Spoločensky zodpovedné podnikanie v roku 2026

Spoločensky zodpovedné podnikanie je koncept firmy, kedy je prioritou integrácia spoločenského záujmu do aktivít firmy. Firma má samozrejme určitý vplyv na zainteresované subjekty, akými sú napríklad zákazníci, zamestnanci, akcionári, subdodávatelia a miestna komunita a práve smerom k nim takéto podnikanie smeruje.

Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie je v podstate podnikateľský koncept, ktorého cieľom nie je len maximalizácia zisku, ale aj činnosť zameraná na environmentálne, sociálne a komunitné aspekty a ciele.

V roku 2026 však už spoločenskú zodpovednosť firmy nemožno chápať iba ako dobrovoľnú charitatívnu aktivitu. Určité činnosti zostávajú dobrovoľné, ale viaceré oblasti sú súčasne predmetom záväzných právnych povinností. Ide napríklad o ochranu životného prostredia, pracovné podmienky, bezpečnosť zamestnancov, ochranu spotrebiteľa, zákaz diskriminácie, ochranu oznamovateľov, transparentnosť a v prípade vybraných spoločností aj vykazovanie informácií o udržateľnosti.

CSR preto nenahrádza dodržiavanie zákona. Zodpovedné podnikanie sa začína plnením právnych povinností a pokračuje opatreniami, ktorými firma znižuje svoje negatívne vplyvy a vytvára hodnotu pre zákazníkov, zamestnancov, vlastníkov, obchodných partnerov a spoločnosť.

Vymedzenie pojmu a definícia CSR

CSR je skratka anglického Corporate Social Responsibility, u nás sa to prekladá napríklad ako spoločensky zodpovedné podnikanie alebo spoločenská zodpovednosť firmy.

Odpoveď na otázku, prečo vôbec tento termín vznikol, treba hľadať v histórii, pričom prvé podobné myšlienky sa objavujú už v 50. rokoch 20. storočia v USA, aj keď zatiaľ len v odbornej literatúre pre manažérov. V 80. rokoch sa už v USA a západnej Európe dostáva tento koncept aj do praxe pri samotnom správaní firiem.

Aj dnes stále prebieha vývoj samotného vymedzenia tohto pojmu a odborná literatúra používa viacero definícií a prístupov.

Európska komisia v roku 2001 vysvetľovala spoločensky zodpovedné podnikanie takto:

„Spoločensky zodpovedné podnikanie je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými subjektmi.“

Ide o historicky významnú definíciu, ktorá však už nevystihuje celý súčasný obsah CSR. Európska komisia v roku 2011 prijala širšie vymedzenie, podľa ktorého je CSR zodpovednosť podnikov za ich vplyv na spoločnosť.

Podniky by mali sociálne, environmentálne, etické, spotrebiteľské a ľudskoprávne otázky začleniť do svojej stratégie, každodenného fungovania a spolupráce so zainteresovanými subjektmi. Predpokladom zodpovedného podnikania je zároveň dodržiavanie platných právnych predpisov.

Pod pojmom firemné, prípadne zainteresované subjekty, sa myslia:

• zákazníci,
• zamestnanci,
• obchodní partneri,
• dodávatelia a subdodávatelia,
• akcionári,
• vlastníci,
• lokálna a miestna komunita v okolí firmy,
• orgány verejnej správy,
• investori a finančné inštitúcie,
• mimovládne organizácie,
• osoby a komunity ovplyvnené dodávateľským reťazcom firmy.

Je spoločensky zodpovedné podnikanie dobrovoľné?

Spoločensky zodpovedné podnikanie bolo tradične založené najmä na dobrovoľnosti a na iniciatívach presahujúcich zákonné minimum. V roku 2026 však treba rozlišovať medzi:

• dobrovoľnými aktivitami firmy,
• povinnosťami vyplývajúcimi zo slovenských právnych predpisov,
• povinnosťami vyplývajúcimi z práva Európskej únie,
• zmluvnými a informačnými požiadavkami obchodných partnerov, bánk alebo investorov.

