V prípade, že daňovník nehnuteľnosť nadobudol do konca roka 2010, môže ešte stále pri jej predaji uplatniť oslobodenie aj v prípade, že mal v danej nehnuteľnosti trvalý pobyt počas najmenej 2 rokov bezprostredne predchádzajúcich predaju tejto nehnuteľnosti. Toto oslobodenie bolo síce zo zákona, resp. jeho všeobecných ustanovení vypustené, avšak v zmysle prechodných ustanovení § 52j ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z.z, o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), naďalej platí pre nehnuteľnosti obstarané do 31.12.2010.
Príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený taktiež v prípade, ak sa jedná o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov, a to v prípade, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa. Aj v tomto prípade je potrebné, aby táto nehnuteľnosť nebola zahrnutá v obchodnom majetku najmenej 5 rokov predchádzajúcich predaju.
Vo všeobecnosti sa dňom nadobudnutia nehnuteľnosti rozumie deň vkladu do katastra nehnuteľností. Výnimky z tohto pravidla stanovujú osobitné predpisy, napr. katastrálny zákon.
Na vybrané príklady z praxe odpovedal Miloslav Jošt, Senior Tax Consultant Accace k.s. .
Príklad 1:
Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej darom
Darovaním som nadobudol dom od rodičov, pričom zmluva bola podpísaná dňa 30.12.2010 a návrh do katastra podaný 30.12.2010. Kataster urobil vklad a uviedol ma ako vlastníka až 1.3.2011. V zmluve nemám uvedený znalecky posudok, akú mala nehnuteľnosť hodnotu v čase darovania. V dome mám trvalý pobyt viac ako 5 rokov a teraz ho chcem predať. Dom nebol zahrnutý do obchodného majetku.
- Musím zaplatiť daň z predaja nehnuteľnosti?
- Musím zaplatiť daň z celej sumy predaja?
- Je možné urobiť spätne posudok do darovacej zmluvy za rok 2011?
Dňom nadobudnutia darovanej nehnuteľnosti sa v danom prípade rozumie deň vkladu do katastra nehnuteľností, takže v tomto prípade nastal vklad do katastra nehnuteľností až v roku 2011. Z dôvodu nadobudnutia nehnuteľnosti po 31.12.2010 nie je možné použiť prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 ZDP, t.j. nie je možné aplikovať oslobodenie na príjem predaja nehnuteľností z dôvodu prípadného trvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti.
Rovnako nie je splnená podmienka na uplatnenie oslobodenia od dane, a to podmienka uplynutia piatich rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti. Vyššie uvedené znamená, že predmetný príjem bude zdaniteľným príjmom.
Keďže vychádzame z predpokladu, že príjem z predaja nehnuteľnosti u darcu by bol v čase darovania od dane oslobodený podľa §9 ZDP, máme zato, že sa za výdavok môže použiť reprodukčná obstarávacia cena nehnuteľnosti v čase darovania. Za týmto účelom je vhodné si nechať spracovať znalecký posudok.
Príklad 2:
Predaj nehnuteľnosti zdedenej v priamom rade po častiach
V roku 2011 som po otcovi zdedil byt, ktorého 1/4 vlastnil dlhšie ako 20 rokov a zvyšné 3/4 zdedil až v roku 2008, t.j. celú nehnuteľnosť vlastnil menej ako 4 roky. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku.
Budem platiť daň z predaja tohto bytu?
Vychádzajúc z predpokladu, že v prípade 3/4 domu ešte neuplynula doba 5 rokov od jeho nadobudnutia poručiteľom práve príjem z predaja predmetného bytu vo výške 3/4 bude predmetom zdanenia.
Príklad 3:
Predaj nehnuteľnosti zdedenej v nepriamom rade a uplatnenie preukázateľných výdavkov
V roku 2012 som zdedil 1/2 bytu po zosnulej sestre. Jediným dedičom bola mama, ktorá sa v rámci dedičského konania zriekla dedičstva v prospech svojich zvyšných dvoch detí – mňa a môjho brata. My s bratom sme byt predali. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku.
- Budem platiť daň z predaja tohto bytu?
- Ak áno, dajú sa do zníženia základu dane započítať preukázateľné náklady ako napríklad poplatky za byt od doby úmrtia sestry, poplatok realitnej kancelárii, dedičské poplatky a iné?
Predmetný príjem z predaja danej nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom. Keďže sa v danom prípade nejedná o dedenie v priamom rade, nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP.
Ako výdavok je v prípade získania nehnuteľnosti dedením možné v súlade s §8 ods. 5 písm. b) a §25 ods. 1 písm. c) ZDP použiť reprodukčnú obstarávaciu cenu zistenú v súlade so Zákonom o účtovníctve.
Reprodukčnou obstarávacou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.
Zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje, akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena, za najlepší spôsob pre účely uplatnenia §8 ods. 5 písm. b) ZDP považujeme stanovenie ceny znaleckým posudkom alebo použitie ceny uvedenej v rozhodnutí o dedičstve. Ako daňový výdavok je okrem vyššie uvedeného v súlade s §8 ods. 5 možné považovať aj výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku ako i výdavky súvisiace s predajom okrem výdavkov na osobné účely.
