Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pre pochybné čerpanie finančných prostriedkov Európskej únie môže Slovensko prísť o milióny eur. Predpokladá to odborník na eurofondy Ján Rudolf aj v súvislosti s pozastavenými platbami z Európskej komisie na projekty v troch operačných programoch z obdobia 2007 – 2013. Znamená to podľa neho, že komisia pri kontrole zistila také závažné pochybenia pri čerpaní eurofondov v týchto programoch, že až do odstránenia alebo nápravy chýb nebude tieto projekty preplácať. Štát bude musieť tieto straty vykryť z vlastných zdrojov.
„Európska komisia pozastavuje platby vždy pre pochybenia vo verejnom obstarávaní, v diskriminácii, predražení projektov alebo nedodržaní postupov,“ informoval vo štvrtok Rudolf, ktorý kandiduje do parlamentu ako nestraník za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). Vláda sa podľa neho ani po dvanástich rokoch čerpania európskych prostriedkov nepoučila a neustále opakuje chyby z minulosti, pre ktoré komisia pozastavuje platby. Aj preto Slovensko patrí medzi krajiny s najslabším čerpaním eurofondov v starom, ale aj novom programovom období 2014 – 2020.
Pozastavenie platieb v tomto období má podľa liberálov vážne dôsledky. Aj keď sa chyby odstránia, Európska komisia uplatní na pochybné projekty tzv. korekciu, čiže časť peňazí nepreplatí. Tieto peniaze tak bude musieť uhradiť štát.
„Toto bude čistá strata pre Slovensko, pretože korekcie na konci obdobia už nemožno použiť na iné projekty, ale definitívne prepadnú v prospech Európskej komisie. Nemožno ich ani presunúť do nového obdobia,“ upozornil Rudolf.
Za celé programové obdobie 2007 – 2013 dosiahli korekcie pre pochybenia doteraz odhadom vyše 500 mil. eur. Odborník očakáva, že po poslednom pozastavení platieb sa táto suma opäť zvýši. Problémy s čerpaním európskych peňazí podľa neho súvisia najmä s neodborným manažovaním na jednotlivých postoch v štátnej správe a politickými nomináciami.
„Vyzývame vládu, aby sa okamžite začala venovať problematike eurofondov so všetkou vážnosťou a odbornosťou, aby Slovensko nemuselo ochudobňovať svojich občanov o peniaze z Bruselu, ktoré sú určené práve im,“ uzavrel Rudolf.
V Národnom strategickom referenčnom rámci, ktorý zahŕňa jedenásť základných operačných programov, mali podľa údajov ministerstva financií korekcie koncom septembra 2015 objem pri peniazoch EÚ 450,61 mil. eur (4,79 % z pôvodne schválených výdavkov) a pri zdrojoch štátu 82,03 mil. eur (5,19 %). Korekcie znižujú celkový objem a podiel čerpania európskych peňazí a domáceho spolufinancovania. Európska komisia nepreplatí tieto finančné prostriedky na príslušné projekty so zistenými nedostatkami a štát ich musí zaplatiť z vlastného rozpočtu.
Ministerstvo financií sa nevyjadrilo k otázkam agentúry SITA o aktuálnej výške korekcií, ich hlavných príčinách a vplyve na dočerpanie eurofondov za obdobie 2007 – 2013. Pre tieto informácie odkázalo na jednotlivé riadiace orgány, teda ministerstvá a úrad vlády. Ministerstvo financií je certifikačným orgánom a orgánom auditu pre eurofondy.
„Konečná suma nezrovnalostí (a korekcií) sa komunikuje s EK v rámci výpočtu záverečnej bilancie jednotlivých programov. Výpočet zostaví a zašle EK asi v marci 2018. Teda do jedného roka na základe záverečnej žiadosti o platbu a záverečnej dokumentácie, ktorú predložia členské štáty v marci 2017,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií. „V niektorých prípadoch je to aj dlhší proces,“ dodal.
