Prehľad najčastejších spôsobov ukončenia zmluvných vzťahov
Podnikatelia aj spotrebitelia denne vstupujú do množstva záväzkových vzťahov. Zorientujte sa v tom, do kedy jednotlivé „zmluvy“ vlastne trvajú, a ako dochádza k ich ukončeniu, dodržiavajúc predpisy Obchodného zákonníka.
K ukončeniu zmluvy môže dôjsť aj nemožnosťou plnenia
Kúpa lístka na autobus, nákup potravín v obchode či objednávka a dodanie kancelárskych potrieb – každá z uvedených činností v podstate predstavuje uzavretie zmluvy. Vzhľadom na množstvo takýchto vzťahov existujú aj rôzne možné spôsoby ukončenia zmluvných vzťahov.
Splnenie zmluvy predstavuje najzákladnejší a najprirodzenejší zánik záväzku. Pokiaľ každá strana riadne (v dojednanej kvalite a čase, prípadne aj na dojednanom mieste) poskytne plnenie, na ktoré sa zaviazala, teda splnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, zmluva zaniká. Porušenie povinnosti splniť záväzok riadne môže mať za následok zmenu v obsahu záväzku (napríklad druhá strana odstúpi od zmluvy), prípadne dôjde k vzniku osobitných nárokov (napríklad v prípade nedostatočnej kvality nároky zo zodpovednosti za vady, v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku nárok na úrok z omeškania a pod.).
Dohoda
Ak z akéhokoľvek dôvodu nedôjde k splneniu zmluvy spôsobom, na ktorom sa strany pôvodne dohodli a strany nemajú záujem na ďalšom plnení zmluvy, najvhodnejším spôsobom je dohoda o ukončení spolupráce. Jedná sa o dvojstranný spôsob ukončenia zmluvy – obidve strany s ukončením súhlasia, pričom si môžu dojednať osobitné podmienky (napríklad vrátenie určitých vecí a pod.).
Pokiaľ si strany chcú zároveň upraviť všetky práva, ktoré sú medzi nimi sporné alebo pochybné, v praxi sa často uzatvára tzv. dohoda o urovnaní – uzavretím takejto dohody sa záväzok z pôvodnej zmluvy nahrádza záväzkom z dohody o urovnaní.
Uplynutie času
Tento spôsob zániku záväzku je typický najmä pri zmluvách uzatváraných na dobu určitú – pokiaľ sa napríklad zmluva o spolupráci dojedná na 1 rok a strany sa nedohodnú na predĺžení doby trvania zmluvy, zmluva po uplynutí dojednanej doby jedného roka zaniká, a to bez toho, aby bol potrebný ďalší úkon.
Nemožnosť plnenia
Ak sa dojednané plnenie stane nemožným, povinnosť plniť zanikne. Nemožnosť plnenia môže byť faktická (dohodne sa oprava fasády domu, ale dom pred plánovaným začatím prác zhorí) alebo právna (určité konanie, ktoré bolo predtým dovolené, sa v dôsledku zmeny právnych predpisov stane zakázaným). Plnenie však nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Započítanie
Ak majú obe strany vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu (napríklad 2 peňažné pohľadávky) a jedna zo strán urobí voči druhej strane jednostranný prejav vôle smerujúci k ich započítaniu, pohľadávky zaniknú započítaním.
Pokiaľ je jedna pohľadávka vyššia ako druhá, vyššia pohľadávka zanikne iba čiastočne (do výšky započítanej s prvou pohľadávkou). V prípade jednostranného započítania sa však musí jednať o pohľadávky, ktoré sú v zmysle právnych predpisov spôsobilé na započítanie. Ostatné pohľadávky nemožno započítať jednostranne, avšak možno tak urobiť dohodou strán (dvojstranným prejavom vôle).
Výpoveď
Výpoveď predstavuje jednostranný spôsob ukončenia zmluvy. Zmluvy je spravidla možné vypovedať z dôvodov ustanovených právnymi predpismi, z dôvodov dojednaných stranami a v niektorých prípadoch (ak sa tak strany dohodli v zmluve) aj bez uvedenia dôvodu – túto otázku je potrebné posúdiť individuálne v každom konkrétnom prípade.
Dôležité je, či ide o vypovedanie zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú. Vo všeobecnosti platí, že ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.<
Niektoré zmluvy možno vypovedať výlučne z dôvodov stanovených zákonom (napríklad výpoveď nájmu bytu zo strany prenajímateľa, skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa a i.). Existujú však aj zmluvy, ktoré vypovedať nemožno vôbec (takáto situácia sa niekedy vyskytuje pri obchodných záväzkových vzťahoch, keď možnosť výpovede nevyplýva zo zákona a strany si túto možnosť nedojednajú ani v zmluve). V prípade výpovede zmluva zaniká spravidla uplynutím výpovednej doby stanovenej zákonom alebo dojednanej stranami v zmluve.
Odstúpenie od zmluvy
Odstúpenie od zmluvy, podobne ako výpoveď, predstavuje jednostranné ukončenie zmluvy. Medzi uvedenými spôsobmi ukončenia zmluvy je však niekoľko rozdielov. Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré si strany dojednali v zmluve alebo ktoré sú ustanovené priamo v zákone. Právo strany odstúpiť od zmluvy vzniká obvykle v dôsledku podstatného porušenia zmluvy druhou stranou (napríklad v prípade nájomnej zmluvy, kedy dôjde k jej ukončeniu zo strany prenajímateľa).
Pri odstúpení od zmluvy (na rozdiel od výpovede) zmluva zaniká v momente, keď je prejav vôle oprávnenej strany doručený druhej strane (odporúča sa písomné odstúpenie od zmluvy). Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva, riešenia sporov a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Pokiaľ strana pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhej strane, toto plnenie by mala vrátiť. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Pokiaľ plnenie vrátiť nemožno, poskytuje sa peňažná náhrada.
Odstupné a iné spôsoby ukončenia zmlúv
Osobitný prípad ukončenia zmluvy predstavuje zrušenie zmluvy zaplatením odstupného. Tento spôsob ukončenia zmluvy je potrebné odlišovať od všeobecného inštitútu odstúpenia od zmluvy. Môže sa využiť iba v prípade, ak sa strany v zmluve dohodnú, že strana je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného – v týchto prípadoch sa zmluva zrušuje, ak oprávnená strana oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a zaplatí dojednané odstupné, a to od doby svojho uzavretia.
Existujú aj iné spôsoby ukončenia zmluvných vzťahov, napríklad zmarenie účelu zmluvy, ktorý bol v zmluve výslovne vyjadrený, smrť dlžníka alebo veriteľa (ak bolo plnenie viazané výlučne na ich osobu), neuplatnenie práva v určenom čase, splynutie a pod.
Pri ukončovaní každého zmluvného vzťahu je tak vždy potrebné prihliadať na zákonnú úpravu, dojednania strán a špecifiká daného prípadu. Ako najuniverzálnejší prístup však vo všeobecnosti možno odporučiť uplatňovať jednu zo základných zásad civilného práva „pacta sunt servanda“ (dohody treba dodržiavať) a zmluvy ukončovať ich riadnym splnením.
Autor: JUDr. Matej Sedláček, autor je právnik v advokátskej kancelárii NIELSEN MEINL, s.r.o.