Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ako prvý pôjde podľa premiéra Roberta Fica koncom augusta na rokovanie vlády návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty na vybraný okruh základných potravín z 20 % na 10 %.
Vláda si pripravila 15 nových opatrení
Vláda štartuje realizáciu druhého sociálneho balíka, ktorý obsahuje 15 opatrení. Na dnešnej tlačovej besede to oznámil premiér Robert Fico. Ako prvý pôjde podľa neho koncom augusta na rokovanie vlády návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty na vybraný okruh základných potravín z 20 % na 10 %. „Sme už vo finiši, zoznam precizujeme o konkrétne položky,“ povedal predseda vlády. V zozname by sa podľa neho malo nachádzať čerstvé mäso, mlieko, chlieb, či čerstvé ryby dochované na Slovensku. „Má to pomôcť domácim výrobcom, nemáme záujem znižovať DPH na mrazené výrobky, pretože by sa sem vozili výrobky zo zahraničia,“ povedal Fico.
Koncom augusta by mala vláda podľa Fica rokovať aj o návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutým okresom. Na 18. augusta tohto roka predseda vlády zvoláva k tomuto návrhu do Bratislavy poradu primátorov, starostov, predstaviteľov miestnej štátnej správy a podnikateľov z vybraných piatich okresov. „Miera nezamestnanosti, predikovaná k 1. januáru 2016, má byť v týchto okresoch vyššia ako 20 percent,“ povedal Fico. V týchto okresoch majú podľa neho platiť osobitné opatrenia, ako významná podpora pri cestovaní za prácou, či prístupnejšie stimuly pre podnikateľov. „V takýchto okresoch bude postačovať investícia vo výške 100 tisíc eur a okamžite začne fungovať mechanizmus rôznych stimulov,“ objasnil premiér. Ako príklad uviedol daňové a odvodové prázdniny, či príspevok na vytvorenie pracovného miesta. Medzi takéto okresy by mali patriť okresy Veľký Krtíš, Rožňava, Poltár, či Kežmarok. Navrhované opatrenia by mali byť podľa premiéra účinné už od 1. decembra tohto roka.
V krátkom čase by mala vláda predstaviť návrh na poskytovanie príspevku na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Má ísť o príspevok na úhradu časti poplatku za pobyt žiakov piatych ročníkov základných škôl v škole v prírode na úrovni 100 eur, pobyt žiakov siedmych ročníkov základných škôl a študentov tretích ročníkov stredných škôl na lyžiarskych kurzoch v sume 150 eur. „Očakávame obrovský impulz pre cestovný ruch, pretože naše analýzy hovoria, že pôjde o viac ako 600 tisíc prenocovaní, ktoré ponúkneme slovenským turistickým zariadeniam,“ povedal Fico.
Druhý sociálny balíček obsahuje aj návrh na zvýšenie materskej dávky zo súčasných 65 % na 70 % hrubej mzdy. Stúpnuť by mal aj príspevok na starostlivosť o dieťa, a to z 230 eur na 280 eur. Ide o príspevok na preplácanie nákladov na jasle, či škôlku, ktorý môžu rodičia dostávať do troch rokov veku dieťaťa. Súčasťou druhého balíčka je aj podpora pri rozšírení kapacity materských škôl, ktorá bola už súčasťou prvého sociálneho balíka. „Bol by som rád, keby voľných miest pre deti bolo aspoň päťtisíc, šesťtisíc,“ uviedol Fico.
Vláda chce tiež pokračovať v zvyšovaní minimálnej mzdy, ktorá od začiatku tohto roka dosahuje 380 eur. Premiér upozornil na to, že v roku 2012 bola v čase nástupu Smeru-SD do vlády minimálna mzda na Slovensku 327 eur. „Bude to podľa môjho názoru minimálna mzda, kde bude v trojčíslí štvorka na čele. Som o tom absolútne presvedčený,“ zdôraznil predseda vlády. Smer-SD tiež plánuje znížiť doplatky za lieky pre dôchodcov a zaviesť limit na doplatky za lieky pre deti do 6 rokov. Sociálne slabšie rodiny by mali získať nárok na pobyt v štátnych zariadeniach rezortov obrany a vnútra.
„Veľa si sľubujeme, pokiaľ ide o podporu slovenskej ekonomiky, od opatrenia, ktoré hovorí o príspevku na zateplenie domovaenergetické investície v bytovkách,“ povedal Fico. Pri úplnom zateplení rodinného domu by mali ľudia získať príspevok v sume 30 % nákladov na zateplenie, pričom maximálna suma na zateplenie má byť 6 tisíc eur. Ďalším opatrením je príspevok pre domácnosti na ekologické zdroje energie. Má ísť o úhradu časti ceny pri kúpe fotovoltických panelov, veterných turbín, slnečných kolektorov, kotlov na biomasu a tepelných čerpadiel.
Jedným z opatrení z druhého balíčka je fakturácia bez dane z pridanej hodnoty medzi dodávateľmi v stavebníctve. Podľa premiéra by DPH štátu odviedla až posledná firma v reťazci.
Tretí sociálny balíček bude v decembri
Celý druhý balíček by mal podľa Fica stáť okolo 300 mil. eur, z toho nižšia DPH na vybraný okruh základných potravín má znížiť príjmy štátu o 80 až 100 mil. eur. Predseda vlády upozornil na to, že vláda financuje sociálne opatrenia vďaka lepšiemu výberu daní, a nie na úkor deficitu verejných financií. Pre lepší výber daní štát podľa Fica získal okolo 1,6 mld. eur. Prvý, druhý a pripravovaný tretí sociálny balíček by si mal pritom podľa premiéra vyžiadať spolu približne 1 mld. eur. „Tretí balík bude oznámený v decembri, veľmi dôležitý, s obrovským vplyvom na podporu hospodárstva a vytváranie pracovných miest,“ povedal Fico.
Reakcie strán na predstavený druhý sociálny balíček
Ako v reakcii na druhý sociálny balíček uviedla strana SDKÚ-DS, v balíčku však chýba adresná podpora tých, ktorí pomoc potrebujú najviac – telesne postihnutí. “Premiér však má dosť peňazí na to, aby dal 10 tis. eur jachtárom,” povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. “Štát sa má postarať o tých, ktorí si sami nevedia pomôcť. Ostatným stačí, keď im nebude klásť prekážky. Namiesto pomoci tým, ktorí to naozaj potrebujú, si Robert Fico cielene kupuje skupiny voličov,” doplnil predseda sekcie podnikania a zamestnanosti SDKÚ-DS Milan Roman.
Podľa strany SaS by polovica prostriedkov z vyššieho výberu daní (1,6 mld. eur) stačila na okamžité zavedenie 17-percentnej rovnej dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Tieto financie by podľa strany SaS s rezervou postačovali na dôležité systémové opatrenia spojené so zlepšením zamestnávateľského prostredia, zdravotníctva a školstva, rovnako tak na konsolidáciu verejných financií. Poslanec za SaS Eugen Jurzyca zároveň podotýka, že Robert Fico neustále tvrdí, že jeho politika k vyšším deficitom nevedie. “Skutočnosť je však taká, že deficit v roku 2014 bol vyšší než deficit v roku 2013 a deficit za rok 2015 bude spoľahlivo vyhodnotený až po parlamentných voľbách v roku 2016,” uzatvára Jurzyca.