Príklad 4:
Predaj nehnuteľnosti s pozemkom
Vlastním pozemok, ktorý som nadobudol v roku 2003, a dom na tomto pozemku, ktorý bol skolaudovaný až v roku 2009. Predmetný dom nemám zaradený v obchodnom majetku. Plánujem predať túto nehnuteľnosť.
- Je potrebné posudzovať zvlášť predaj domu a zvlášť predaj pozemku?
- Z čoho sa vyráta daň a odvod do zdravotnej poisťovne?
Ak daňovník predáva dom spolu s pozemkom, pričom v kúpnej zmluve je kúpna cena dohodnutá úhrnnou sumou a nie je stanovená jednotlivo pre každú z predávaných nehnuteľností, je potrebné aj v takomto prípade posudzovať splnenie podmienok na oslobodenie príjmov z predaja predmetných nehnuteľností od dane samostatne za každú z predávaných nehnuteľností, t.j. samostatne za pozemok a samostatne za dom.
Ak je príjem z predaja pozemku oslobodený od dane a príjem z predaja domu je zdaniteľným príjmom, potom musí daňovník, kúpnu cenu rozčleniť a určiť, aký príjem z celkového dosiahnutého príjmu dosiahol z predaja rodinného domu (zdaniteľný príjem) a aký príjem za predaj pozemku (príjem oslobodený od dane).
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade od obstarania pozemku uplynulo viac než 5 rokov, je príjem z predaja pozemku oslobodený od dane. Pri dome nadobudnutom vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom je potrebné pri posudzovaní momentu nadobudnutia nehnuteľnosti vychádzať z kolaudačného rozhodnutia. Nakoľko zo zadania vyplýva, že k predaju domu došlo, resp. dôjde v lehote kratšej ako 5 rokov od nadobudnutia (kolaudácie), príjem z jeho predaja sa považuje za zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľností.
Do základu dane sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Výdavkami pritom môže byť kúpna cena nehnuteľnosti, ako aj výdavky spojené s výstavbou nehnuteľnosti. Za výdavok však nie je možné považovať hodnotu vlastnej práce na nehnuteľnosti.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti budú podliehať taktiež odvodom na zdravotné poistenie, pričom vymeriavací základ pre platenie odvodov bude zhodný so základom dane pre účely dane z príjmov (§ 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení).
Príklad 5:
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti pri manželoch v bezpodielovom spoluvlastníctve
S manželom prenajímame nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve, ktorá patrí do BSM. Ja som bola zamestnaná celý rok 2012, manžel len 4 mesiace. Manžel je zároveň celý rok konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, kde nepoberá žiadny príjem.
Príjmy z prenájmu, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov. To znamená, že je možné zahrnúť všetky príjmy z prenájmu v danom období do daňového priznania iba u jedného z manželov, ak sa manželia tak dohodnú.
V súlade s §9 ods. 1 písm. g) ZDP sú príjmy z prenájmu do 500 eur od dane oslobodené, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmov zahrnovaných do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. V prípade aplikácie paušálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu nad 500 eur sa výdavky vo výške 40% vypočítajú zo sumy zdaniteľného príjmu, t.j. zo sumy príjmu nad sumu 500 eur. Upozorňujeme, že paušálne výdavky v súvislosti s príjmami z prenájmu bolo možné naposledy uplatniť v daňovom priznaní za rok 2012.
Príklad 6:
Prevod nehnuteľností a zdravotné poistenie
Základ dane z prevodu nehnuteľností mám vo výške 25 000 EUR. Z tohto zisku odvediem daň z príjmu 19%, čo je 4750 EUR a do zdravotnej poisťovne odvediem 14 %, ale zo sumy 25 000 € – 4 750 € = 20 250 €. Druhá možnosť je, že sa do zdravotnej poisťovne odvádza 14 % zo zisku, t.j. odvod do zdravotnej poisťovne by mal byť 14% zo sumy 25 000 €.
- Ktorý postup je správny?
- Z čoho sa rátajú odvody do zdravotnej poisťovne zo zisku z prevodu nehnuteľnosti?
V súlade s §10b ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení (ďalej len „Zákon“) sa za zárobkovú činnosť na účely zdravotného poistenia rozumie aj dosahovanie tzv. ostatných príjmov podľa §8 Zákona o dani z príjmov, t.j. aj príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľností.
V súlade s §13 ods. 7 Zákona sa vymeriavacím základom pre odvod zdravotného poistenia z príjmov z prevodu nehnuteľností považuje výška základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutá v rozhodujúcom období. Vyššie uvedené znamená, že vymeriavacím základom na účely výpočtu zdravotného poistenia je suma 25 000 EUR, t.j. suma, ktorá nie je ponížená o sumu dane z príjmov fyzických osôb.