Dobrovoľné môžu byť napríklad firemná filantropia, podpora miestnej komunity, dobrovoľné znižovanie emisií nad zákonné limity, zamestnanecké benefity, dobrovoľné certifikácie alebo zverejňovanie informácií nad rámec zákonných požiadaviek.

Naopak, firma nemôže za dobrovoľnú CSR aktivitu označiť plnenie povinnosti, ktorú jej ukladá zákon. Dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany spotrebiteľa alebo povinností v odpadovom hospodárstve predstavuje zákonné minimum.

Základné princípy spoločensky zodpovedného podnikania

Medzi základné princípy patria najmä:

• dodržiavanie právnych predpisov,
• transparentnosť,
• etické správanie,
• zodpovednosť za vplyvy podnikania,
• rešpektovanie záujmov dotknutých subjektov,
• ochrana ľudských práv,
• predchádzanie negatívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom,
• trvalo udržateľný rozvoj,
• pravidelná komunikácia so zainteresovanými subjektmi,
• integrácia sociálnych, environmentálnych a ekonomických hodnôt do bežnej firemnej praxe,
• meranie výsledkov a overiteľnosť zverejňovaných tvrdení.

Spoločensky zodpovedné podnikanie môže byť v oblasti logistických služieb, napríklad prostredníctvom zelenej logistiky, ale môže sa uplatniť aj vo výrobe, maloobchode, finančných službách, stavebníctve, informačných technológiách alebo v rámci krízového manažmentu.

Medzinárodným návodom na uplatňovanie spoločenskej zodpovednosti je norma ISO 26000. Ide o usmernenie, nie o klasickú certifikačnú normu, na základe ktorej by sa udeľoval certifikát o splnení všetkých požiadaviek.

CSR, ESG a udržateľnosť – aký je medzi nimi rozdiel?

Pojmy CSR, ESG a udržateľnosť sa často zamieňajú, ale nemajú úplne rovnaký význam.

CSR

CSR predstavuje celkový prístup firmy k jej zodpovednosti voči spoločnosti, zamestnancom, zákazníkom, životnému prostrediu a ďalším zainteresovaným subjektom.

Môže zahŕňať dobrovoľné programy, etické pravidlá, firemnú kultúru, komunitné projekty aj spôsob, akým firma riadi svoje negatívne vplyvy.

ESG

ESG je skratka troch oblastí:

• E – Environmental: environmentálne vplyvy,
• S – Social: sociálne otázky,
• G – Governance: riadenie a správa spoločnosti.

ESG sa používa najmä pri meraní, riadení a zverejňovaní konkrétnych rizík, vplyvov, cieľov a ukazovateľov. Často ho využívajú investori, banky, audítori, veľké obchodné spoločnosti a orgány dohľadu.

Udržateľnosť

Udržateľnosť je širší pojem vyjadrujúci schopnosť rozvíjať ekonomickú činnosť bez neprimeraného poškodzovania podmienok pre budúce generácie.

CSR možno chápať ako spôsob, akým firma svoju spoločenskú zodpovednosť uplatňuje, zatiaľ čo ESG poskytuje štruktúru na hodnotenie a meranie jej environmentálnych, sociálnych a riadiacich výsledkov.

Oblasti spoločensky zodpovedného podnikania

Spoločensky zodpovedné podnikanie sa tradične rozdeľuje na ekonomickú, environmentálnu a sociálnu oblasť. V súčasnosti sa k nim osobitne pridáva aj oblasť riadenia spoločnosti.

Ekonomická oblasť

V rámci tejto oblasti je využitie tohto druhu podnikania najmä v rámci zlepšovania procesov pre ekonomický rozvoj, ale aj pre minimalizáciu prípadných ekonomicky negatívnych dôsledkov. Dôležité je aj zlepšovanie vzťahov napríklad so spotrebiteľmi, akcionármi, dodávateľmi a všeobecne obchodnými partnermi.

