Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zdaňovanie príjmov zo zahraničia je veľmi zložitou a komplexnou témou. Je potrebné prihliadať na domáce zákony – najmä zákon o dani z príjmov, ale takisto si pozorne preštudovať medzinárodné zmluvy – najmä zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Medzinárodné zmluvy majú v prípade zdaňovania príjmov zo zahraničia vždy prednosť. Základným faktom je, že takéto zmluvy by nemali daňovníkovi zhoršiť situáciu v porovnaní s uplatnením len domácich zákonov. Základy medzinárodného zdanenia a niektoré dôležité kategórie boli vysvetlené v našom minulom článku o použití zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
Na to, aby daňovník mohol uplatniť zmluvu o zamedzení o dvojitého zdanenia, musí spĺňať podmienku rezidentstva. V prípade, že daňovník je rezidentom štátu, môže čerpať daňové výhody, ktoré vyplývajú zo zmluvy.
Ak zmluva neexistuje, riadi sa daňovník len domácimi predpismi, pričom v takomto prípade hrozí riziko dvojitého zdanenia. V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sú upravené viaceré druhy príjmov, ktoré môže daňovník získať zo zdrojov v zahraničí. Ako zdaniť tie najčastejšie, si bližšie vysvetlíme v tomto článku.
Dividendy
Jedným z príjmov, ktoré riešia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sú podiely na zisku, alebo jednoduchšie dividendy. Článok zmluvy, ktorý sa venuje dividendám, rieši takýto príjem komplexne. To znamená, že každý príjem, ktorý má charakter dividend (aj keď nie je oficiálne deklarovaný), sa zdaňuje spôsobom určeným v tomto článku.
Ako sa uskutočňuje zdanenie dividend, vám objasníme v časti prístupnej členom klubu:
Zdanenie je vo všeobecnosti uskutočnené v štáte rezidentstva príjemcu dividend. Väčšina zmlúv však upravuje zdanenie dividend a priznáva právo štátu zdroja na zdanenie určitej časti vyplatených podielov na zisku.
To znamená, že určitá časť (napr. 5 – 10 %) sa zdaní v štáte, kde sídli spoločnosť, ktorá vypláca dividendy. Prijímateľ musí samozrejme v štáte rezidentstva priznať celý príjem, avšak v súlade s princípmi metód o zamedzení dvojitého zdanenia nebudú tie isté dividendy zdanené aj druhý krát v štáte rezidentstva.
Na Slovensku od 1.1.2004 nie sú dividendy predmetom dane, avšak táto skutočnosť sa od 1. januára budúceho roka s najväčšou pravdepodobnosťou zmení. Dividendy budú opäť podliehať zdaneniu. Dostaneme sa tak na úroveň väčšiny európskych krajín, v ktorých sú dividendy bežne predmetom dane.
Úroky a licenčné poplatky
Príjem charakteru úrokov a licenčných poplatkov podlieha podobnému princípu, ako bol vyššie popísaný postup pri podieloch na zisku.
V zamknutej časti sa dozviete, aké pravidlá platia pri zdaňovaní úrokov:
Pri úrokoch však platí, že v absolútnej väčšine prípadov sa úrokový príjem zdaňuje v štáte rezidentstva. Len pár štátov si ponechalo právo na zdanenie nejakého percenta z vyplatenej sumy úrokov.
Licenčné poplatky sú vlastne poplatkami za užívanie nejakej licencie. Tento poplatok sa môže vzťahovať na priemyselné typy majetku, ale aj kultúrne požitky a umelecké diela. Princíp je opäť rovnaký.
Zdanenie je v štáte rezidentstva, pričom štáty majú právo zdaniť určitú časť v štáte zdroja, teda tam, odkiaľ je licenčný poplatok vyplácaný. Najzložitejšie býva pri licenčných poplatkoch určenie, či sa v skutočnosti jedná alebo nejedná o licenčný poplatok. Príkladom môžu byť rôzne softvérové licencie, pri ktorých je niekedy veľmi ťažké posúdiť, či sa jedná o predaj tovaru, služby, alebo ide o licenčný poplatok.
Pri vyššie uvedených druhoch príjmov sa často vyskytuje aj oslobodenie od zdanenia v štáte zdroja. Zmluva síce zakladá právo na zdanenie časti príjmu v štáte zdroja, ale po splnení určitých podmienok bude zdanenie v štáte zdroja oslobodené.
TIP Podnikam.sk: Najčastejšie ide o podmienku majetkovej účasti. Ak ide o výplatu medzi materskou a dcérskou spoločnosťou a prepojenie medzi spoločnosťami je napríklad viac ako 25 % po dobu dvoch rokov, vyplácaný príjem bude oslobodený od zdanenia v štáte zdroja. Táto podmienka sa môže meniť od konkrétnej zmluvy, ale princíp ostane zachovaný.
Príjem z nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí
Príjem, ktorý daňovník dosiahne z nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý sa nachádza mimo Slovenska sa vo všeobecnosti zdaňuje v zahraničí.
Komu prislúcha právo na zdanenie? Objasníme vám uzamknutej časti:
Neplatí tu rozdelenie daňového výnosu medzi jednotlivé štáty, ako tomu bolo pri príjmoch spomenutých vyššie. Právo na zdanenie príjmu prislúcha štátu, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.
Najčastejšie ide pri tomto type príjmu o príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Ak teda daňovník vlastní nehnuteľnosť v zahraničnom štáte, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, príjem z prenájmu bude zdanený v tomto štáte. Metódou vyňatia príjmov alebo metódou zápočtu sa potom zabráni dvojitému zdaneniu, nakoľko daňovník bude musieť takýto príjem takisto priznať aj v daňovom priznaní na Slovensku.
Ak by však išlo o príjem z predaja nehnuteľnosti, postupuje sa podľa iného článku zmluvy – Zisky zo scudzenia majetku. Tento článok upravuje zdanenie najmä predaja majetku, či už nehnuteľného alebo hnuteľného. V danom prípade sa nedá pravidlo na zdanenie zovšeobecniť a vždy je potrebné preštudovať si konkrétnu zmluvu medzi dvoma štátmi a postupovať podľa nej.
Príjem zo závislej činnosti
Posledným častým príjmom, ktorý si rozoberieme, je príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí. Ide teda o klasické zamestnanie. Všeobecne platí, že ak je práca vykonávaná v nejakom štáte, tak tento štát má právo na zdanenie príjmov daňovníka.
V praxi to napríklad znamená, že ak daňovník pracuje na území iného štátu len pár dní počas roka, tento štát má právo zdaniť pomernú časť príjmu daňovníka, ktorá pripadá na odpracované dni v tomto štáte. Spôsob zdaňovania a výšku dane v tomto štáte následne vymedzujú vnútroštátne právne predpisy platné v danom štáte.
Aká výnimka sa uplatňuje, vám vysvetlíme tu:
Pri príjmoch zo závislej činnosti sa často uplatňuje jedna výnimka, ktorá umožní zdanenie príjmu len v štáte rezidencie daňovníka. Táto výnimka sa často využíva pri cezhraničnom prenájme pracovných síl, avšak jej uplatňovanie je v dôsledku legislatívnych zmien náročnejšie.
Výnimka spočíva v tom, že príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident Slovenska toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v Slovenskej republike.
