Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
FÍNSKO: Armáda písomne upozorňuje záložníkov na ich povinnosti
Fínska armáda v pondelok začala rozosielať listy približne 900 tisícom záložníkov, ktorých týmto spôsobom informuje o ich „úlohách v čase vojny“. Najväčšiu kampaň svojho druhu Fíni uskutočňujú v období zvýšeného napätia medzi škandinávskymi štátmi a Ruskom pre krízu na Ukrajine, ozbrojené sily však spojitosť popierajú a za hlavný dôvod označujú aktuálne obmedzovanie výdavkov na obranu. Podľa hovorcu Miku Kalliomau je okrem informovania cieľom získať prehľad o tom ako „sa rozvíjajú znalosti“ vojakov v zálohe. Mnohým z nich sa v dôsledku rozpočtových škrtov zmenilo zadelenie, keďže armáda musela uzavrieť viacero výcvikových zariadení a od začiatku roka upravila veľkosť vojska v stave konfliktu z 350- na 230-tisíc príslušníkov. Fínsky rozpočet na obranu v roku 2015 dosahuje 2,7 miliardy eur, čo predstavuje 1,29 percenta hrubého domáceho produktu krajiny, kým v roku 2012 to bolo ešte 1,4 percenta. Fínsko zdieľajúce s Ruskom 1340 kilometrov dlhú pozemnú hranicu nie je členom NATO a ako jedna z mála krajín Európy ponecháva v platnosti povinnú vojenskú službu pre mužov. Aktivity ruského vojenského letectva, obviňovanie sa zo špionáže či vojenské cvičenia v blízkosti hranice vyvolali polemiku o možnostiach posilnenia bezpečnosti vrátane budúceho vstupu do aliancie. Fínsko a takisto neutrálne Švédsko sa v apríli pripojili k Nórsku, Dánsku a Islandu ako členom NATO v spoločnom vyhlásení, kde označili Rusko za bezpečnostnú „výzvu“.
KĽDR: Na oslavy konca vojny v Moskve pôjde šéf parlamentu
Severná Kórea (KĽDR) vyšle na oslavy 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve predsedu stáleho výboru Najvyššieho ľudového zhromaždenia krajiny Kima Čong-nama, ktorý krajinu často reprezentuje na diplomatických stretnutiach. O správe informovali v pondelok severokórejské štátne médiá. Kim Čong-nam na ceremónii nahradí absolútneho lídra krajiny Kima Čong-una, ktorý minulý týždeň oznámil svoju neúčasť pre bližšie nešpecifikované „vnútorné záležitosti“, čo vyvolalo špekulácie v očiach medzinárodných analytikov. Kimova neúčasť môže byť podľa analytikov spojená s jeho neochotou deliť sa o pozornosť s ostatnými svetovými lídrami, pretože by mohla podkopať jeho autoritu ako najvyššieho vodcu v domácej krajine. Dôvodom by podľa nich mohlo byť tiež to, že cesta do Ruska by sa stala Kimovou vôbec prvou zahraničnou cestou od prevzatia moci v roku 2011, čím by z tejto pocty odsunula Čínu, ktorá krajine poskytuje najvýraznejšiu ekonomickú pomoc. Vzťahy Ruska a KĽDR po páde socializmu v roku 1991 výrazne ochladli, v posledných rokoch v nich však dochádza k postupnému zlepšovaniu. Silnejšie väzby s Ruskom by pre krajinu znamenali možnosť menšej ekonomickej závislosti od Číny.
TAIWAN: Líder krajiny vyslovil podporu možnému zjednoteniu s Čínou
Predseda taiwanskej vládnej strany Kuomintang (v preklade Čínska národná strana) Erik Ču v pondelok opätovne potvrdil podporu jeho strany možného zjednotenia Taiwanu s Čínou. Vyhlásil to na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu, ktoré je súčasťou pokračujúcich snáh o zbližovanie týchto v minulosti znepriatelených krajín. Ču, pravdepodobný prezidentský kandidát v budúcoročných voľbách, potvrdil tiež záujem Taiwanu o vstup do Čínou navrhovanej medzinárodnej finančnej inštitúcie pre investície do infraštruktúry v Ázii (AIIB). Čína však Taiwan považuje za svoje územie a nechce, aby ostrovný štát vstúpil do inštitúcie pod svojím vlastným menom, ktoré by naznačovalo, že ide o nezávislú krajinu. Priebeh stretnutia lídrov oboch krajín vysielala naživo hongkonská televízia Phoenix.
