Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Veľmi častým spôsobom zabezpečenia pohľadávky je záložné právo. Záloh slúži na zabezpečenie pohľadávky a prípadne aj jej príslušenstva pre prípad, že dlžník nesplní svoju povinnosť voči veriteľovi riadne a včas.
Záložným právom možno zabezpečiť aj budúcu pohľadávku
Veriteľ sa v prípade včasného nesplnenia pohľadávky môže domáhať uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Dlžník môže založiť v prospech veriteľa vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt a nebytový priestor. Predmetom zálohu však môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo jeho časť, prípadne aj iná hromadná vec.Záložné právo možno zriadiť aj na obchodný podiel. Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná a podpisy na nej musia byť osvedčené.
Záložným právom možno zabezpečiť tak peňažnú, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti, alebo pohľadávku, ktorej vznik závisí od splnenia určitej podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
Dohody zakazujúce zriadiť záložné právo sú voči tretím osobám neúčinné.
Vznik záložného práva
Záložné právo môže vzniknúť najrôznejšími spôsobmi. Najčastejšie vzniká na základe písomnej zmluvy. Záložné právo sa zriaďuje aj schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve sa určí tiež najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, nepodlieha registrácii v registri záložných práv.
Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv. Ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom. Je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu. Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia týchto povinností náklady, má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov.
Výkon záložného práva
V prípade, že nie je pohľadávka veriteľa riadne a včas splnená, môže sa veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Z pohľadu veriteľa je výhodnejšie dohodnúť si výkon záložného práva priamo v zmluve. Ak spôsob výkonu záložného práva v zmluve dohodnutý nie je, môže veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku predajom zálohu v dražbe. Veriteľ je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva bez ohľadu na to, či je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Pohľadávka však musí byť splatná.
Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná. Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
Pokiaľ sa veriteľ rozhodne začať s výkonom záložného práva, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť dlžníkovi (prípadne záložcovi, ak ide o odlišnú osobu) a v prípade, že vznik záložného práva podlieha registrácii v niektorom z registrov, je povinný zaregistrovať začatie výkonu záložného práva aj v tomto registri. Samotný predaj zálohu je veriteľ oprávnený uskutočniť až po tom, čo uplynie 30 dní odo dňa oznámenia výkonu záložného práva uvedeným osobám. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
Keď je realizovaný predaj zálohu a výťažok z predaja presahuje výšku zabezpečenej pohľadávky veriteľa, je veriteľ povinný zostávajúcu časť vrátiť dlžníkovi. Veriteľ je oprávnený si z tejto sumy strhnúť účelne vynaložené náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s predajom zálohu.
Zánik záložného práva
Záložné právo zaniká:
zánikom zabezpečenej pohľadávky,
zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.