Firma môže tiež vypracovať napríklad etický kódex, viac sa zamerať na transparentnosť, boj proti korupcii, zlepšiť správanie voči zákazníkom aj investorom a dbať na inovatívnosť a udržateľnosť rastu.

Príkladmi opatrení sú:

• transparentné zmluvné a platobné podmienky,
• včasné platenie dodávateľom,
• predchádzanie konfliktom záujmov,
• ochrana hospodárskej súťaže,
• zodpovedné daňové správanie,
• férová cenová politika,
• ochrana osobných údajov a kybernetická bezpečnosť,
• zodpovedné obstarávanie a výber dodávateľov.

Environmentálna oblasť

V tomto ohľade je jasným cieľom najmä motivovať podnikateľov a firmy, aby sa snažili svojou činnosťou znižovať negatívne vplyvy a dopady podnikania na životné prostredie.

Či už ide o samotné správanie vo firme a nakladanie napríklad s odpadmi, ale aj o výrobu a poskytovanie služieb, ktoré sú ekologické. Dôležité sú teda minimalizácia environmentálnych vplyvov, ochrana zdrojov, zodpovedné odpadové hospodárstvo a znižovanie materiálnej a energetickej náročnosti procesov vo firme.

Environmentálne aktivity môžu zahŕňať:

• znižovanie spotreby energií a vody,
• využívanie energie z obnoviteľných zdrojov,
• predchádzanie vzniku odpadu,
• opätovné používanie materiálov,
• recykláciu a triedenie odpadu,
• znižovanie emisií skleníkových plynov,
• ekologickejšiu dopravu a logistiku,
• udržateľný dizajn výrobkov a obalov,
• ochranu biodiverzity,
• posudzovanie environmentálnych vplyvov dodávateľov.

Environmentálne opatrenia by mali byť merateľné. Namiesto všeobecného tvrdenia, že firma je „zelená“, je vhodnejšie uviesť konkrétny výsledok, obdobie, rozsah merania a použitú metodiku.

Sociálna oblasť

Podnikanie sa úzko dotýka aj sociálnej oblasti a spoločensky zodpovedné správanie firmy v tomto ohľade sa snaží znižovať a minimalizovať negatívne následky a dopady na sociálny systém a celú spoločnosť.

Či už ide o sociálnu starostlivosť a ciele priamo vo firme, ale aj činnosť smerom navonok, čiže na okolitú spoločnosť. V rámci sociálnej oblasti sa myslí aj na zdravie a bezpečnosť zamestnancov, firemnú filantropiu, ochranu špeciálnych skupín zamestnancov, rovnosť príležitostí a aj pomoc prepusteným zamestnancom.

Medzi sociálne opatrenia môže patriť:

• bezpečné a zdravé pracovné prostredie,
• rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí,
• zamedzenie diskriminácii a obťažovaniu,
• primerané odmeňovanie,
• vzdelávanie a rozvoj zamestnancov,
• podpora zosúladenia pracovného a rodinného života,
• zamestnávanie znevýhodnených osôb,
• ochrana ľudských práv v dodávateľskom reťazci,
• zodpovedný prístup k zákazníkom,
• podpora miestnej komunity.

Riadenie a správa spoločnosti

Oblasť riadenia, označovaná ako governance, zabezpečuje, aby sociálne a environmentálne ciele neboli iba marketingovým vyhlásením.

Patrí sem najmä:

• jasné rozdelenie zodpovednosti vo vedení firmy,
• systém vnútorných kontrol,
• riadenie rizík,
• pravidlá na predchádzanie korupcii,
• ochrana oznamovateľov,
• transparentné odmeňovanie vedenia,
• kontrola konfliktov záujmov,
• dôveryhodnosť zverejňovaných údajov,
• dohľad nad plnením cieľov udržateľnosti.

Bez kvalitného riadenia firma spravidla nedokáže dlhodobo plniť svoje environmentálne a sociálne záväzky.

