Normovanie práce
Ak potrebuje zamestnávateľ stanoviť určité presné ciele a úlohy v rámci pracovnej činnosti, najčastejšie v rámci výrobného procesu, využíva na to normovanie práce a meranie produktivity práce. V podstate ide o objem alebo množstvo práce, ktoré sú potrebné na vykonanie konkrétnych pracovných úloh. Veľakrát je potom aj mzda závislá od týchto noriem.
V minulosti zabudnuté profesie normovačov v dnešnej dobe ožívajú, hoci najčastejšie služby normovania práce, merania práce alebo merania produktivity práce už vykonávajú externé firmy, ktoré sa na tieto procesy špecializujú. Pre plánovanie výroby, ale aj v nevýrobnom sektore, je znalosť časovej náročnosti práce a splnenia pracovných cieľov nevyhnutná pre lepšiu organizáciu a napredovanie spoločnosti. Zároveň čoraz viac zamestnávateľov využíva viazanie výšky mzdy na dosiahnutie určitých cieľov a pre nich je správne normovanie nevyhnutnosťou.
Čo je normovanie a čo naň hovorí Zákonník práce
Samotné normovanie práce, niekedy nazvané aj meranie práce, je v podstate proces zameraný na zisťovanie a vyhodnocovanie nevyhnutnej spotreby času, ktorý je potrebný v rámci procesov a operácií, ktoré smerujú k naplneniu pracovných úloh a cieľov. Na základe rozboru uskutočnených pracovných aktivít a ich trvania je možné pre budúce obdobie určiť predpoklad pre nutnú spotrebu pracovného času na vykonanie pracovných úloh. Ide tiež o určitú formu organizácie práce.
Stanovenie pracovných noriem a normovanie podlieha aj legislatíve:
- Stanovenie noriem sa musí aj riadiť príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý o normovaní hovorí v paragrafe 133
- Zamestnávateľ je síce oprávnený podľa zákona určiť normy spotreby práce, ale pri určení pracovného tempa a požadovaného množstva práce musí vziať také do úvahy také pracovné tempo, ktoré je primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam zamestnanca
- Taktiež sa musí prihliadať aj na ochranu zdravia pri práci, čas na osobnú očistu po skončení práce a čas na prirodzené potreby zamestnanca
Veľmi dôležité je tiež to, aby normy spotreby práce boli stanovené a uzatvorené ešte pred začatím práce a všetky normy alebo ich zmeny sa musia oznámiť zamestnancom vždy pred začatím práce, nikdy sa nesmú naopak uplatňovať so spätnou platnosťou. Zavádzanie noriem a zmien noriem je podmienené buď dohodnutím v rámci kolektívnej zmluvy alebo dohodou so zástupcami zamestnancov. Ak sa do 15 dní strany na normách nedohodnú, rozhoduje o nich príslušný inšpektorát práce.
Kedy sa používa a aké sú techniky merania práce
Meranie a normovanie práce a pracovnej činnosti sa najčastejšie využíva najmä vo výrobe a výrobných procesoch, prípadne pri riadení vnútrofiremných procesoch v spoločnostiach aj nevýrobného zamerania. Najdôležitejšími pojmami pri normovaní sú efektívnosť, hodnota a produktivita, pričom veľakrát sa s normovaním spájajú aj inovácie a zlepšovanie už nastavených pracovných činností a procesov. V podstate je normovanie využiteľné nielen pre majiteľov firiem a manažérov výroby, ale aj pre majstrov vo výrobe, obchodných manažérov a tiež pre personalistov.
Cieľmi normovania sú najmä:
- Získanie znalosti potrebnej práce pre dosiahnutie naplnenia pracovných cieľov a úloh
- Uvedomenie si pridanej hodnoty každej pracovnej činnosti
- Schopnosť posúdenia výkonnostného stupňu každého zamestnanca
- Pochopenie všetkých procesov pre dosiahnutie výsledku
- Lepšie plánovanie a organizácia výrobných aj nevýrobných činností do budúcnosti
Pre normovanie sa využívajú viaceré techniky merania práce:
- Snímky pomerných časov
- Viacnásobný časový snímok
- Plánované časy
- Porovnávanie a odhadovanie na základe podobnej technológie
Najčastejšie sa využíva tzv. snímkovanie procesov a systém normovania spotreby času. Touto metódou sa objektivizujú normy spotreby práce, zistí sa skutočná vyťaženosť pracovníkov aj technológií, zistí sa skutočná spotreba času, zistí sa rozdelenie spotreby času v priebehu pracovnej zmeny a ľahšie sa hľadajú príležitosti pre zlepšenie pracovnej činnosti. Stanovenie výkonových noriem podľa tejto metódy je možné následne prepojiť aj na ostatné podnikové systémy, najmä na kalkulácie, plánovania a odmeňovania.
