Ako zdaniť hrubú mzdu v roku 2024?

Hrubá mzda je ekonomickou veličinou, ktorá je známa pravdepodobne každému. Väčšina ľudí na Slovensku v produktívnom veku pracuje formou závislej činnosti na pracovnú zmluvu. Najmä tejto skupiny ľudí sa týka hrubá mzda a z nej následne vypočítaná čistá mzda, ktorú dostane zamestnanec na účet. Kým sa z hrubej mzdy vypočíta čistá mzda, musia byť z nej zrazené viaceré zrážky, či už vo forme preddavku na daň zo závislej činnosti, odvodov alebo ďalších zrážok. Okrem toho, z hrubej mzdy sa takisto počítajú aj odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Ako sa počíta čistá mzda, či odvody a niektoré daňové aspekty hrubej mzdy si priblížime v tomto článku.

Hrubá mzda a čistá mzda

Hrubá mzda je tou sumou, ktorú má väčšina zamestnancov uvedenú v pracovnej zmluve prípadne v dohode. Hrubá mzda však nepredstavuje čistý príjem zamestnanca. Hrubá mzda musí byť pred vyplatením čistej mzdy znížená o odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, daň zo závislej činnosti a prípadne ďalšie zrážky (odvody do tretieho piliera, exekúcie dobrovoľné poistenie a podobne).

Príklad:

Zamestnanec má uzavretú pracovnú zmluvu na plný úväzok s hrubou mzdou 1000 €. Zamestnanec si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nemá žiadne deti. Jeho čistá mzda predstavuje 790,86 €.

Ako sa z hrubej mzdy vypočíta čistá mzda sa dozviete ďalej.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Výpočet čistej mzdy
• Odvody zamestnávateľa
• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• Daňový bonus
• Daňové priznanie a ročné zúčtovanie

Hrubá mzda predstavuje vymeriavací základ na platenie odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Po odpočítaní odvodov zamestnanca z hrubej mzdy vzniká základ dane. Ak daňovník podpísal u zamestnávateľa, že si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, základ dane sa znižuje ešte o túto položku. Z upraveného základu dane sa následne vypočíta preddavok na daň zo závislej činnosti. V prípade, že daňovník nemá žiadne ďalšie zrážky zo mzdy, ostáva mu zvyšok ako čistá mzda

Výpočet čistej mzdy uvádzame v nasledovnej tabuľke:

Zamestnancom Zákonník práce stanovuje okrem nároku na mzdu aj niekoľko rôznych druhov príplatkov za prácu:

• Príplatok za prácu nadčas
• Príplatok za prácu v noci
• Príplatok za právu cez víkend
• Príplatok za prácu cez sviatok
• Príplatok za zhoršené pracovné podmienky a pod.

Tieto príplatky síce nie sú dohodnuté v pracovnej zmluve, ale zamestnanec na ne má nárok vďaka Zákonníku práce. Tieto príplatky zvyšujú hrubú mzdu zamestnanca. To znamená, že príplatky sú takisto tou položkou, z ktorej sa vypočítavajú odvody a zráža sa preddavok na daň.

Odvody zamestnávateľa

Ako je vidno z tabuľky, okrem zamestnanca je povinný hradiť odvody aj zamestnávateľ. Tieto odvody výrazne zvyšujú cenu práce pre zamestnávateľa. Na druhej strane však takéto odvody (pokiaľ sú v zákonnej výške) predstavujú pre zamestnávateľa plne uznaný daňový výdavok.

Príklad: Zamestnávateľ zamestnáva jedného zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu vo výške 1000 € mesačne. Poistné, ktoré musí zamestnávateľ za zamestnanca platiť je vo výške 352 € mesačne (100 € zdravotné poistenie, 252 € sociálne poistenie). Tento náklad účtuje zamestnávateľ na účet 524 a je plne uznateľným daňovým výdavkom, čím znižuje základ dane zamestnávateľa.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

S hrubou mzdou sa neodmysliteľne spája nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Zjednodušene povedané, ide o časť príjmu daňovníka, ktorá nepodlieha dani z príjmu. Z hrubej mzdy vzniká po odpočítaní odvodov základ dane. Tento základ dane sa následne môže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Daň sa tak platí len zo zníženej sumy.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je jedinou nezdaniteľnou časťou, ktorá sa dá uplatniť aj počas roka v mesačnej mzde. Ak zamestnanec podpíše u zamestnávateľa vyhlásenie o jej uplatňovaní, platí nižšie preddavky každý mesiac. Konečné vysporiadanie nezdaniteľných častí prebehne na konci roka podaním daňového priznania alebo vykonaním ročného zúčtovania.