Spoločensky zodpovedné podnikanie na Slovensku

Zaujímavosťou je, že zrejme najznámejším príkladom z našich končín je príklad Tomáša Baťu a Jána Antonína Baťu, ktorí sa o zodpovedný prístup k zamestnancom, vzdelávaniu a rozvoju komunít usilovali už v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Baťova podnikateľská filozofia presahovala samotné vytváranie zisku a zdôrazňovala aj zodpovednosť voči zamestnancom.

Na Slovensku sa firmy zapájajú napríklad do aktivít:

• v oblasti recyklácie a nakladania s odpadmi, najmä v prípade separovaného zberu v rámci firmy,
• v oblasti pomoci sociálne znevýhodneným skupinám vo svojom regióne,
• v oblasti pomoci celkovo celému regiónu, napríklad v rámci finančnej podpory rôznych verejnoprospešných projektov,
• v oblasti sociálnych práv svojich zamestnancov a klientov,
• v oblasti podpory medzinárodných výziev a projektov, napríklad v rámci podpory určitých druhov ekologických výrobkov,
• v oblasti pomoci zvieratám a prírode,
• v oblasti finančnej podpory projektov zameraných na ochranu biotopov, fauny a flóry na území Slovenskej republiky,
• v oblasti podpory projektov so zameraním na rekonštrukciu historických pamiatok a významných miest,
• v oblasti vzdelávania, inovácií a rozvoja digitálnych zručností,
• v oblasti podpory dobrovoľníctva zamestnancov.

CSR však nemožno obmedziť iba na finančné dary alebo sponzorstvo. Firma, ktorá podporí charitatívny projekt, ale súčasne porušuje práva zamestnancov, zavádza spotrebiteľov alebo vážne poškodzuje životné prostredie, nespĺňa základný význam spoločensky zodpovedného podnikania.

CSR a vykazovanie informácií o udržateľnosti v roku 2026

Spoločensky zodpovedné podnikanie nemá na Slovensku jeden osobitný zákon. Jednotlivé povinnosti sa nachádzajú vo viacerých právnych predpisoch.

Pre vybrané účtovné jednotky je významný najmä zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý upravuje vykazovanie informácií o udržateľnosti v osobitne označenej časti výročnej správy.

Vykazovanie informácií o udržateľnosti môže zahŕňať najmä:

• opis obchodného modelu a stratégie,
• odolnosť obchodného modelu voči rizikám udržateľnosti,
• príležitosti súvisiace s udržateľnosťou,
• plány prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo,
• časovo vymedzené ciele,
• úlohu orgánov spoločnosti,
• politiky a opatrenia firmy,
• postupy náležitej starostlivosti,
• hlavné negatívne vplyvy,
• informácie o vlastnej činnosti a hodnotovom reťazci,
• spôsob identifikácie podstatných informácií.

Kto má povinnosť vykazovania v rokoch 2025 a 2026?

Slovenský zákon o účtovníctve obsahuje pre účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026 osobitnú prechodnú výnimku.

Pri výročných správach ukladaných po 31. máji 2026 sa povinnosť nevzťahuje na dotknutú účtovnú jednotku, ak:

• jej čistý obrat nepresiahol 450 miliónov eur, alebo
• priemerný prepočítaný počet zamestnancov nepresiahol 1 000.

V praxi tak počas prechodného obdobia zostáva povinnosť pri splnení ostatných zákonných podmienok najmä subjektom, ktoré prekročili oba uvedené limity. Pri skupinách sa obdobné kritériá posudzujú na konsolidovanom základe.

Pri určovaní konkrétnej povinnosti však treba preskúmať aj právnu formu účtovnej jednotky, príslušné účtovné obdobie, postavenie v skupine, prípadné oslobodenie dcérskej účtovnej jednotky a ďalšie ustanovenia zákona o účtovníctve.

Plánované zmeny vykazovania udržateľnosti

Európska únia prijala 24. februára 2026 smernicu (EÚ) 2026/470, ktorá zmenila smernicu CSRD aj pravidlá náležitej starostlivosti podnikov.