Aplikácia normovania v praxi
Čo sa týka aplikácie normovania práce do praxe, najčastejšie je to vo výrobných procesoch a výrobe. Najčastejšie sa normovanie využíva na zvyšovanie produktivity práce alebo na racionalizáciu práce, pričom cieľom je štandardizácia a racionalizácia tak pracovných postupov, ako aj objektivizácia počtu pracovníkov, ale aj zlepšovanie metód práce a riadenia práce. Vďaka normovaniu je možné zavedenie optimálnych pracovných postupov, ale aj organizácia, usporiadanie a vybavenie jednotlivých pracovísk.
V prípade výroby sa využíva normovanie v praxi najmä na presnejší výpočet výrobnej kapacity pri použití kapacitnej normy pracnosti a tiež na presnejší výpočet výrobnej kapacity pri použití kapacitnej normy výrobnosti. Taktiež je možné aj výpočet ročnej, dennej a hodinovej produktivity práce v naturálnom vyjadrení, ako aj výpočet ročnej, dennej a hodinovej produktivity práce v hodnotovom vyjadrení. To umožňuje zlepšiť produktivitu a racionálnosť práce.
V súvislosti s normovaním sa využíva aj motivácia zamestnancov vo forme úkolovej mzdy, ktorá sa dá v praxe uplatniť nasledovnými spôsobmi:
- Priama úkolová mzda – každý zamestnanec priamo ovplyvňuje svojou činnosťou nielen svoj zárobok a mzdu, ale aj ekonomické výsledky podniku, pričom tento typ mzdy sa uplatňuje tam, kde je možná kontrola pracovného postupu a výsledkov individuálne
- Kolektívna úkolová mzda – tu sa mzda uplatňuje pre celý kolektív, ale aj s primeranou mierou podľa zásluh jednotlivca a podľa noriem
- Diferencovaná úkolová mzda – ide o podobný princíp ako pri priamej úkolovej mzde, avšak s rozdielom, že od istého stupňa plnenia výkonových noriem rastie mzda rýchlejšie ako plnenie výkonových noriem a to v dôsledku efektívnejšieho využitia technickej základne a možností pri plnení noriem
- Podielová mzda – ide o mzdu, kde je časť mzdy alebo celá mzda závislá najčastejšie od obratu alebo tržieb spoločnosti a v tomto prípade sa mzda zamestnanca vypočíta najčastejšie ako určitá percentuálna čiastka zo sumy dosiahnutých tržieb
Neprimerané normy a čo s nimi robiť
Veľakrát sa stáva, či už zo subjektívnych alebo objektívnych príčin, že normy práce sú neprimerané. Môže to byť napríklad v prípade, ak pôvodné normy boli vykonávané podľa určitého technického či technologického postupu a ten sa v niektorom kroku zmenil, prípadne pribudla nejaká pracovná činnosť navyše, prípadne došlo k zníženiu počtu osôb, ktoré sa podieľali na pracovných činnostiach, procesoch a operáciách na splnení tejto normy. V tomto prípade samozrejme nastáva problém s plnením pôvodnej normy.
Čo sa v takýchto prípadoch dá robiť?
- Diskusia zamestnanca so zamestnávateľom – ak zamestnanec nestíha plniť normu z dôvodov, ktoré nie sú na jeho strane a ktoré nevedel ovplyvniť, mal by v prvom rade zájsť za zamestnávateľom; vo väčšej spoločnosti je to obvykle priamy nadriadený, ale nie vždy to stačí
- Obrátiť sa na príslušného zástupcu zamestnancov – ak je v spoločnosti odborová organizácia alebo organizácia zastupujúca práva zamestnancov, treba osloviť zástupcu tejto organizácie, pretože podľa zákona má takáto organizácia právo „hovoriť“ do normovania a noriem
- Obrátiť sa na miestne príslušný inšpektorát práce – ak nepomôže interné jednanie a rozhovor, má inšpektorát práce právo vykonať kontrolu u zamestnávateľa ohľadom noriem a dodržiavania aj Zákonníka práce, pretože v takomto prípade už dochádza k jeho porušovaniu
Problém je, ak je zamestnanec napríklad v skúšobnej lehote, pretože počas tejto lehoty ho môže zamestnávateľ prepustiť aj bez udania dôvodu a tak by hrozila strata zamestnania pre zamestnanca, ktorý by na takéto neprimerané normy upozornil. V tomto prípade je lepšie poradiť sa s právnym zástupcom ohľadom možností, ale ako naznačujú aj viaceré internetové diskusie, najčastejším riešením je počkať, kým skúšobná doba uplynie a následne začať neprimerané normy riešiť.