TALIANSKO: Cez víkend sa podarilo zachrániť 5 800 migrantov
Takmer 5 800 migrantov sa podarilo zachrániť počas víkendu z lodí v Stredozemnom mori, najmä pri pobreží Líbye. Išlo o jednu z najväčších záchranných operácií v tomto roku, počas ktorej objavili tiež najmenej desať mŕtvych tiel utečencov, informovala talianska pobrežná hliadka. Tá operáciu koordinovala, pričom zmobilizovala svoje plavidlá, lode talianskeho námorníctva a niekoľko nákladných lodí. Na operácii sa podieľa aj francúzska loď v rámci námornej misie EÚ, obchodné lode i súkromné plavidlo z organizácie na pomoc utečencom (Migrant Offshore Aid Station). Utečencov zachraňovala aj grécka pobrežná hliadka. Väčšinu migrantov prevezú na ostrov Lampedusa, na Sicíliu a do južného Talianska. Pred asi dvoma týždňami sa pri líbyjskom pobreží potopila loď s viac než 800 utečencami a len 28 z nich túto najhoršiu tragédiu za posledné desaťročia prežilo. Celkovo plavbu do Európy v apríli neprežilo vyše 1200 imigrantov. EÚ v reakcii posilnila hliadkovanie v Stredozemnom mori a strojnásobila rozpočet operácie Triton zameranej na záchranu utečencov.
NEMECKO: Strojvodcovia budú opäť štrajkovať
Na nemeckých železniciach začína v pondelok nový sedemdňových štrajk. Rozhodol o tom v nedeľu odborový zväz nemeckých strojvodcov GDL. Rušňovodiči v nákladnej doprave začnú štrajkovať v pondelok o 15:00 SELČ. V utorok o 4:00 SELČ sa k nim pripoja strojvodcovia v osobnej doprave, aby podporili požiadavku odborov na zvýšenie miezd o 5 percent a skrátenie pracovného týždňa na 37 zo súčasných 39 hodín. Štrajk má skončiť v nedeľu o 9:00 SELČ. Šéf združenia GDL Claus Weselsky vo vyhlásení uviedol, že odbory nemali inú možnosť, než vyzvať svojich členov na štrajk. Spoločnosť Deutsche Bahn označila postup odborov za absolútne neprimeraný a varovala pred vážnymi negatívnymi dopadmi štrajku na cestujúcich aj nemeckú ekonomiku. Vlakovú dopravu v Nemecku využíva denne zhuba 5,5 mil. cestujúcich a po železnici sa prepravuje asi jedna pätina nemeckého tovaru. Odborový zväz GDL má zhruba 20 tis. členov a spoločnosť Deutsche Bahn zamestnáva približne 200 tis. ľudí.
GRÉCKO: Zrážky vo väzení v Aténach si vyžiadali mŕtvych aj zranených
Vo väznici v Aténach sa v nedeľu strhla bitka, ktorá si vyžiadala najmenej dve obete a 21 zranených. Informovali o tom predstavitelia väzenského zariadenia Korydallos v hlavnom meste. Podľa ich údajov bol dôvodom spor gangov o kontrolu nad väzenským krídlom obývaným cudzincami. Obaja mŕtvi trestanci sú Pakistanci. Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že konflikt sa odohral medzi väzňami albánskeho a arabského pôvodu a Pakistancami hneď po večeri predtým, než sa trestanci mali vrátiť do svojich ciel. Strany na seba útočili s vlastnoručne vyrobenými nožmi. Zranených previezli do nemocnice, pričom najmenej dvaja sú v kritickom stave. Prípad sa v súčasnosti vyšetruje a situácia vo väznici je momentálne už pokojná. Špeciálna policajná jednotka sa chystá prehľadať cudzinecké krídlo pre prípadné ďalšie zbrane. Väznica Korydallos je najväčšou v Grécku a podobne, ako väčšina ďalších, je kapacitne preťažená.
