Ako efektívne znížiť riziko pri založení spoločného podnikania?

Už pri zakladaní spoločnosti je vhodné jasne si ustanoviť pravidlá a postupy, ako sa ocení obchodný podiel pre prípad vystúpenia spoločníka v budúcnosti. Zároveň odporúčame budúcim spoločníkom, aby si starostlivo upravili všetky body v pripravovanej spoločenskej zmluve, pri ktorých zákon umožňuje odlišnú právnu úpravu.

Je dobré si predstaviť rôzne aj negatívne situácie, ktoré by mohli v budúcnosti nastať a detailne upraviť riešenie potenciálnych sporov, aby boli čo najmenej zaťažujúce pre všetky strany.

Ten, kto nie je konateľ, ťahá za kratší koniec

Mnohí podnikatelia sa z rôznych dôvodov rozhodnú pre spoločný vstup do podnikania a pritom si ustanovia, že so všetkým (s nákladmi aj výnosmi) sa budú deliť na polovicu. Z právneho hľadiska však pri ich vystúpení zo spoločnosti (spoločného podnikania) môže vzniknúť pomerne zásadný právny problém.

Už pri zakladaní spoločnosti si treba uvedomiť, že podiel 50/50 je vysokým rizikom pre prípad vzniku vzájomného konfliktu. Nemusí ísť ani o spor, v praxi často stačí len iný názor na vec. Týmto spôsobom sa možno rýchlo dostať do začarovaného kruhu, nakoľko na všetky záležitosti dovnútra spoločnosti treba nadpolovičnú väčšinu.

Za kratší koniec by v takomto prípade ťahal ten, kto by nebol konateľom. Vo vzťahu k tretím osobám totiž nekoná menom spoločnosti spoločník, ale jej konateľ. Ten podpisuje v mene spoločnosti, jemu banka vydá peniaze a celá prevádzka, ako aj vedenie spoločnosti, je prakticky na ňom. Konateľ tiež rozhoduje o tom, komu dá zákazku, od koho sa zoberie tovar, atď.

Jednou z možností, ako možno takúto situáciu efektívne vyriešiť, je rozhodnutie spoločníkov o odvolaní konateľa z funkcie, na ktoré sa však vyžaduje viac ako 50% hlasov, pričom ak je medzi nimi spor a takýto stav vyhovuje len jednému z nich (lebo je konateľom), tak je to prakticky neriešiteľná otázka. Môže síce nastúpiť sporové konanie na súde, ale to je na dlho.

Obchodný zákonník umožňuje ustanoviť aj iné podiely spoločníkov pri hlasovaní, hoci podľa pomeru ich vkladu k základnému imaniu majú práva 50/50. Išlo by napríklad o prípad, kedy na každých 100 eur jednému pripadá desať hlasov, inému ale až sto hlasov, čiže tento by prehlasoval druhého spoločníka. V praxi si však ťažko predstaviť prípad, kedy by s tým druhý spoločník súhlasil. Preto je dôležité, aby si spoločníci pozorne prečítali spoločenskú zmluvu a starostlivo v nej upravili jednotlivé body, pri ktorých zákon umožňuje odlišnú právnu úpravu.

Rozhodcovská doložka v spoločenskej zmluve

V tejto súvislosti sa javí ako rýchle a efektívne riešenie akceptované oboma spoločníkmi inkorporácia rozhodcovskej doložky už do samotnej spoločenskej zmluvy. Ak následne vznikne medzi spoločníkmi spor o čomkoľvek, tak na jeho budúce riešenie delegujú týmto krokom rozhodcovskú organizáciu (spravidla špecializujúcu sa na obchodné právo, išlo by teda o obchodnú arbitráž).

Takto sa oveľa rýchlejšie a efektívnejšie (menšia až minimálna možnosť opravných prostriedkov) rozsekne spor so záväzkami pre oboch spoločníkov. Ak vec nedospeje až pred súd (resp. pred rozhodcovský orgán), tak sa spoločníci zvyčajne dohodnú na rozchode.

Finančné vyrovnanie

V takomto prípade prichádza na rad finančné vyrovnanie so zostávajúcim spoločníkom. O tom spravidla štandardná spoločenská zmluva mlčí.

V praxi existuje viacero spôsobov, ako oceniť obchodný podiel. Môže ísť napríklad o metódu vlastného imania, o podnikateľskú metódu alebo majetkovú metódu, taktiež môže ísť pri stanovení hodnoty obchodného podielu o kombináciu týchto metód.

Preto je vhodné si už pri zakladaní spoločnosti určiť pravidlá a postupy, ako sa ocení obchodný podiel pre prípad vystúpenia spoločníka v budúcnosti. Nemusí tak nastať spor o tom, ako sa má (akou metódou) oceniť obchodný podiel.

Samozrejme, aplikáciu každej takej metódy je nutné dobre analyzovať. Ak by sa napríklad malo oceňovať majetkovou metódou, tak je vhodné ošetriť aj majetok, ktorý už bol v minulosti vyradený a odpísaný. Inak by sa naň nemuselo prihliadať. Teda ak by bolo v majetku spoločnosti auto s nadobúdacou cenou 100 tis. eur a po odpisoch by bola jeho účtovná hodnota nula a došlo by k jeho vyradeniu, a ak by sa po rokoch stanovovala cena obchodného podielu, pričom by sa nezohľadnilo predmetné (evidencia vyradeného majetku), tak by mohlo o túto stratu dôjsť k zníženiu hodnoty obchodného podielu.

Odporúčané ebooky

K téme