Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
Zakúpiť členstvo
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Oznamovatelia korupcie na pracovisku budú chránení zákonom

Oznamovatelia korupcie budú chránení
Fotobanka Pixmac
23. októbra 2014 Zdroj Podnikam.SK Tlačiť

Zákon, ktorý stanovuje podmienky chráneného oznamovanie nekalých praktík, prináša povinnosti aj zamestnávateľom. Oznamovatelia budú aj finančne motivovaní.

Pískanie na píšťalku na slovenskú nôtu

(pozn. anglický výraz „whistleblowing“ (pískanie na píšťalku) sa dá voľne preložiť ako „chránené oznamovania nekalých praktík“)

Roky bez úpravy whistleblowingu sa pomaličky blížia ku koncu. Parlament schválil zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti (ďalej len „Zákon“), ktorý s účinnosťou od 1.1. 2015 stanovuje podmienky whistleblowingu na Slovensku. 

Cieľ je jasný – vytvoriť motivačné a ochranné prostredie pre oznamovateľov protispoločenskej spoločnosti, ktoré vedie k usvedčeniu páchateľa a nie je nástrojom pomsty oznamovateľa voči jeho zamestnávateľovi. Čo myslíte, podarí sa to?

Čo nový zákon definuje?

Na začiatok si je potrebné ujasniť základné pojmy, s ktorými Zákon pracuje. Za oznamovateľa sa nepovažuje iba zamestnanec, ale aj jemu blízka osoba, ktorá pracuje u toho istého zamestnávateľa. Rovnaká ochrana, ktorá má patriť oznamovateľovi sa tak bude vzťahovať aj na jeho blízke osoby (ďalej len „Oznamovateľ“).

Závažná protispoločenská činnosť sa vymedzuje cez jednotlivé trestné činy, ako aj cez následky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním. Za závažnú protispoločenskú činnosť sa bude vždy považovať:

  • niektorý z trestných činov verejných činiteľov, korupcie, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
  • trestný čin, za ktorý je stanovený trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky, alebo
  • správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou najmenej 50 000 eur.

Ako to bude fungovať?

Predstavte si modelovú situáciu: zamestnanec sa pri výkone svojej práce dozvie skutočnosti, ktoré môžu významnou mierou prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu, v lepšom prípade aj usvedčeniu, jej páchateľa. Takýto uvedomelý zamestnanec podá orgánom činným v trestnom konaní alebo správnemu orgánu oznámenie, v ktorom takéto skutočnosti uvedie, pričom podaním oznámenia sa zamestnanec nedopúšťa porušenia povinnosti mlčanlivosti. 

Ak by mal zamestnanec strach z negatívnej reakcie svojho zamestnávateľa, požiada si o poskytnutie ochrany spolu s oznámením alebo kedykoľvek počas trestného alebo správneho konania.

O poskytnutí ochrany rozhodne prokurátor, súd alebo príslušný správny orgán. Ak zistia, že sú splnené podmienky na vznik ochrany, upovedomia o tom oznamovateľa, zamestnávateľa a inšpektorát práce. Oznamovateľ sa stáva doručením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi chráneným oznamovateľom.

Čo to znamená pre zamestnávateľa?

Od momentu nadobudnutia statusu chráneného oznamovateľa je zamestnávateľ obmedzený v právnych úkonoch voči zamestnancovi – chránenému oznamovateľovi. Oznamovateľ získava právo, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností bol vykonaný iba s jeho súhlasom. V prípade, že Oznamovateľ takýto súhlas nedá, môže ho nahradiť súhlas inšpektorátu práce. Súhlas inšpektorátu práce nie je potrebný iba v prípade, ak sa Oznamovateľovi priznáva nárok, napr. povýšenie.

Ak teda bude chcieť zamestnávateľ urobiť akýkoľvek právny úkon, s ktorým Oznamovateľ nesúhlasil, musí vopred požiadať inšpektorát práce o súhlas. V rámci žiadosti sa uvedie presná špecifikácia právneho úkonu a odôvodnenie zamestnávateľa. Je na pleciach zamestnávateľa, aby preukázal dostatočné dôvody, ktoré ho vedú k urobeniu právneho úkon voči Oznamovateľovi. Samozrejme, Oznamovateľ dostane priestor na vyjadrenie.

Inšpektorát práce je povinný konať promptne, t.j. v jednoduchých veciach bezodkladne, v zložitejších do 30 dní od doručenia žiadosti. Výsledkom je buď udelenie súhlasu alebo zamietnutie. Oznamovateľ aj zamestnávateľ sa môžu voči rozhodnutiu odvolať podľa ustanovení správneho poriadku. 

Konanie o udelenie súhlasu vplýva aj na plynutie skúšobnej doby. Až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu totiž skúšobné doby neplynú.

Následky konania bez súhlasu

Upozorňujeme, že ak by zamestnávateľ v čase urobenia právneho úkonu voči Oznamovateľovi nemal súhlas inšpektorátu práce, takýto právny úkon je neplatný. To znamená, že ak by sa napríklad jednalo o skončenie pracovného pomeru, išlo by o neplatnú výpoveď.

Je dôležité poznamenať, že obmedzenia týkajúce sa poskytnutia náhrady mzdy podľa Zákonníka práce (t.j. maximum 36 mesiacov) sa neuplatňujú a Oznamovateľovi patrí náhrada mzdy po celé obdobie, kedy by nepracoval u zamestnávateľa, t.j. až do času, kedy by mu zamestnávateľ znova umožnil pokračovať v práci.

