- Podnikam.sk
- Články
- Účtovníctvo
- Odpisovanie majetku
- Prerušenie daňového odpisovania alebo ako možno optimalizovať základ dane
Prerušenie daňového odpisovania alebo ako možno optimalizovať základ dane
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZPD“) umožňuje podnikateľom odpisovanie hmotného majetku prerušiť. Podnikateľ môže odpisovanie hmotného majetku prerušiť za celý objem majetku daňovníka alebo len za individuálne určené skupiny, prípadne jednotlivé zložky majetku.
Z ustanovenia § 22 ods. 9 ZDP vyplýva:
- Právo prerušiť odpisovanie sa vzťahuje len na hmotný majetok. Nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s postupmi účtovania, ktoré prerušenie odpisovania neumožňujú.
- Podnikateľ môže odpisy hmotného majetku prerušiť na akúkoľvek dlhú dobu, ale vždy na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. Ak podnikateľ odpisovanie preruší, pri ďalšom odpisovaní hmotného majetku, by mal postupovať tak, akoby odpisovanie nebol prerušené. V tomto zdaňovacom období môže uplatniť ako daňový výdavok len jeden ročný odpis, nemôže kumulovať ročné odpisy za viac zdaňovacích období.
- Prerušované odpisovanie predĺži dobu odpisovania o dobu prerušenia odpisov.
- Odpisovanie môže podnikateľ prerušiť aj na niekoľko zdaňovacích období, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou alebo prerušovane.
- Odpisovanie môže podnikateľ prerušiť aj hneď v prvom roku odpisovania, t.j. v roku zaevidovania hmotného majetku do obchodného majetku.
- Pre prerušenie odpisovania sa rozhoduje podnikateľ u každého jednotlivého majetku samostatne.
Príklad č. 1Podnikateľ má v obchodnom majetku strojové zariadenie. V roku 2010 spolu s daňovým odpisom predpokladá daňovú stratu 1000 eur. Ročná výška daňového odpisu uvedeného majetku predstavuje čiastku 2000 eur. Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov len polovicu ročného odpisu 1 000 eur?
Ak sa daňovník rozhodne prerušiť odpisovanie, neuplatniť daňový odpis strojového zariadenia vo výške 2 000 eur a nezahrnúť ho do základu dane, pretože by vykázal stratu, nemôže však vylúčiť len jednu polovicu, t.j. 1000 eur z ročného odpisu a druhú polovicu dať do základu dane ako daňový výdavok tak, aby jeho základ dane bol nulový, pretože daňový odpis je ročná veličina.
Príklad č. 2Podnikateľský subjekt chce prerušiť odpisovanie len vybraného hmotného majetku, pričom u ostatného hmotného majetku chce odpisovanie ponechať. Umožňuje zákon rozčleniť hmotný majetok na majetok, z ktorého sa odpisy uplatňujú a na majetok, ktorého odpisovanie je prerušené?
§ 22 ods. 9 ZDP je charakterizované prerušenie odpisovania. Daňovník môže uplatňovanie odpisov prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období a v ďalšom zdaňovacom období pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Zo zákona nevyplýva, že prerušenie odpisovania sa vzťahuje na hmotný majetok ako celok. Je teda na podnikateľovi, akým spôsobom a na ktorom majetku sa rozhodne odpisovanie prerušiť. Zákon umožňuje prerušenie odpisovania tak na individuálne určenom majetku ako aj na majetku ako celku.
Uplatniť prerušované odpisovanie si môže tak fyzická, ako aj právnická osoba. Jedinou výnimkou je fyzická osoba – podnikateľ, ktorý si stanovuje základ dane podľa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. paušálne výdavky. Takýto podnikateľ vedie odpisy len evidenčne.
Postupuje tak, že odpisy vypočíta a zaeviduje potrebné údaje do knihy dlhodobého hmotného majetku. Podnikateľ nemôže postupovať tak, že presunie vypočítanú výšku ročných odpisov do ďalšieho zdaňovacieho obdobia. V prípade, že prejde v ďalšom zdaňovacom období na skutočné preukázané daňové výdavky, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a môže využiť možnosť prerušenia odpisovania. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že v paušálnych výdavkoch sú podľa ZDP započítané všetky výdavky daňovníka (aj odpisy). Paušálne výdavky nie je totiž možné zvyšovať o žiaden druh výdavkov, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, keď toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.
