Na predmetnom prehlásení nebolo ani nutné osvedčenie jeho podpisu. Jednoducho povedané, partneri si chcú založiť spoločnosť a spoločne podnikať. Za týmto účelom podpíšu zakladateľskú zmluvu, v ktorej sa zaviažu do spoločnosti vložiť na „jej rozbeh“ vklady. Do času vzniku a zápisu spoločnosti do obchodného registra spravuje predmetné vklady správca vkladu ( spravidla jeden zo zakladateľov, ale môže byť aj banka). Predmetné vklady sa teda odovzdajú do rúk správcu vkladu, ktorý podpíše vyhlásenie o ich prevzatí.
Predmetné vyhlásenie je následne prílohou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Po zápise spoločnosti do obchodného registra odovzdá správca vkladu predmetné vklady spoločnosti. Následne sa tento úkon (rozumej odovzdanie vkladov spoločnosti) zaúčtuje do pokladne spoločnosti, nakoľko išlo o hotovostné úhrady. Tieto vklady vytvárajúce počiatočný stav pokladne sa môžu znižovať, aj minúť v dôsledku výdavkov spoločnosti na jej prevádzku.
Po „novom“ nebude môcť správca vkladu peniaze od zakladateľov „mať u seba“, ale ich bude musieť vložiť na osobitný samostatný účet v banke.
Pri bližšej analýze treba vychádzať z toho, že spoločnosť „sa narodí“ a teda má schopnosť nadobúdať práva a povinnosti, ako ich aj vykonávať až zápisom do obchodného registra. Pokiaľ spoločnosť nie je zapísaná do obchodného registra, tak jednoducho neexistuje. Funkcia správcu vkladu spočíva v tom, že „zozbiera“ peňažné vklady od spoločníkov, tieto vklady „má u seba“, o čom podpíše aj vyhlásenie.
Po zápise spoločnosti odovzdá správca vkladu tieto vklady spoločnosti. V budúcnosti môže byť problematické s kým bude banka uzatvárať zmluvu o účte. Z navrhovaného ustanovenia len vyplýva, že pôjde o účet zriadený správcom vkladu. Zmluvný vzťah tak môže byť medzi bankou a správcom vkladu, čiže správca vkladu bude aj majiteľom účtu. Následne sa bude musieť po založení spoločnosti uzatvoriť nový účet so spoločnosťou, na ktorý by mal správca vkladu predmetné vklady previesť.
Môže ísť teda o zbytočnú dualizáciu účtov, zvýšenie nákladov za otváranie, rušenie a vedenie účtov.
Ustanovenie pojednáva o zriadení samostatného osobitného účtu, čiže osobne si myslím, že nemožno použiť „doterajší klasický bežný účet“ správcu vkladu, ktorý by použil aj na prijatie vkladov od zakladateľov. Ak bude podnikateľ chcieť založiť tri spoločnosti, tak bude musieť uzatvárať 3 účty, a následne ešte 3 ďalšie účty na novovzniknuté spoločnosti. Operácia s toľkými účtami už nevyznieva úsmevne, a isto to nezlepšuje flexibilitu podnikania.
Iným prípadom uzatvorenia zmluvy o účte môže byť aplikácia § 64 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva o úkonoch, ktoré zaväzujú spoločnosť ešte pred jej vznikom a zápisom do obchodného registra. V tomto prípade, by sa založil zmluvný vzťah len medzi bankou a „kvázi“ spoločnosťou, ktorá ešte neexistuje (samozrejme bol ale už podpísaný zakladateľský dokument spoločnosti).
Z dôvodu „ možno nižšej právnej istoty“, ale najmä z logického dôvodu možnej kvantity účtov a poplatkov s tým spojených budú banky pravdepodobne akceptovať len prvý uvedený spôsob (účet bude medzi správcom a bankou, následne medzi bankou a spoločnosťou). Zákon obsah zmluvného vzťahu vo veci účtu nedefinuje, taktiež nedefinuje medzi kým má byť zmluva o účte uzatvorená. Predmetné je teda vecou dohody a praxe. Osobne si myslím, že sú možné oba vyššie uvedené spôsoby, banky budú z ekonomického hľadiska v praxi pripúšťať asi len jeden. Z hľadiska tejto úvahy môže podnikateľ pociťovať väčšiu finančnú a administratívnu záťaž.
Na čo je novela dobrá…
Úmyslom štátu bolo zrejme znížiť úroveň „rodenia sa veľkého počtu spoločností bez finančného krytia a následne zvýšiť aj vymožiteľnosť práva a plnenia od týchto spoločností“. Úmysel možno hodnotiť kladne, len prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa možno považovať za „bezzubé“.
Osobne nevidím veľký prínos predmetnej novely, nakoľko po zaslaní vkladov na účet spoločnosti, môžu byť predmetné peniaze opäť zaúčtované do pokladne spoločnosti. Inak povedané, splatenie základného imania možno v praxi „vykryť“ napríklad pôžičkou. Peniaze sa síce v banke na krátky čas objavia, ale môžu sa hneď aj vytratiť.
Celý „kolotoč“ sa začína odznova, inak povedané novela nič zásadne nerieši. Povinnosť platiť cez účty predsa prikazuje zákon o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý rieši (mohol riešiť) aj predmet tejto novely. Tento zákon „nerieši“ titul platby a vzťahuje sa aj na platenie vkladov a imania.