Príklad: Zamestnanec je zamestnaný na pracovnú zmluvu pri hrubej mzde 1000 € mesačne. Zamestnanec podpísal vyhlásenie o uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane. Po odpočítaní odvodov z hrubej mzdy vo výške 134 € vzniká základ dane vo výške 866 €. Zo základu dane sa odpočíta výška nezdaniteľnej časti v sume 470,54 €. Vzniká upravený základ dane 395,46 €. Až z tohto základu dane sa vypočíta preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa každý mesiac zrazí zo mzdy zamestnanca.

Okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sú počas roka 2024 v platnosti aj ďalšie druhy nezdaniteľných častí:

• nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela),
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (III. pilier),

Ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane: 5 646,48 €

Mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane: 470,54 €

Daňový bonus

Daňový bonus je ďalšou kategóriou, ktorá súvisí s hrubou mzdou a zdanením hrubej mzdy. Daňový bonus funguje na trochu inom princípe ako nezdaniteľné časti základu dane, ale stále ide o daňové zvýhodnenie daňovníka.

Daňový bonus sa týka tých zamestnancov, ktorí majú deti. Daňovník má nárok na daňový bonus za každé vyživované dieťa v domácnosti. Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa.

Počas rokov 2023 a 2024 platia nasledovné sumy daňového bonusu na dieťa

• 140 € na dieťa vo veku do 18 rokov
• 50 € na dieťa vo veku od 18 rokov

avšak daňový bonus na dieťa je možné si uplatniť najviac vo výške:

• 20 % čiastkového základu dane pri 1 dieťati
• 27 % čiastkového základu dane pri 2 deťoch
• 34 % čiastkového základu dane pri 3 deťoch
• 41 % čiastkového základu dane pri 4 deťoch
• 48 % čiastkového základu dane pri 5 deťoch
• 55 % čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch

Maximálna možná suma daňového bonusu sa určuje z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo z úhrnu týchto čiastkových základov dane daňovníka.

Ak nárok na daňový bonus majú obaja rodičia, o jeho uplatnení by sa mali dohodnúť. Ak sa nedohodnú, daňový bonus sa uplatní v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Ako daňový bonus ovplyvní výšku čistej mzdy? Po vypočítaní preddavku na daň zo závislej činnosti sa tento preddavok znižuje o uplatnený mesačný daňový bonus. Ak nie je možné daňový bonus uplatniť z dôvodu nízkych preddavkov na daň, daňovník má nárok na vyplatenie daňového bonusu na konci roka prostredníctvom daňového priznania alebo ročného zúčtovania.

Daňové priznanie a ročné zúčtovanie

Ročné zúčtovanie a daňové priznanie sú dva spôsoby, akým si vysporiada svoju daňovú povinnosť zamestnanec poberajúci hrubú mzdu. Ako sme už spomínali vyššie, zamestnávateľ je povinný zrážať preddavky na daň zo závislej činnosti za svojich zamestnancov. Na konci roka sa výsledná daňová povinnosť zamestnancov vysporiada v ročnom zúčtovaní. O vykonanie ročného zúčtovania musí zamestnanec svojho zamestnávateľa požiadať najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka. Zamestnávateľ ročné zúčtovanie vykoná v termíne na podanie daňového priznania (do 31. marca). Výsledok ročného zúčtovania sa zamestnancovi zohľadní v nasledujúcej mzde.

Ak má zamestnanec okrem závislej činnosti príjmy aj z iných činností (príjem z prenájmu, príjem zo živnosti a podobne), má povinnosť sám podať daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie všetky príjmy vrátane príjmov zo zamestnania (zamestnávateľ vystaví potvrdenie o príjmoch). Svoju hrubú mzdu zo závislej činnosti si tak vysporiada sám v podanom daňovom priznaní.

Odporúčané ebooky

K téme