Nová európska úprava zužuje základný rozsah povinného vykazovania najmä na podniky, ktoré súčasne:

• majú priemerný počet zamestnancov vyšší ako 1 000 a
• dosahujú čistý obrat vyšší ako 450 miliónov eur.

Smernica je účinná, ale jej príslušné pravidlá musí Slovenská republika premietnuť do vnútroštátneho práva najneskôr do 19. marca 2027. Slovenská prechodná výnimka účinná od 1. júna 2026 už dočasne reaguje na nové limity pre účtovné obdobia rokov 2025 a 2026.

Menšie firmy preto spravidla nebudú mať priamu zákonnú povinnosť vypracovať správu o udržateľnosti. Môžu však čeliť požiadavkám veľkých zákazníkov, bánk, poisťovní alebo investorov, ktorí od nich budú potrebovať údaje o energiách, emisiách, pracovných podmienkach, pôvode materiálov alebo dodávateľskom reťazci.

Povinná náležitá starostlivosť podnikov

Smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, označovaná ako CSDDD alebo CS3D, upravuje povinnosť najväčších spoločností identifikovať a riešiť závažné negatívne vplyvy na ľudské práva a životné prostredie.

Po zmenách prijatých v roku 2026 sa má základná pôsobnosť týkať najmä spoločností z EÚ, ktoré majú:

• viac ako 5 000 zamestnancov a
• celosvetový čistý obrat vyšší ako 1,5 miliardy eur.

Pri podnikoch z tretích krajín sa sleduje najmä obrat dosiahnutý v Európskej únii. Osobitné kritériá platia pre určité franchisingové a licenčné modely.

Slovenská republika má príslušné zmeny transponovať do 26. júla 2028. Uplatňovanie hlavných povinností sa má začať od 26. júla 2029, pričom niektoré pravidlá vykazovania sa použijú na účtovné obdobia začínajúce 1. januára 2030 alebo neskôr.

Malé a stredné podniky spravidla nebudú priamymi adresátmi týchto povinností. Nepriamo však môžu byť ovplyvnené ako dodávatelia veľkých spoločností.

Greenwashing a environmentálne tvrdenia

Pri komunikácii spoločenskej zodpovednosti musí firma postupovať opatrne. Tvrdenia ako „ekologický“, „zelený“, „udržateľný“, „šetrný k prírode“ alebo „klimaticky neutrálny“ môžu ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, a preto musia byť pravdivé, presné a preukázateľné.

Už v súčasnosti platí zákaz nekalých a klamlivých obchodných praktík. Od 27. septembra 2026 nadobudnú účinnosť ďalšie pravidlá zavedené zákonom č. 310/2025 Z. z., ktoré výslovne upravujú environmentálne tvrdenia, tvrdenia o udržateľnosti a označenia udržateľnosti.

Od uvedeného dátumu bude zakázané najmä:

• používať všeobecné environmentálne tvrdenie bez schopnosti preukázať uznanú vynikajúcu environmentálnu výkonnosť,
• prezentovať environmentálny prínos celého výrobku alebo celej firmy, ak sa v skutočnosti týka iba určitého aspektu,
• používať označenie udržateľnosti, ktoré nie je založené na certifikačnom systéme alebo zavedené orgánom verejnej moci,
• tvrdiť na základe kompenzácie emisií, že výrobok má neutrálny, znížený alebo pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska emisií skleníkových plynov,
• prezentovať budúci environmentálny cieľ bez jasných, objektívnych, verejne dostupných a overiteľných záväzkov a bez realistického plánu ich plnenia.

Podnikateľ musí byť schopný faktické tvrdenia preukázať. Ak neposkytne dostatočné dôkazy, tvrdenie môže byť pri posudzovaní obchodnej praktiky považované za nesprávne.

Ako správne komunikovať ekologický výsledok

Namiesto tvrdenia:

„Naša firma je ekologická.“

je vhodnejšie uviesť napríklad:

„V roku 2025 sme v prevádzke v Bratislave znížili spotrebu elektrickej energie o 18 % oproti roku 2023, a to na základe údajov z fakturačných meradiel.“

Takéto tvrdenie uvádza:

• konkrétny výsledok,
• porovnávané obdobie,
• rozsah, ktorého sa výsledok týka,
• zdroj alebo spôsob merania.