Príklad č. 3Podnikateľ si v roku 2006 obstaral kúpou automobil, ktorý využíva pri svojej podnikateľskej činnosti. Obstarávacia cena automobilu bola 10 000 eur. Podnikateľ v roku 2006 uplatnil paušálne výdavky, v roku 2007 uplatnil preukázateľne vynaložené výdavky, v roku 2008 preukázateľne vynaložené výdavky, v roku 2009 uplatnil paušálne výdavky a v roku 2010 si uplatnil opäť preukázateľne vynaložené výdavky.
Podnikateľ mohol pri prerušení odpisovania postupovať takto:V roku 2006 nemohol uplatniť prerušenie uplatňovania daňových odpisov, pretože si uplatnil paušálne výdavky. Rok 2006 bol prvým rokom daňového odpisovania. Podnikateľ musel viesť evidenciu odpisov aj počas tohto obdobia, v ktorom si ich nemohol uplatniť. Vypočítal ročný daňový odpis a zostatkovú cenu, ktorú v tomto roku zníži o príslušnú výšku daňového odpisu.V roku 2007 a 2008 podnikateľ mohol uplatniť prerušenie uplatňovania daňových odpisov, pretože si uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky.V roku 2009 si podnikateľ opäť nemohol uplatniť prerušenia daňových odpisov, pretože si uplatnil paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP. Rok 2009 však bol druhým rokom daňového odpisovania (samozrejme za predpokladu, že v rokoch 2007 a 2008 podnikateľ využil možnosť prerušenia odpisovania). Podnikateľ však musel aj v tomto roku viesť evidenciu odpisov aj počas tohto obdobia, v ktorom si ich nemohol uplatniť – vypočítal ročný daňový odpis a zostatkovú cenu, ktorú v tomto roku znížil o príslušnú výšku daňového odpisu. V roku 2010 si podnikateľ opäť mohol prerušiť daňové odpisy, pretože si uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky.
Prečo prerušiť daňové odpisy?
Dôvodom podnikateľa pre neuplatnenie daňových odpisov v zdaňovacom období môže byť situácia, že podnikateľ si chce zobrať úver z banky a tým pádom chce mať vyšší základ dane a tým pádom aj čistý zisk. Častejším dôvodom na prerušenie daňových odpisov však býva skutočnosť, že si podnikateľské jednotky môžu poslednýkrát odpočítať daňovú stratu, pričom možnosť tohto odpočtu sa im do nasledujúceho obdobia už neprenáša. Daňovník si môže odpočítať daňovú stratu až do výšky vykázaného základu dane. To znamená, že môže kombinovať prerušenie daňových odpisov a daňovej straty v záujme dosiahnutia optimálnej daňovej povinnosti.
Príklad č. 4Spoločnosť s ručením obmedzeným kúpila v roku 2008 osobný automobil v obstarávacej cene 16 600 eur a zvolila zrýchlený spôsob jeho odpisovania. V rokoch 2008 – 2010 dosiahla spoločnosť nasledujúce daňovo uznateľné výnosy a náklady bez odpisov:
Tabuľka č. 1: Výsledok hospodárenia
Údaj v eurách | 2008 | 2009 | 2010 |
Výnosy | 99 582 | 106 220 | 66 387 |
Náklady (bez odpisov) | 94 936 | 93 606 | 33 193 |
Základ dane (bez odpisov) | 4 646 | 12 614 | 33 194 |
Tabuľka č. 2: Výpočet daňových odpisov osobného automobilu
Obdobie | Odpis v Eur | Zostatková cena v Eur |
1. rok | 4 150 | 12 450 |
2. rok | 6 225 | 6 225 |
3. rok | 4 150 | 2 075 |
4. rok | 2 075 | 0 |
Tabuľka č. 3: Uplatnenie odpisov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach
Rok 2008 | v Eur |
Základ dane bez odpisov | 4 646 |
Daňové odpisy | 4 150 |
Základ dane | 496 |
rok 2009
Rok 2009 je posledným rokom pre odpočet daňovej straty z roku 2004. Spoločnosť dosiahla v roku 2004 daňovú stratu vo výške 12 945 eur. V roku 2007 odpočítala od základu dane sumu 496 eur, neumorená časť straty je 12 449 eur. V prípade, že by bol uplatnený daňový odpis vo výške 6225 eur, nebolo by možné uplatniť odpočet zostávajúcej časti straty, pričom nárok na odpočet tejto časti straty by zanikol.Tabuľka č. 4
Základ dane bez odpisov | 12 614 |
Daňové odpisy | 12 449 |
Základ dane | 165 |
rok 2010
V roku 2010 spoločnosť pokračovala v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo.
Rok | Uplatnený odpis v Eur | |
2008 | 4 150 | |
2009 | – | prerušenie odpisovania |
2010 | 6 225 | |
2011 | 4 150 | |
2012 | 2 075 |
av