MOLDAVSKO: Tisíce Moldavčanov žiadajú prešetrenie finančného škandálu
Tisíce Moldavčanov v nedeľu protestovali v Kišiňove proti vláde, ktorej vyčítali neschopnosť v implementácii reforiem potrebných na to, aby sa krajina priblížila k Európskej únií (EÚ). Demonštranti vládu taktiež vyzývali na vyšetrenie rozsiahleho finančného škandálu, ktorý nedávno odhalila moldavská centrálna banka. Z trojice moldavských štátnych aj súkromných bánk totiž v priebehu niekoľkých dní, pred voľbami v novembri 2014, „zmizlo“ približne 1,5 miliardy amerických dolárov (1,37 mld. eur). „Preč so zlodejmi!“ či „Chceme späť svoje miliardy!“ kričali rozhnevaní Moldavčania mávajúci moldavskými aj EÚ vlajkami. Nedeľňajší protest a prebiehal v relatívne pokojnej atmosfére a nie je známe, že by počas neho prišlo k akémukoľvek násiliu. Moldavské úrady už začali únik peňazí vyšetrovať. Štátna mena tohto roku devalvovala o 20 percent. Moldavsko podpísalo asociačnú dohodu s EÚ v júni 2014, pričom predpokladá získanie členstva v roku 2019. Súčasnú vládu krajiny však podporujú komunisti, ktorí uprednostňujú pomalší postup v reformách. Bývalá sovietska republika Moldavsko je známa ako najchudobnejšia krajina Európy.
EÚ: Rozhovory Grécka s veriteľmi pokročili
Rozhovory medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi o reformách a pomoci sa posunuli a obe strany sú bližšie k dohode. Uviedla to v nedeľu agentúra Reuters s odvolaním sa na jedného z vládnych predstaviteľov v eurozóne. „Udiali sa veľmi dôležité kroky počas rokovaní skupiny v Bruseli, ktoré priblížili dohodu,“ uviedol predstaviteľ. „Cieľom rokujúcich strán v Bruseli je dosiahnutie dohody počas mája,“ doplnil. Očakáva sa, že rokovania medzi Gréckom a predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a EÚ budú pokračovať v pondelok, pričom rokovať podľa očakávaní budú technické tímy. Nemenovaný predstaviteľ taktiež uviedol, že sa zbližujú postoje v niektorých oblastiach, hoci problémové body ostali. Rokovania medzi Gréckom a veriteľmi doposiaľ postupovali pomaly. Grécka vláda sa totiž bráni škrtom v penziách a reformám pracovného trhu. Tieto opatrenia sú totiž v rozpore s predvolebnými sľubmi, podľa ktorých mali v Grécku skončiť úsporné opatrenia. Na gréckeho premiéra Aléxisa Tsíprasa však narastá tlak doma aj v zahraničí, aby dosiahol dohodu s veriteľmi, ktorá odvráti bankrot krajiny.
NATO: Aliancia má priame spojenie s ruskou armádou
Severoatlantická aliancia a ruské ministerstvo obrany obnovili priame spojenie, takzvanú horúcu linku, napriek napätým vzťahom pre anexiu Krymu a agresívnu politiku Moskvy na východe Ukrajiny. V nedeľu o tom informoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Linka má slúžiť na riešenie krízových problémov priamo medzi vojenským velením aliancie a ruskou armádou. „NATO a ruská armáda udržujú komunikačné linky,“ uviedol denník s tým, že vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe ako aj predseda vojenského výboru NATO dostali povolenie spojiť sa so svojimi ruskými partnermi. Aliancia pre denník neuviedla, kedy presne bolo spojenie obnovené, keďže ide o tajnú záležitosť. Zavedenie spojenia presadzoval nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier. Priame spojenie s Moskvou je podľa ministra dôležité vzhľadom na konflikt na východe Ukrajiny. Takáto horúca linka medzi americkou a ruskou armádou existovala aj v období studenej vojny a zriadili ju v roku 1963 po vypuknutí kubánskej raketovej krízy.
