Odstupné a odvody

Odstupné je suma, ktorú musí vyplatiť zamestnávateľ zamestnancovi v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov presne uvedených v zákone, prípadne vtedy, ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov už nemôže ďalej vykonávať svoju pôvodnú prácu dlhodobo a nastane ukončenie pracovného pomeru. Už niekoľko rokov sa musia z odstupného platiť aj odvody.

Zákonník práce pozná dva dôležité pojmy, ktoré sa niekedy zamieňajú a to odstupné a odchodné. Odvody do poisťovní sa v roku 2015 aj 2016 platia pri týchto dvoch situáciach inak. Odchodné sa vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku zamestnanca na starobný alebo invalidný dôchodok a to vtedy, ak u neho nastal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70%. Výška odchodného je v sume priemerného mesačného zárobku. Odstupné je teda niečo iné a nemá súvis s tým, či zamestnancovi vznikol nárok na dôchodok.

Čo je odstupné podľa Zákonníka práce

Odstupné je podľa Zákonníka práce suma, ktorú musí zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou. Nejde však len o hocijakú výpoveď, ale toto skončenie pracovného pomeru musí byť z určitých veľmi špecifických dôvodov, ktoré sú v zákone aj taxatívne vymenované. Zaujímavosťou je, že odstupné sa týka nielen zamestnancov u ktorých nastalo skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou a tu sa výška odstupného mierne líši.

Na ktoré prípady výpovede alebo skončenia pracovného vzťahu dohodou odstupné vzťahuje:

• Ak zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje pracovné miesto a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce
• Ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa príslušného paragrafu zákona pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu
• Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu

Na odstupné naopak nemá nárok ten zamestnanec, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. Zároveň platí, že zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, patrí mu odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Koľko sa platí odstupné?

Výška odstupného závisí od toho, akým spôsobom bol skončený pracovný pomer. Pre zamestnanca je výhodnejšie z hľadiska sumy odstupného ukončiť pracovný pomer dohodou, pre zamestnávateľa to môže byť tiež výhodnejšie kvôli administratíve. Čo sa týka výšky sumy odstupného, Zákonník práce presne vymedzuje tieto sumy a to v závislosti od dĺžky pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. Výška odstupného je naviazaná na jeho priemerný mesačný zárobok.

Ak prišlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, tak je odstupné najmenej v sume:

1. Jedného priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru od 2 do 5 rokov
2. Dvojnásobku priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru od 5 do 10 rokov
3. Trojnásobku priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru od 10 do 20 rokov
4. Štvornásobku priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru viac ako 20 rokov

Naopak pri skončení pracovného pomeru dohodou, odstupné je v sume najmenej:

1. Jedného priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru do 2 rokov
2. Dvojnásobku priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru od 2 do 5 rokov
3. Trojnásobku priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru od 5 do 10 rokov
4. Štvornásobku priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru od 10 do 20 rokov
5. Päťnásobku priemerného mesačného zárobku pri trvaní pracovného pomeru viac ako 20 rokov

Odstupné vypláca zamestnávateľ zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa samozrejme nedohodnú zamestnanec a zamestnávateľ inak. Taktiež môže zamestnávateľ dobrovoľne vyplatiť odstupné aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v zákone, čo viacero zamestnávateľov používa ako motivačnú zložku.

Odstupné a odvody 2015 a 2016

Pre rok 2016 platia podmienky rovnaké ako pre rok 2015, čiže odvody z odstupného sa platia do Sociálnej poisťovne a na odstupné sa vzťahujú aj odvody do zdravotnej poisťovne. Z odstupného sa platia aj dane, pretože z hľadiska platenia odvodov a daní je odstupné súčasťou vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, je jeho príjem zdaňovaný podľa príslušného zákona o dani z príjmov a hoci odstupné sa nepovažuje za mzdu, je súčasťou príjmov, ktoré sa zdaňujú ako príjmy zo závislej činnosti.

Dôležité je aj to, kedy bolo odstupné vyplatené. Sú dve situácie:

1. Ak je odstupné bude príjmom zamestnanca zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 Zákona o dani z príjmov, je toto odstupné vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
2. Ak je odstupné vyplatené zamestnancovi až po zániku obdobia jeho povinného sociálneho poistenia, tak sa príjem z tohto odstupného rozdelí pomernou časťou na každý kalendárny mesiac trvania už zaniknutého povinného sociálneho poistenia v poslednom kalendárnom roku

Čo sa týka výšky odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, v prípade odstupného sa uplatňujú bežné sadzby platné tak pre zamestnanca ako aj zamestnávateľa, čiže väčšinu odvodovej záťaže nesie zamestnávateľ a to 35,2%, kým zamestnanec len 13,4%. Taktiež sa z odstupného platí aj daň a to vo výške 19%. Vzhľadom na to, do akých konkrétnych fondov ide príjem z odvodov v prípade Sociálnej poisťovni, tak platí, že na výške dôchodku sa odvody z odstupného nijako neodrazia.

Odporúčané ebooky

K téme