Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Osobou povinnou podať návrh na konkurz firmy s.r.o. je štatutárny orgán spoločnosti, ktorým je v eseročke konateľ a v akciovej spoločnosti predstavenstvo.
V prípade, že podnikateľ z mimoriadnej účtovnej závierky zistí, že jeho spoločnosť je v úpadku, a teda nemožno spoločnosť likvidovať (podmienky a postup likvidácie sme zverejnili v článku 7 krokov, ako zlikvidovať eseročku), musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Konkurz spoločnosti s ručením obmedzením
1. Kedy je spoločnosť v úpadku?
Zákon pozná 2 podoby úpadku, a to predĺženie a platobnú neschopnosť. Je jedno, do akej podoby úpadku sa spoločnosť „dostane“, prípadne sa môže nachádzať v oboch jej podobách, podnikateľ je vždy povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Za predĺženie považuje zákon stav spoločnosti, kedy má obchodná spoločnosť viac ako jedného veriteľa a hodnota jej splatných záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.
Predĺženie – príklad: Ak v majetku spoločnosti je len auto v hodnote 5000 eur a spoločnosť má celkový záväzok/dlh 6000 eur z akéhokoľvek titulu, ako napríklad pôžičky, nezaplatenej faktúry za akúkoľvek dodávku a bude mať, zároveň, aspoň dvoch odlišných veriteľov, tak je v predĺžení.
Za platobnú neschopnosť považuje zákon stav spoločnosti, kedy obchodná spoločnosť nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň 2 peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Platobná neschopnosť – príklad: Ide napríklad o prípad, kedy spoločnosť dlží 1000 eur za nájom prenajímateľovi a, zároveň, nezaplatila za lízingovú splátku vo výške 500 eur, a oba záväzky sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti, tak obchodná spoločnosť je platobne neschopná.
2. Dokedy musí „podnikateľ“ podať návrh na vyhlásenie konkurzu?
Podnikateľ je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Sporné môže byť preukázanie, kedy sa podnikateľ dozvedel, resp. mohol pri zachovaní odbornej spôsobilosti dozvedieť o svojom úpadku. Ako príklad možno uviesť ustanovenia Obchodného zákonníka, v ktorých sa ukladá podnikateľovi povinnosť riadne viesť účtovníctvo s odbornou starostlivosťou, za čo nesie i zodpovednosť.
Ďalej s poukazom aj na zákon o dani z príjmov a zákon o účtovníctve musí obchodná spoločnosť riadne uzatvoriť účtovný rok od 1. januára do 31. decembra, podať daňové priznanie spolu so súvahou, výkazom ziskov a strát a poznámkami. Následne je nutné schváliť „súvahu – hospodárenie spoločnosti“ spoločníkmi, resp. majiteľmi spoločnosti a uložiť ju do zbierky listín obchodného súdu.
Čiže s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno predpokladať, že podnikateľ podpísaním daňového priznania a už jeho podaním na daňový úrad sa mohol dozvedieť a logicky aj mal dozvedieť, ako na tom jeho spoločnosť je.
3. Koľko sa platí za návrh na vyhlásenie konkurzu s.r.o.?
Návrh na vyhlásenie konkurzu na firmu je spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 1660 eur. Ide však o preddavok na trovy konkurzného konania. Z praxe spoločnosti m2 Business s.r.o. vyplýva, že časť súdneho poplatku sa podnikateľovi môže vrátiť. Ide predovšetkým o prípad, kedy ustanovený predbežný správca konkurznej podstaty zistí, že spoločnosť nemá majetok, ktorý by postačoval na jeho odmenu ani na trovy konkurzu a vo svojej správe odporučí konkurznému súdu z dôvodu nedostatku majetku konkurz nevyhlasovať, nakoľko by to bolo logicky neúčelné.
V takomto prípade konkurzný súd vydá uznesenie, ktoré je zaslané obchodnému súdu, ktorý vymazáva spoločnosť z obchodného registra ex offo. Je potom logické, že pokiaľ predbežný správca urobil len 1 úkon a začaté konkurzné konanie sa nedostalo do „hlbšieho štádia“, ako ani nedošlo z dôvodu nedostatku majetku k vyhláseniu konkurzu, tak sa „spotrebuje“ iba časť preddavku, ktorou možno uhradiť výdaje predbežného správcu.
V praxi sa stáva, že samotná obchodná spoločnosť – s.r.o. nemá dostatok peňazí na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1660 eur, a to ani na účtoch, ani v pokladni. Podnikateľ si potom môže myslieť, že ak jeho firma nemá peniaze, tak nemôže podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda nemôže byť ani sankcionovaný.
Avšak zákon o konkurze túto povinnosť ukladá aj štatutárnemu orgánu, teda priamo podnikateľovi. Ten je potom povinný zaplatiť predmetnú sumu súdneho poplatku „z vlastného“.
4. Následky nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu
Ak podnikateľ nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu včas, tak zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, iba ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Za škodu však zodpovedá nielen obchodná spoločnosť (ktorej to môže byť pochopiteľne jedno, keďže nemusí disponovať majetkom), ale aj sám podnikateľ, ktorý si túto povinnosť nesplnil.
V tomto prípade teda nemusí platiť, že majetok spoločnosti je mimo súkromného majetku, na ktorý, ak podnikám cez eseročku, nikto nemôže siahnuť.
Ľahko sa môže stať, že veritelia zažalujú o náhradu škody priamo podnikateľa, uvedomujúc si, že jeho firma zrejme žiaden majetok nemá. Od 1. januára dokonca vstúpi do účinnosti novela zákona o konkurze, v zmysle ktorej podnikateľ, ktorý nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, môže byť povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty (to znamená toho, čo ostalo v spoločnosti, ktorá je v konkurze a čo sa má deliť medzi veriteľov) peňažnú sumu vo výške základného imania, ktorú má spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, maximálne však dvojnásobok minimálneho základného imania ustanoveného Obchodným zákonníkom pre spoločnosť.
Príklad: Ak podnikateľ disponuje eseročkou so základným imaním 5000 eur a nesplnil si svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak mu vyhlásením konkurzu môže vzniknúť povinnosť zaplatiť „ k všeobecnej podstate“ 10000 eur z vlastných zdrojov.
Samozrejme, zákon pozná aj výnimky, kedy tak podnikateľ urobiť nemusí. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu možno považovať za dôležitú povinnosť konateľa, na čo poukazuje aj Trestný zákon, v ktorom je „zakotvená“ skutková podstata trestného činu: „marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania“.
Trestný zákon považuje za marenie konkurzného konania aj to, ak ten, kto má povinnosť v zmysle zákona o konkurze, si túto povinnosť neplní. Preto je vo väčšine prípadov lepšie prípadné kroky konkurzu konzultovať s advokátom alebo špecializovanou spoločnosťou, zaoberajúcou sa predmetnou problematikou.
Autor: Ján Marônek Autor pôsobí ako vedúci právneho oddelenia v spoločnosti M2 Business s.r.o., ktorá zabezpečuje zakladanie a predaj spoločností, zápis zmien do Obchodného registra, vymáhanie pohľadávok a likvidácie a konkurzy spoločností.