Zánik ochrany 

Ochrana Oznamovateľa môže zaniknúť z nasledujúcich dôvodov:

  • doručením písomného oznámenia inšpektorátu práce o vzdaní sa ochrany,
  • skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu Oznamovateľa,
  • skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte,
  • odsúdením Oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede alebo prísahy v súvislosti s podaním oznámenia, alebo,
  • ak sa preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere.

Ochrana nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením prípadu inému orgánu alebo prekvalifikovaním trestného činu na trestný čin s nižšou sadzbou.

Prvé štyri body zániku ochrany považujeme za jasné. Otázky však vyvoláva posudzovanie dobrej viery Oznamovateľa. Pod konaním v dobrej viere si Zákon predstavuje také konanie Oznamovateľa, ktorý vzhľadom na okolnosti, ktoré sú mu známe a vedomosti, ktoré v tom čase má, je presvedčený o pravdivosti uvádzaných skutočností.

V prípade pochybností sa konanie Oznamovateľa považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak. Hoci o zániku ochrany z dôvodu nedobrej viery Oznamovateľa rozhoduje prokurátor, súd alebo správny orgán, sme toho názoru, že o preukázanie nedobrej viery Oznamovateľa sa bude musieť snažiť zamestnávateľ a jeho úloha vzhľadom na znenie Zákona nebude vôbec ľahká. 

 

Pracovný „bonzáčik“

Podľa Zákona je každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 50 zamestnancov povinný určiť zodpovednú osobu, t.j. zamestnanca, osobitnú organizačnú zložku alebo inú osobu, s ktorou bude mať uzatvorenú zmluvu. Zodpovedná osoba bude plniť povinnosti zamestnávateľa pri vybavovaní podnetov, t.j. oznámení (aj anonymných) o závažnej protispoločenskej činnosti alebo inej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa zamestnanec dozvedel v súvislosti so svojou prácou.

Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu a ak nie je zamestnancom, bude podliehať iba pokynom štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

Zamestnávateľ bude povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia 

Táto lehota môže byť predĺžená o ďalších 30 dní, čo sa oznámi osobe, ktorá podala neanonymný podnet. Pri preverovaní neanonymného podnetu musí zamestnávateľ zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podnet podala. Takisto ju bude povinný do 10 dní po skončení preverenia informovať o výsledkoch preverenia podnetu.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 50 zamestnancov, bude ďalej povinný vydať vnútorný predpis upravujúci podrobnosti o podávaní a preverovaní podnetov. Taktiež bude povinný obvyklým a bežne dostupným spôsobom zverejniť označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov, pričom aspoň jeden spôsob podávania podnetov bude musieť byť prístupný 24 hodín denne. O podaných podnetoch sa bude viesť evidencia po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu.

Uvedené opatrenia je zamestnávateľ povinný zaviesť do konca júna 2015, ináč mu za ich ignorovanie alebo nedodržanie hrozí pokuta až do výšky 20 000 eur.

Ochrana zamestnanca pri podnete

Ak sa zamestnanec dozvie o tom, že bol voči nemu v súvislosti s podaním podnetu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže do siedmich dní požiadať inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Pre pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu stačí, aby zamestnanec dodržal sedemdňovú lehotu a existovalo podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu.

Inšpektorát práce bude povinný konať bezodkladne a o pozastavení účinnosti informuje zamestnávateľa a osobu, ktorá podnet podala. Ochrana začína dňom doručenia potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu osobe, ktorá podnet podala. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu však nemá vplyv na jeho platnosť, odkladá sa len jeho vykonateľnosť.

Takáto ochrana poskytnutá inšpektorátom práce je dočasná a skončí sa uplynutím 14 dní odo dňa doručenia potvrdenia osobe, ktorá podnet podala. Jej pokračovanie je podmienené podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia a trvanie ochrany sa predlžuje až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu.

Peňažná motivácia

Všetky uvedené opatrenia, ochrana zamestnanca, povinnosti a obmedzenia zamestnávateľa majú vytvoriť také prostredie, aby sa zamestnanec nebál postihov zo strany zamestnávateľa v prípade, ak oznámi prehrešky zamestnávateľa. Zamestnanci sú často jedinými svedkami protispoločenskej aktivity a majú vedomosť o dokumentoch, ktoré môžu výrazne napomôcť k odhaleniu a potrestaniu protispoločenskej činnosti u zamestnávateľa.

A ak sa pýtate či zamestnancovi stojí odhalenie korupcie za riskovanie kariéry a narušenie pracovnoprávnych vzťahov, okrem poskytnutia ochrany je tu aj peňažná motivácia. Odmena poskytnutá zamestnancovi sa podľa Zákona môže vyšplhať až do výšky 50 – násobku minimálnej mzdy za podmienky, že bol páchateľ právoplatne uznaný vinným.

Prijatie Zákona je však len prvým krokom. Pre výsledky bude kľúčová osveta medzi zamestnancami. 

Autori: Marie Janšová, Danica Valentová (Glatzová & Co., s.r.o.)

K téme

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Motivácia zamestnancov

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Koronavírus
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Právo, Pracovné právo
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

október

29oct7:30IFRS komplexný kurz II.7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP),Medzinárodné zdaňovanie,žiadny

29oct7:30IFRS komplexný kurz II.7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:IAS/IFRS,Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP),Medzinárodné zdaňovanie,Účtovníctvo,žiadny

29oct7:30IFRS komplexný kurz II.7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:IAS/IFRS,Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP),Medzinárodné zdaňovanie,Účtovníctvo,žiadny

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt
X