Prečo byť spoločensky zodpovednou firmou

Prvotným zmyslom existencie firmy a podnikania je samozrejme prinášanie zisku, no ani aplikácia zásad a princípov spoločensky zodpovedného podnikania nemusí znamenať zmenšenie tohto prvotného cieľa. Naopak, úžitok podnikania sa môže znásobiť, a to nielen pre samotný podnikateľský subjekt, ale aj pre jeho okolie.

Pre firmu existuje niekoľko možných výhod na trhu, ak sa správa spoločensky zodpovedne. Ide napríklad o:

• zvýšenie príťažlivosti pre investorov, pretože zodpovedné podnikanie podporuje dlhodobý a udržateľný rozvoj,
• lepšie manažovanie ľudských zdrojov a rizík,
• lepšie budovanie značky a reputácie firmy na trhu, v spoločnosti aj v miestnej komunite,
• podporu inovácií, inovatívneho myslenia a zlepšovania postupov,
• zvyšovanie dlhodobého potenciálu firmy,
• zvýšenie motivácie zamestnancov pracovať pre firmu,
• znižovanie nákladov efektívnejším využívaním energií, surovín a ďalších zdrojov,
• lepší prístup k financovaniu alebo k obchodným partnerstvám,
• zvýšenie dôvery a lojality zákazníkov,
• lepšiu pripravenosť na legislatívne, klimatické a reputačné riziká.

Európska komisia medzi možné prínosy zodpovedného podnikania zaraďuje najmä riadenie rizík, úsporu nákladov, prístup ku kapitálu, vzťahy so zákazníkmi, riadenie ľudských zdrojov, schopnosť inovovať a dlhodobú udržateľnosť podnikania.

Tieto prínosy však nie sú automatické. Firma ich dosiahne predovšetkým vtedy, keď sú jej aktivity dôveryhodné, dlhodobé, merateľné a prepojené s hlavnou podnikateľskou činnosťou.

Ako zaviesť CSR do firmy

1. Identifikujte vplyvy firmy

Firma by mala najskôr určiť, ako jej činnosť ovplyvňuje:

• zamestnancov,
• zákazníkov,
• dodávateľov,
• miestnu komunitu,
• životné prostredie,
• ľudské práva,
• hospodárske a spoločenské prostredie.

2. Určte najvýznamnejšie témy

Nie každá téma má pre každú firmu rovnaký význam. Výrobný podnik bude riešiť najmä spotrebu energií, emisie, odpady a bezpečnosť práce. E-shop sa môže viac sústrediť na obaly, dopravu, ochranu zákazníka, dostupnosť výrobkov a pracovné podmienky v dodávateľskom reťazci.

3. Zapojte zainteresované subjekty

Firma by mala komunikovať so zamestnancami, zákazníkmi, dodávateľmi a ďalšími dotknutými osobami. Ich spätná väzba môže odhaliť riziká, ktoré vedenie spoločnosti nezachytilo.

4. Stanovte konkrétne ciele

Ciele by mali byť:

• konkrétne,
• merateľné,
• časovo ohraničené,
• realistické,
• priradené zodpovednej osobe.

Namiesto cieľa „budeme ekologickejší“ je vhodnejší cieľ „do konca roka 2027 znížime spotrebu elektrickej energie na jednu vyrobenú jednotku o 15 % oproti roku 2025“.

5. Prijmite pravidlá a opatrenia

Firma môže prijať:

• etický kódex,
• environmentálnu politiku,
• pravidlá zodpovedného obstarávania,
• protikorupčný program,
• dodávateľský kódex,
• pravidlá rovnakého zaobchádzania,
• systém vybavovania podnetov,
• pravidlá overovania marketingových tvrdení.

