Vláda by mala byť podľa Šramka pripravená na škrty
(SITA, Reuters) – Vláda Roberta Fica by mala byť podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka pripravená na škrty v štátnom rozpočte už od začiatku budúceho roka, ak chce dosiahnuť stanovený deficit. Guvernér NBS to uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters. Môže sa totiž stať, že vláda nebude môcť počítať s príjmami, ktoré sú v návrhu rozpočtu zahrnuté. Šramko privítal zníženie schodku z tohtoročne rozpočtovaných 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 1,7 % HDP v budúcom roku. Tento cieľ však podľa guvernéra môže ohroziť aktuálna finančná kríza spojená so spomalením rastu slovenskej ekonomiky. Vládny kabinet totiž pri tvorbe rozpočtu rátal s rastom HDP na úrovni 6,5 %. Tento odhad však vychádza z výpočtov pred vypuknutím globálnej finančnej krízy v septembri tohto roku. „Je dôležité, aby mala vláda pripravené rezervy a bola schopná reagovať v prípade možných rizík,“ povedal v rozhovore Šramko. Odmietol však uviesť, do akej miery plánuje NBS revidovať svoj 6,6-percentný odhad rastu HDP na rok 2009. NBS by mala zverejniť svoju revíziu rastu HDP spolu s ostatnými štátmi eurozóny v decembri. Dodal však, že spomalenie ekonomiky nebude až také dramatické.
Ďalšou hrozbou pre rozpočet na budúci rok sú podľa Šramka okrem rastu HDP aj jednorazové príjmy do rozpočtu, ktoré sa pohybujú na úrovni 10 mld. Sk (331,9 mil. €). Návrh rozpočtu ráta napríklad s odchodom až 150 tis. sporiteľov z druhého piliera dôchodkového systému a ich následným prechodom do štátom spravovaného prvého piliera. V tomto prípade je však podľa Šramka viac ako problematické stanoviť presný odhad. „Takýto presun ľudí je ťažké odhadnúť, môže ísť len o hrubý odhad, a preto je potrebné nahliadať naňho v rámci rozpočtu ako na rizikový prvok,“ vyjadril sa Šramko.Guvernér zároveň odmietol uviesť detaily, kedy a ako zharmonizuje Slovensko výšku svojich úrokových sadzieb so zvyšnými krajinami eurozóny. Momentálne má Slovensko úrokovú sadzbu na úrovni 4,25 %, čo je 50 bázických bodov nad úrovňou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB). Do úvahy podľa Šramka pripadajú dva varianty. Buď Slovensko zníži sadzbu jednorazovo, alebo v postupných krokoch. „Osobne preferujem postup bez veľkých skokov, avšak rozhodujúcim prvkom v tomto procese budú ďalšie rozhodnutie ECB,“ dodal v rozhovore Šramko.