Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Nominálne mzdy sa v tomto roku neprispôsobili bezinflačnému prostrediu a vyústiili do silného 4,4-percentného rastu reálnych miezd v tomto roku.
Rizikom pre reálnu ekonomiku je zahraničný dopyt
Slovenská ekonomika by mala v tomto roku podľa odhadov Národnej banky Slovenska (NBS) vzrásť o 2,3 %, čo oproti predchádzajúcim odhadom znamená pokles očakávaného rastu o 0,1 percentuálneho bodu. V roku 2015 by mala podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha vzrásť o 2,9 %, čo znamená pokles v odhadoch o 0,3 bodu. Na rok 2016 centrálna banka ponecháva odhad rastu ekonomiky bez zmeny, a to na úrovni 3,5 %.
Zdroje rastu ekonomiky sa menia
Ako na utorňajšej tlačovej konferencii pokračoval viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, zdroje rastu ekonomiky sa menia. Domáci dopyt tvorí tesne viac ako polovicu ekonomického rastu a export zvyšok. V budúcom roku národná banka nepredpokladá, že rast domácej spotreby bude rásť tak ako v tomto roku. Čo sa týka zamestnanosti, pozitívne centrálnu banku prekvapili dáta za prvý polrok.
Nominálne mzdy sa v tomto roku neprispôsobili podľa Tótha bezinflačnému prostrediu a vyústili do silného 4,4-percentného rastu reálnych miezd v tomto roku. To podľa neho zvyšuje tvorbu pracovných miest najmä v službách a obchode. Národná banka predpokladá, že časť nárastu bude dočasná, rast reálnych miest v roku 2015 očakáva na úrovni 1,4 %.
V horizonte predikcie by sa mal rast cien podľa Tótha len postupne zrýchliť, v roku 2016 na 1,9 %. Infláciu na rok 2015 centrálna banka zrevidovala smerom nadol o 0,4 bodu na 1,2 %. Dôvodom boli podľa Tótha nižšie ceny potravín. Druhým faktorom sú podľa neho ceny energií.
Rizikom pre reálnu ekonomiku je podľa Tótha zahraničný dopyt. Aktuálne sa spomaľujú indikátory dôvery v súvislosti s ekonomickou situáciou v Rusku a na Ukrajine. Naopak, prorastovo by mohol pôsobiť podľa neho celkový domáci dopyt. Na vyššiu infláciu by mohli zase vplývať vyššie ceny ropy a slabší výmenný kurz eura, tlmiaci vplyv by mohli mať potraviny.