6. Merajte výsledky

Bez merania nemožno spoľahlivo určiť, či opatrenia fungujú. Firma by mala sledovať relevantné ukazovatele a uchovávať podklady, z ktorých vychádzajú.

7. Komunikujte pravdivo

Zverejnené výsledky musia zodpovedať skutočnosti. Firma by mala uvádzať aj hranice merania, použitú metodiku a prípadné nedostatky. Nemala by vyberať iba pozitívne údaje a zamlčiavať podstatné negatívne vplyvy.

Najčastejšie chyby pri spoločensky zodpovednom podnikaní

Medzi najčastejšie chyby patria:

• zamieňanie CSR za jednorazovú charitu,
• používanie všeobecných ekologických tvrdení bez dôkazov,
• stanovenie cieľov bez konkrétneho plánu,
• komunikovanie výsledkov bez uvedenia rozsahu a metodiky,
• ignorovanie dodávateľského reťazca,
• nesúlad medzi marketingom a skutočným fungovaním firmy,
• prenesenie celej zodpovednosti na marketingové oddelenie,
• chýbajúca zodpovednosť vedenia spoločnosti,
• zverejňovanie iba pozitívnych výsledkov,
• označovanie zákonných povinností za nadštandardnú CSR aktivitu.

Najčastejšie otázky o CSR

Čo znamená CSR?

CSR znamená Corporate Social Responsibility, teda spoločensky zodpovedné podnikanie alebo spoločenskú zodpovednosť firmy. Ide o zodpovednosť podniku za jeho vplyvy na spoločnosť, ľudí a životné prostredie.

Je CSR na Slovensku povinné?

CSR ako ucelený dobrovoľný koncept nie je upravené jedným samostatným zákonom. Mnohé jeho súčasti však vyplývajú zo záväzných právnych predpisov. Vybrané veľké účtovné jednotky majú zároveň povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti.

Aký je rozdiel medzi CSR a ESG?

CSR označuje celkový prístup firmy k jej spoločenskej zodpovednosti. ESG sa viac sústreďuje na konkrétne environmentálne, sociálne a riadiace ukazovatele, riziká a informácie využívané pri hodnotení firmy.

Musí malá firma vypracovať ESG správu?

Malé a stredné podniky spravidla nemajú priamu zákonnú povinnosť vykazovania podľa pravidiel určených pre veľké spoločnosti. Údaje od nich však môžu požadovať obchodní partneri, banky, poisťovne alebo investori.

Čo je greenwashing?

Greenwashing je prezentovanie výrobku, služby alebo firmy ako environmentálne priaznivejšej, než zodpovedá skutočnosti. Môže ísť napríklad o neurčité, nepravdivé, nepreukázané alebo zavádzajúco široké ekologické tvrdenie.

Môže firma používať označenie „ekologický výrobok“?

Iba vtedy, ak vie vysvetliť a preukázať, čo toto označenie znamená. Od 27. septembra 2026 budú všeobecné environmentálne tvrdenia podliehať prísnejším pravidlám a bez dostatočného podkladu môžu byť zakázanou obchodnou praktikou.

Je možné získať certifikát ISO 26000?

ISO 26000 poskytuje usmernenia pre spoločenskú zodpovednosť, ale nie je určená na klasickú certifikáciu systému riadenia. Firma preto nemá tvrdiť, že je „certifikovaná podľa ISO 26000“, ak ide iba o posúdenie alebo konzultačnú službu.

Záver

Spoločensky zodpovedné podnikanie v roku 2026 neznamená iba dobrovoľnú podporu charity, komunity alebo ekologických projektov. Ide o systematický prístup k riadeniu vplyvov firmy na zamestnancov, zákazníkov, obchodných partnerov, spoločnosť a životné prostredie.

Zodpovedná firma dodržiava zákonné povinnosti, identifikuje svoje hlavné negatívne vplyvy, stanovuje merateľné ciele, prijíma konkrétne opatrenia a pravdivo komunikuje dosiahnuté výsledky.

Odporúčané ebooky

K téme