Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Na slovenskom trhu je možné vytvoriť rôzne formy podnikania, ktoré sú upravené v Zákone o živnostenskom podnikaní a v Obchodnom zákonníku. Jednotlivé formy podnikania prinášajú rôzny spôsob ručenia za záväzky voči ostatným subjektom. Na základe toho sa podnikatelia rozhodujú pre formu podnikania, či budú podnikať ako živnostníci, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo iná forma.
Spôsoby ručenia pri jednotlivých právnych formách
Živnosť – ako živnostník ručí podnikateľ za záväzky celým svojím majetkom. To znamená, že ak neuhradil svoje záväzky voči akémukoľvek inému subjektu, môže mu byť siahnuté aj na vlastný osobný majetok.
Verejná obchodná spoločnosť – spoločnosť aj spoločníci ručia za záväzky celým svojím majetkom. To znamená, že pri uhrádzaní neuhrádzaných záväzkov sa prvotne siaha na majetok spoločnosti a následne na majetok spoločníkov.
Komanditná spoločnosť – je charakteristická existenciou dvoch typov spoločníkov. Spoločník komplementár ručí za záväzky neobmedzene, teda celým svojím majetkom, a spoločník komandista ručí do výšky svojho nesplateného vkladu.
Spoločnosť s ručením obmedzeným – spoločnosť ručí celým svojím majetkom, a spoločníci len do výšky svojich nesplatených vkladov.
Akciová spoločnosť – spoločnosť ručí za záväzky celým svojim majetkom, akcionári neručia svojím majetkom, ale majú povinnosť splatiť upísané akcie.
Družstvo – družstvo ručí celým svojím majetkom, ale členovia družstva neručia svojím majetkom, majú iba povinnosť uhradiť členský vklad určený v stanovách.
Z toho vyplýva, že najväčšiu ťarchu ručenia majú živnostníci a komplementári a najmenšiu akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.
V prípade, ak je podnikateľ-živnostník v manželskom zväzku, ručí celým svojím majetkom, ako aj tým, čo je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Tu patrí všetko, čo manželia nadobudli počas trvania manželstva. Do BSM ale nepatrí majetok, ktorý manželia nadobudli pred vznikom manželstva ale aj majetok, ktorý získali počas manželstva dedičstvom alebo darom. Ak sa živnostník dostane do problémov a nedokáže splácať svoje dlhy, môžu si veritelia svoje pohľadávky vymáhať u živnostníka formou exekúcie.
Vtedy sa živnostník môže ocitnúť v situácii, že príde nielen o svoj majetok, ale aj majetok v BSM. Zabrániť takejto situácii možno požiadaním o zrušenie BSM. Návrh na zrušenie BSM môže na súd podať ten z manželov, ktorý nepodniká, alebo v prípade ak podnikajú obaja, ktorýkoľvek z nich. Po tom, čo súd zruší BSM, je majetok rozdelený medzi dvoch manželov. A to buď dohodou alebo rozhodnutím súdu. Majetok manžela, ktorý nepodniká, tak ostáva chránený pred veriteľmi. Zrušením BSM tak možno ochrániť napríklad bývanie manželov. Je vhodné ešte podotknúť, že v prípade ak ide o podnikanie formou s.r.o., kde podnikateľ ručí len majetkom vloženým do firmy, ostáva ostatný majetok neohrozený. O zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba požiadať na príslušnom okresnom súde podľa miesta trvalého pobytu manžela – živnostníka.
Prepis majetku na iného člena rodiny
Ďalšou možnosťou zníženia ručenia podnikateľa je prepísanie majetku na manžela (manželku) alebo iného člena rodiny, ktorý nepodniká. Vďaka tomu je podnikateľ chránený pred stratou majetku a ďalšími finančnými problémami. Veľa podnikateľov prepisuje majetok, hlavne nehnuteľnosti, na manželky. To ale predpokladá maximálnu dôveru medzi manželmi. V čase prepisu môžu byť vzťahy medzi manželmi dobré, ale v budúcnosti sa môže stať, že podnikateľ môže kvôli nezhodám v manželstve o svoj majetok prísť.
Zmena právnej formy podnikania
Znížiť svoje záväzky v oblasti ručenia je možné dosiahnuť aj zmenou právnej formy podnikania. Živnostníci, ktorí sú najviac ohrození, majú možnosť zmeniť formu podnikania na spoločnosť s ručením obmedzeným. Zmena formy sa nedá vykonať priamo, pretože živnosť sa vydáva na fyzickú osobu a s.r.o. na právnickú osobu. Preto živnostník najprv ukončí svoje podnikanie ako fyzická osoba a následne založí novú právnickú osobu (s.r.o) a majetok zrušenej fyzickej osoby sa môže použiť ako vklad do základného imania.
