Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ivo Toman v úvode svojej knihy Úspěšná sebamanipulace hovorí, že väčšina ľudí to bohužiaľ v živote nikam nedotiahne. Aspoň teda podľa štatistík nie.
Iba 5% ľudí v každej ľudskej činnosti to dotiahne až nahor. V predaji, bankovníctve, v politike, v športe…
Najdôležitejšia je osobnosť človeka
Čo vám bráni v tom, aby ste boli úspešní? Tí neúspešní tvrdia, že vonkajšie okolnosti. Tí úspešní tvrdia, že im v úspechu nebráni vlastne nič. S tým druhým názorom súhlasí aj autor knihy.
Pokiaľ vám niečo bráni, tak len to, čo vypĺňa vnútro vašej hlavy. Nie je to však IQ. Často totiž i ľudia s menším IQ môžu byť úspešnejší ako tí múdrejší. Taktiež často zarábajú aj viac peňazí ako tí, ktorí majú vzdelanie a tituly.
K tomu, aby ste boli úspešní, musíte vedieť usmerňovať svoje myšlienky žiaducim smerom. Ide o to vypestovať si určité vzorce jednania, určité návyky a vďaka tomu môžete byť úspešní. Veľa sa hovorí o cieľoch. Zabúda sa však na najdôležitejšiu vec. To, aký máte cieľ, ani cesta, po ktorej idete k cieľu, nie sú tak dôležité, ako vaša osobnosť. Pretože len určitý typ človeka svoj cieľ dosiahne.
Ako ďaleko sa dá dostať?
Pozrime sa na ľudský život z hľadiska času a peňazí. Podľa týchto dvoch hľadísk môžeme ľudský život rozdeliť na tri etapy. Prvé je obdobie učenia. Vtedy žiadne peniaze nemáte. Niekto vás musí podporovať. Väčšinou sú to rodičia, niekedy štát.
Potom prichádza druhé obdobie – obdobie práce. A tu by ste už mali mať peniaze, ktoré ste získali vlastnou zásluhou. Vaše príjmy by sa mali v tomto období zvyšovať. Nakoniec by malo prísť obdobie odpočinku. V ňom by ste si mali užívať svoje peniaze alebo dôchodok. Je to však naozaj tak? Z pohľadu peňazí v drvivej väčšine prípadov nie. Dôvodom je to, že vaše príjmy v dôchodku budú len určitým percentom z tých najvyšších príjmov, ktoré ste mali predtým, než ste išli do dôchodku. A k tomu ich ešte znižuje inflácia.
Bohatstvo sa nemeria peniazmi
Predstavte si 100 kojencov narodených v nejakej pôrodnici počas jedného mesiaca. Sto rovnakých ľudí (dve nohy, dve uši atď.) sa vydá na svoju životnú cestu. Po období destva sa cez 40 rokov starajú o seba a svoje rodiny. A po vyše 60 rokoch dôjdu do bodu, keď by mali začať odpočívať. Podľa štatistík sú pritom rozdelení takto:
Bohatí 1
Zaistení 4
Stále pracujú 5
Po smrti 36
Potrebujú cudziu pomoc 54
Spolu: 100
Iba jeden z nich si pritom skutočne môže užívať, lebo je bohatý. Čím sa však v tomto príade to bohatstvo definuje? Čoho má daný človek veľa? Veľa ľudí odpovie, že peňazí, lenže tie majú aj zaistení. Bohatý človek má ešte veľa niečoho iného, než sú peniaze. Je to čas. Bohatstvo sa totiž meria množstvom voľného času, ktorým disponujete.
Súvis s peniazmi
Podľa štatistiky z USA asi 4% ľudí má veľa peňazí. Často i viac ako tí bohatí, ale už nemajú čas. To sú zaistení ľudia. To sú tí, ktorí vybudovali veľké firmy a musia sa o ne neustále starať. Ďalších 5% ľudí namiesto toho, aby odpočívali, stále pracuje. U nás je toto číslo ešte vyššie. To sú naši klasickí dôchodcovia, ktorí hovoria: „Ja mám kopec času. Ale iba do večera, potom musím ísť na nočnú smenu strážiť sklad.“
Dosť veľká skupina ľudí, až 36 %, sa odpočinku ani nedožije. Zostáva ešte 54% ľudí. Tí sú odkázaní na cudziu pomoc. Väčšinou žijú len z dôchodku, inými slovami sú na hranici alebo pod hranicou biedy. Zo štatistiky teda vyplýva, že do dôchodku sa 95% ľudí nenaučí zarábať dosť peňazí.
A pritom sme rovnakí. Nie je to v IQ, nie je to v bohatých rodičoch. Je to v našom myslení.
Zdroj: Ivo Toman, Úspešná sebamanipulace – Tajemství vnitřní mluvy, TAXUS International s.r.o., Praha, 2008, ISBN: 8586011220207
