Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Mnoho ľudí má dojem, že šťastie – profesionálne i osobné – je viazané predovšetkým na hmotné statky (veľký dom, krásne auto, vysoký príjem atď.). Myslia si teda, že celé je to o tom mať čosi lepšie, rýchlejšie, väčšie, resp. mať všetkého viac.
Najšťastnejší ľudia sa ale väčšmi sústreďujú na to, čo robia, nie na to, čo majú. Materiálno tak vlastne vnímajú ako príjemný vedľajší produkt osobnej cesty a nie jej primárny cieľ. V skratke povedané, ich perspektívy a presvedčenia sú, zdá sa, odlišné.
Čo teda najšťastnejší ľudia nerobia?
1. Neporovnávajú sa s ostatnými ľuďmi.
Bez ohľadu na to, aký je človek úspešný, vždy sa nájde niekto, kto je úspešnejší. Bez ohľadu na to, aký veľký biznis človek má, vždy budú mať niektorí iní väčšie „podniky“. Ak človek nie je Serenou Williamsovou alebo Stephenom Hawkingom či Richardom Bransonom, vždy sa nájde niekto lepší alebo chytrejší alebo bohatší. Ak chce človek byť šťastný, porovnávať by sa mal iba s osobou, ktorou bol včera a s osobou, ktorou sa jedného dňa chce stať. Byť najlepší ako je to len možné – to je správny cieľ, to je vlastne to jediné, čo má človek reálne pod kontrolou. A na čom naozaj záleží.
2. Nepotrebujú uspieť sami za seba.
Sólo úspech je vďačný. Dosiahnutie niečoho s inou osobou alebo v spolupráci s tímom je úžasné. Nielenže sa človek cíti dobre sám zo seba, ale má dobrý pocit aj z iných ľudí – pomáha mu to okrem iného tvoriť vzťahy, ktoré pretrvajú. Navyše, ak dôjde k zlyhaniu, tak ide o zlyhanie spoločné, čo z neho robí ľahšie stráviteľné „sústo“.
Thinkstock
3. Neignorujú očividný zdroj zábavy.
Deti niekedy behajú len preto, že majú prostú radosť z behu. Skáču a robia kotrmelce, pretože sa cítia dobre. Bez rozmýšľania používajú svoje telo tak, aby mohli osláviť to, že sú nažive. A dospelí s týmto majú zväčša problém… Preto je dobré sa k tomu skúsiť vrátiť a možno uvidieť svet a svoje vlastné miesto v ňom inak – lepšie.
4. Neprajú si šťastie.
Zdá sa vám to absurdné? Možno, ale nie je to tak. Ak si by mal človek chcieť niečo priať, mal by si priať silu a vytrvalosť, aby dosiahol to, čo chce. Inak povedané, nemal by čakať, kým mu to prinesie „šťastie“, ale mal by sa o to pričiniť sám.
Každý máme sem-tam strach, je to napokon celkom prirodzené, keďže strach patrí k životu. Ak človek cíti strach – podobne je to napríklad aj s bolesťou –, cíti, že je nažive. Čím viac nažive sa človek cíti, tým viac bude pravdepodobne šťastný.
6. Neboja sa byť „nezrelí“.
Ak je človek neustále sústredený výhradne na veci pred sebou a je neuveriteľne zodpovedný, jeho život je pravdepodobne poriadne nudný. Občas treba prosto urobiť niečo nečakané, spontánne, niečo, čo človeka vytrhne zo stereotypu a rutiny. Treba si totiž uvedomiť jedno: kým niektoré veci sú pominuteľné, zážitky a skúsenosti (najmä tie neštandardné a osobité) zostávajú na celý život.
Thinkstock
7. Nezabúdajú tešiť iných a nezabúdajú sa tešiť z iných.
Rovnica je v podstate jednoduchá: ak človek skúsi urobiť niekoho šťastným, urobí niečo dobré pre niekoho iného, potom sa bude cítiť dobre aj on sám.
8. Nekonajú proti svojim zásadám.
Nič netraumatizuje človeka viac ako to, keď musí urobiť niečo, čo je mu morálne či inak proti srsti. Vyberte si tri veci, ktoré si ceníte najviac. Možno úprimnosť alebo vieru, rodinu alebo dobrodružstvo či nezávislosť – potenciálny zoznam je prakticky nekonečný. Vyberte však len tri a potom si určite, koľko času, úsilia a peňazí vás tieto hodnoty stoja. Čím viac času strávite staraním sa a ctením týchto hodnôt, tým budete šťastnejší. Je to opäť len spôsob, ako byť tým, kým človek naozaj byť chce.
9. Neboja sa byť sami sebou.
Každý z nás na sebe nosí „brnenie“, ktoré ho chráni pred svetom, niekedy však môže pôsobiť aj negatívne. Ukážte svetu aspoň občas svoju tvár, svoju skutočnú povahu. Keď sa človek neustále nemusí pred svetom skrývať, zistí, že sa cíti omnoho lepšie. Sňať zo seba ťažké, hoci bezpečné „brnenie“ totiž môže byť nielen desivé, ale aj oslobodzujúce.