USA: Muži spustili paľbu pred výstavou karikatúr proroka Mohameda
Americká polícia zastrelila dvoch ozbrojencov, ktorí útočili pred výstavou karikatúr proroka Mohameda na predmestí Dallasu. Zranili pritom miestneho strážcu. Polícia ich paľbu opätovala a oboch útočníkov usmrtila. Identita páchateľov zatiaľ nie je známa. Incident sa odohral v nedeľu večer v Garlande v štáte Texas. Podľa novín The Dallas Morning News označili kritici už vopred výstavu ako útok na islam. Organizátor, ktorým je Iniciatíva za ochranu americkej slobody (AFDI), sa naopak odvolával na slobodu názoru. Útok pripomína februárovú streľbu na podujatí s karikaturistom v Kodani, pri ktorej 22-ročný moslim zastrelil dvoch ľudí. Niekoľko týždňov predtým pri útoku na parížsku redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorý zverejňoval Mohamedove karikatúry, zahynulo 12 ľudí.
IZRAEL: Židia etiópskeho pôvodu protestovali proti diskriminácii
Stovky izraelských Židov etiópskeho pôvodu zablokovali v nedeľu večer hlavnú cestu v Tel Avive, aby tak protestovali proti údajnej policajnej brutalite a rasizmu. Počas protestu došlo k zrážkam s políciou, ktorá použila proti demonštrantom slzotvorný plyn a ohlušujúce granáty. Tí odpovedali hádzaním kameňov a fliaš. Zranenia utrpelo mnoho ľudí vrátane najmenej 20 policajtov a asi 26 osôb polícia zadržala. „Nie bieli, nie čierni. Všetci sme jednoducho ľudia,“ kričali protestujúci. Protesty vyvolalo video, na ktorom policajti zle zaobchádzali s izraelským vojakom pochádzajúcim z Etiópie. Premiér Benjamin Netanjahu incident odsúdil. Podľa údajov izraelského štatistického úradu žije v krajine 135 000 Židov s etiópskymi koreňmi. Desaťtisíce ich tam letecky previezli v rámci prísne tajných operácií v 80. a 90. rokoch po tom, čo rabíni rozhodli, že sú priami potomkovia biblického židovského kmeňa Dan. Mnohí z nich sa v súčasnosti sťažujú na diskrimináciu v práci i každodennom živote.
TALIANSKO: Parlament definitívne schválil Renziho volebnú reformu
Taliansky parlament v pondelok zavŕšil schvaľovanie zmien vo volebnom systéme krajiny, ktoré podľa premiéra Mattea Renziho zabezpečia dlhé roky požadovanú stabilizáciu tamojšej politickej scény, zatiaľ čo podľa odporcov sú nedemokratickým krokom. Členovia dolnej komory reformu podporili v pomere 334 ku 61 napriek tomu, že námietky vznášala nielen celá opozícia, ale aj časť vládnej Demokratickej strany (PD), z ktorej približne 50 poslancov hlasovalo proti. Väčšina opozičných zákonodarcov sa na znak protestu hlasovania zdržala. Horná komora parlamentu zmeny vo volebnom zákone schválila ešte v januári, zatiaľ čo predošlé hlasovania poslaneckej snemovne o jednotlivých častiach legislatívy boli spojené s vyslovovaním dôvery Renziho vláde. Rozprava o ústrednom prvku Renziho programu politických a ekonomických reforiem v parlamente trvala vyše roka. Novoprijatý volebný zákon zahŕňa takzvaný „väčšinový bonus pre víťaza“, ktorý zaručí stabilnú väčšinu strane so ziskom najmenej 40 percent hlasov. To však odmietajú menšie strany, keďže takéto opatrenie podľa nich slúži na zachovanie dominancie PD, ktorá je momentálne v Taliansku najsilnejšou. Zákon má platiť od budúceho roku.
