Ktoré príjmy sú zdaňované zrážkou?

Zrážková daň a príjmy, ktoré podliehajú zrážkovej dani sú mimoriadne obsiahlou a komplexnou témou. Aj keď sa im v zákone o dani z príjmov venuje len jeden paragraf, je potrebné vždy prihliadať aj na iné legislatívne úpravy a dokonca uplatňovať medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zabránenie nezdaneniu príjmov

Zrážková daň je vo svojej podstate uplatňovaná najmä z jedného dôvodu, ktorým je možné obchádzanie daňových povinností zo strany daňovníkov. Ak by príjmy neboli zdanené zrážkou, plynuli by priamo daňovníkovi a ten by ich uvádzal v daňovom priznaní.

Pri niektorých druhoch príjmov by však bolo veľké riziko neuvedenia v daňovom priznaní, a tým neodvedenia dane. Zrážková daň núti z týchto príjmov vybrať daň už skôr – pri výplate príjmu. Platiteľ, ktorý vypláca príjem je povinný zraziť daň, a nie je v jeho záujme, aby si tieto povinnosti neplnil, nakoľko je za túto daň a jej odvedenie zodpovedný.

Najdôležitejší paragraf v zákone o dani z príjmov, ktorý sa týka zrážkovej dane je § 43. V ods. 2 sú vymedzené niektoré druhy príjmov, ktoré podliehajú zrážkovej dani a týkajú sa daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. V ods. 3 sú už taxatívne vymedzené príjmy, kde sa daň vyberá zrážkou, to znamená, že ich výpočet je konečný. Slovenských daňovníkov sa bude týkať predovšetkým ods. 3, kde sú niektoré príjmy, ktoré bežne počas roka vznikajú. Uvedieme len tie najčastejšie, pričom celý zoznam je k dispozícii vo vyššie spomínanom paragrafe 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Najčastejšie príjmy, ktoré podliehajú zrážkovej dani:

• Úroky z vkladných knižiek, bežných účtov a stavebného sporenia,
• Výnosy z investovania cez podielové fondy,
• Dávka z doplnkového dôchodkového sporenia,
• Plnenia z poistenia pre prípad dožitia sa určitého veku,
• Peňažné a nepeňažné plnenia vyplatené poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
• Poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem.

Povinnosti platiteľa dane

Platiteľom dane je v tomto prípade daňovník, ktorý príjem podliehajúci zrážkovej dani vypláca príjemcovi. V paragrafe 43 zákona o dani z príjmov sú presne vymedzené povinnosti platiteľa.

Štandardne platí, že platiteľ príjmov vyberaných zrážkou má povinnosť odviesť daň správcovi dane najneskôr do 15.dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.

Súčasne má platiteľ voči správcovi dane povinnosť doručiť v tej istej lehote oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, s výnimkou nepeňažných plnení, ktoré poskytol držiteľ poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Vzor oznámenia určilo ministerstvo a je k dispozícii na stránke Finančnej správy. V závislosti od toho, za koho je oznámenie podávané, sa k oznámeniu prikladajú prílohy.

Momentom na odvedenie zrážkovej dane platiteľom je až reálne vyplatenie príjmu prijímateľovi. Účtovanie o výplate príjmu nie je v prípade zrážkovej dane rozhodujúce. Základom dane je suma peňažného, ale takisto aj nepeňažného plnenia, ktoré bude pripísané prijímateľovi. Vyplatený príjem tak už bude znížený práve o výšku odvedenej dane.

Príklad: Zahraničný umelec mal dohodnuté vystúpenie v SR a zmluvne dohodnutú odmenu 1 000 EUR. Platiteľ dane odvedie zrážku dane do štátneho rozpočtu vo výške 190 EUR a zároveň má povinnosť podať oznámenie o odvedení dane. Príjem, ktorý bude zahraničnému umelcovi reálne vyplatený, tak bude vo výške 810 EUR. Daňová povinnosť v SR je v tomto prípade vysporiadaná.

Sadzby dane vyberanej zrážkou

Pre zrážkovú daň neplatia štandardné sadzby dane z príjmov, ktoré platia pre fyzické a právnické osoby. Pri príjmoch, ktoré sa zdaňujú zrážkou platia dve sadzby – 19 % a 35 %.

Vo väčšine prípadov sa uplatní 19-percentná sadzba. Druhá, vyššia sadzba, sa uplatní len v prípade, ak poberateľom príjmu je daňovník, ktorý je rezidentom nezmluvného štátu. To znamená, že Slovenská republika nemá s takýmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale obdobnú zmluvu.

Vyššia sadzba sa dostala do legislatívy najmä kvôli častým daňovým únikom, pri ktorých sa využívali rôzne daňové raje s nulovým alebo minimálnym zdanením.

Daňová povinnosť je zrážkou vysporiadaná

V § 43 zákona o dani z príjmov je určené, že daňová povinnosť je pri dani vyberanej zrážkou splnená po odvedení do štátneho rozpočtu. Daňovník tak už nemusí nič riešiť, dané príjmy nezahŕňa do daňového priznania. Pri niektorých druhoch príjmov (definované v § 43 ods. 6) sa však môže zrazená daň započítať ako preddavok na daň.

Pri týchto príjmoch tak daňovník môže využiť iný postup. Dané príjmy uvedie klasicky do daňového priznania s tým, že zrazenú daň uvedie do časti zaplatený preddavok na daň. Tento postup je výhodný v prípade, že daňovník má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane a jeho príjmy túto hranicu nepresiahli. V takom prípade má nárok na vrátenie dane, aj keď bola zdanená zrážkou a do štátneho rozpočtu ju odviedol daňovník, ktorý príjem vyplácal.

Lekári sú výnimkou

V § 43 ods. 3 písm. o) je uvedené, že zrážkovej dani podliehajú aj peňažné a nepeňažné príjmy vyplatené poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti – najčastejšie lekárom. V prípade, že ide o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je samotný prijímateľ plnenia, ktorý má sám povinnosť odviesť daň, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Lekári tak majú sami povinnosť vykonať zrážku dane.

Oznámenie o nepeňažnom plnení však má povinnosť podať aj držiteľ – osoba, ktorá príjem vypláca. Lehota je rovnaká, ako v prípade príjemcu plnenia. Lekári sa tak nemôžu spoliehať na to, že nepeňažný príjem jednoducho nezdania.

Ako to je v prípade výplaty príjmu do zahraničia?

Pri cezhraničných výplatách príjmov je potrebné posudzovať každú transakciu samostatne. Daňové posúdenie sa komplikuje z dôvodu, že pri cezhraničných transakciách sa z daňového hľadiska musí prihliadať aj na existujúcu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Platí, že ak je zdanenie príjmu upravené v medzinárodnej zmluve, postupuje sa podľa zmluvy resp. podľa toho, čo je pre daňovníka výhodnejšie. Ak zmluva ukladá právo štátu zdroja príjmu zdaniť príjem nižšou sadzbou dane, ako požaduje národná legislatíva, použije sa pri zdanení nižšia, výhodnejšia sadzba pre daňovníka.

Môžeme tvrdiť, že pri zahraničných transakciách pri príjmoch, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou, pôjde vo väčšine prípadov práve podľa zmlúv o zamedzenie dvojitého zdanenia. Pre uplatnenie zmluvy je vždy potrebné poznať daňovú rezidenciu príjemcu príjmu. Ak rezidencia nie je z nejakého dôvodu známa, uplatní sa národná legislatíva, ktorá stanovuje 19-percentnú zrážkovú daň.

Odporúčané ebooky

K téme