudí, ktorí nepotrebujú vonkajšiu motiváciu?

Odpoveďami sa zaoberal roky. Zistil niekoľko zaujímavých vecí, ktoré popisuje vo svojej knihe. Motivácia nie je nejaký štartér, ktorý vás nakopne. To je hlboký omyl. Motivácia je vo vás, behom celej činnosti: na začiatku, v priebehu i na konci. Činnosť samotná nás motivuje – páči sa nám alebo nás štve. Platí to tak medzi tými hore, ako aj medzi tými dole.

Motivácia k vám nepríde ako osvietenie. Nedodá vám ju ani nikto z vašich blízkych. Snaha manažérov o motiváciu podriadených je väčšinou bez výsledkov pretože:  

• Kladú veľký dôraz na motiváciu zvonku.
• Nejde o plošnú motiváciu všetkých.
• Motivácia je v rozpore s hodnotením.
• Pri motivácií je príliš veľa vľúdnosti.
• Manažéri často využívajú literatúru, kde sú návody ako na to. Pravdou je, že to nezmení nijaký bodový systém.
• Ľudia si neuvedomujú, že majú nejakú motiváciu už v sebe.

Najväčšia tragédia je, že väčšina ľudí bohužiaľ nerada robí to, čím sa živí. Prečo? Pretože neveria, že to, čo robia, má pre nich nejaký zmysel, pretože ich to nebaví alebo neveria, že sú spravodlivo odmeňovaní. Práca v skutočnosti baví asi len 3% ľudí. Platí to aj pre podnikateľov. Podnikajú, aby mali viac času, väčšiu slobodu a viac peňazí. Výsledkom ale je, že sa im z ich firmy stane väzenie. Sú otrokmi svojej firmy. Nie sú slobodní a nie sú ani pánmi svojho času.

Ivo Toman tvrdí, že rozhoduje len vnútorná motivácia a že väčšina ľudí ju má bohužiaľ malú alebo žiadnu. Ďalej tvrdí, že pokiaľ ju človek v sebe nemá, tak je úplne zbytočné sa mu venovať. Pretože motivácia zvonku je ako smrad, po čase vyprchá, zmizne.

Motívy

Určite ste v televízií videli nejaké kriminálky. Keď poručík Columbo alebo iný detektív hľadá vraha, čo ho vždy zaujíma? Motív, dôvod, prečo to urobil. Čo ho k tomu motivovalo. Vždy máme nejaké motívy, ktoré spôsobujú, že niečo robíme. Pričom každého motivuje niečo iné. My všetci máme nejaké motívy. Problémy nastanú, keď sa motívy iných ľudí neprekrývajú s vašimi a súčasne ste členmi rovnakej skupiny. Tak sa snažíte presvedčiť iných ľudí, aby chceli to, čo chcete vy. Lenže to dlhodobo nefunguje. Pokiaľ ľudia nerobia to, čo chcete vy, vymeňte ich. Prečo tak tvrdé riešenie?

1. Pretože dospelých ľudí nezmeníte.
2. Pretože neschopných ľudí nedokážete prerobiť.
3. Pretože to má autor overené v praxi.

Ivo Toman preštudoval mnoho kníh, aby zistil čo sa tam píše o motivácií. S počudovaním zistil čo sa učí na vysokých školách. Motívy sú tam rozdelené na vonkajšie a vnútorné. Medzi vonkajšie motívy sú zaradené: finančné odmeny, zamestnanecké výhody, pochvala, uznanie, povýšenie, zahraničné cesty. Medzi vnútorné motívy zaraďujú dosiahnutý výsledok, zaujímavú činnosť, osobný rast, spoločenský význam práce, spoločenské postavenie.

Ivo Toman s tým vôbec nesúhlasí. Takýto učebnicový prístup nefunguje. Je to úplná hlúposť! Tieto školské teórie za socializmu neplatili a neplatia ani teraz. Mení sa spoločenské zriadenie ale ľudská povaha sa nemení. Navyše nemôžeme ku všetkým pristupovať rovnako.

V každom okamihu si vyberáme z viacerých možností, čo práve budeme robiť. Čo si vyberieme a prečo, to určuje práve motivácia. Motívy sú vnútorné sily s rôznou veľkosťou a rôznymi smermi. Všetci máme mnoho rôznych motívov. Tie na nás pôsobia rôznymi silami a my sa ich snažíme uspokojovať.

Pri porušení rovnováhy v organizme vzniká napätie. Napätie vyvolá snahu o jeho zníženie. Motivácia vonkajšia a vnútorná môže byť kladná alebo záporná. Ak sa zameriame na vnútornú motiváciu, čo si myslíte, ktorá motivácia – kladná alebo záporná – funguje lepšie? Fungujú obidve. Veľmi záleží na konkrétnej situácií a na okamžitom vnútornom rozpoložení. Motivácia je proste vôľa jednať. Ide o vnútornú silu smerujúcu k dosiahnutiu nejakého cieľa. A práve touto vnútornou silou sa budeme zaoberať nabudúce. 

lm

K téme