FRANCÚZSKO: Národný front pozastavil členstvo Le Penovi
Francúzska krajne pravicová strana Národný front (FN) v pondelok pozastavila členstvo svojmu zakladateľovi Jean-Mariemu Le Penovi, ktorý čelí disciplinárnemu konaniu pre sporné vyjadrenia o holokauste a vojnovom lídrovi Philippovi Pétainovi kolaborujúcom s nacistami. Výkonný výbor strany tiež vo svojom vyhlásení avizoval zvolanie zjazdu, na ktorom členovia rozhodnú o zbavení Le Pena titulu čestného predsedu. Jeho členstvo má byť pozastavené až do zjazdu zorganizovaného v priebehu troch mesiacov. Osemdesiatšesťročný politik známy ako bývalý výsadkár stál na čele FN v rokoch 1972 až 2011. Po nedávnej roztržke s dcérou Marinou, ktorá ho v predsedníckej funkcii vystriedala, vyjadril svoje sklamanie, odmietol však jej požiadavku, aby odišiel z politiky. Le Penová sa začiatkom apríla opätovne dištancovala od sporných vyjadrení otca, podľa ktorého boli nacistické plynové komory počas druhej svetovej vojny len „detailom“, a označila ich za úmyselnú provokáciu. Šéfka FN a europoslankyňa patriaca medzi najpopulárnejších politikov vo Francúzsku tiež vyhlásila, že nepodporí kandidatúru otca v regionálnych voľbách. Le Penová sa chce v roku 2017 opätovne uchádzať o post francúzskeho prezidenta.
BIELORUSKO: Lukašenko zaznamenal oteplenie vo vzťahoch s EÚ
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v pondelok vyhlásil, že vo vzťahoch medzi jeho krajinou a Západom dochádza k „otepleniu“ a želal by si, aby druhá strana „získala nový pohľad na Bielorusko“. Vyjadril sa tak v priebehu stretnutia s rakúskym ministrom zahraničných vecí Sebastianom Kurzom v Minsku, z ktorého citovala rakúska verejnoprávna stanica ORF. Líder bývalej sovietskej republiky, ktorého Západ v uplynulých rokoch tvrdo kritizoval, podľa nej označil návštevu za „dôležitý míľnik“ a deklaroval spokojnosť s vývojom bielorusko-rakúskych hospodárskych vzťahov. Kurz sa v rámci „veľmi intenzívnych a veľmi otvorených“ rokovaní s Lukašenkom venoval aj téme ľudských práv, na čo bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej pred novinármi naznačil pripravenosť „podniknúť konkrétne kroky“. Podľa ORF týmto spôsobom odpovedal na otázku, či bude Minsk ochotný splniť požiadavky EÚ, aby prepustil politických väzňov a prestal vykonávať trest smrti. Makej v tejto súvislosti povedal, že Bielorusko „očakáva protikroky zo strany EÚ“, a doplnil, že zoznam viac ako 200 Bielorusov, na ktorých dvadsaťosmička uvalila sankcie pre potláčanie opozície, je dlhší ako v prípade Sýrie. Makej taktiež priznal, že Bielorusko nie je „ideálnym štátom“, pričom sa vyslovil za „otvorený dialóg“, uviedla ORF.
NEMECKO: Kancelárka obhajovala spoluprácu v sledovaní s USA
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok obhajovala obvinenia z porušenia zákonov zo strany tajnej služby BND, ktorá podľa minulý týždeň medializovaných informácií pomáhala americkým orgánom so sledovaním francúzskej vlády, prezidenta i vedenia EÚ. Merkelová potvrdila, že jej vláda bude plne spolupracovať v rámci parlamentného vyšetrovania konania agentúry. Merkelová zároveň poukázala na potrebu použitia všetkých prostriedkov na ochranu obyvateľov krajiny pred teroristickými hrozbami. Ako dodala, „schopnosť plniť si svoje povinnosti je vykonávaná v spolupráci s inými spravodajskými agentúrami, a tá zahŕňa najmä a hlavne americkú NSA“. Paradoxom je, že Nemci sa označili za obeť odpočúvania zo strany amerických tajných služieb, ktorých činnosť pred tromi rokmi odhalil Edward Snowden. Američania údajne sledovali mobilný telefón kancelárky Angely Merkelovej. Tá vtedy označila sledovania spojencov za neprijateľné. Opozícia teraz jej vládu obviňuje z dlhoročného klamania o povahe spolupráce medzi BND a americkými službami. Podľa denníka Süddeutsche Zeitung mali prostredníctvom centra neďaleko Mníchova sledovať aj niektoré, pre Američanov zaujímavé spoločnosti. Prostredníctvom Nemcov chceli údajne vedieť, či neporušujú obchodné embargá.
