V prípade, že obchodné podmienky, ktoré obsahujú ustanovenie o zmluvnej pokute, nie sú priamo súčasťou zmluvy, ale zmluva obsahuje iba odkaz na ne, pričom môžu byť umiestnené napr. na webových stránkach podnikateľa, je otázne, či je zmluvná pokuta dojednaná platne. V prípade súdneho sporu o zaplatenie takejto zmluvnej pokuty (s prihliadnutím najmä na ochranu spotrebiteľa) by podľa nášho názoru spotrebiteľ mohol byť úspešný, ak by argumentoval neplatnosťou dojednania o zmluvnej pokute pre nedostatok písomnej formy.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť (s ohľadom na pomerne častý obchodný styk medzi Českou a Slovenskou republikou) na skutočnosť, že od 1. 1. 2014 by mal v Českej republike nadobudnúť účinnosť nový Občiansky zákonník, ktorý už písomnú formu pre zmluvnú pokutu nevyžaduje.
Pokuta platí, aj ak veriteľovi nevznikne škoda
Okrem obligatórnej písomnej formy zákon vyžaduje, aby bola zmluvnými stranami dohodnutá výška zmluvnej pokuty, prípadne musí byť určený spôsob jej určenia. Ak tomu tak nie je, dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné.
Zaujímavosťou je, že zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok pôsobí predovšetkým sankčne a nie je potrebné, aby veriteľovi nesplnením zmluvnej povinnosti vznikla akákoľvek škoda. Povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu navyše trvá aj v prípade, že dlžník zmluvnú povinnosť v závere splní. Argument dlžníka, že nemusí platiť zmluvnú pokutu, pretože nevznikla reálne žiadna škoda, teda neobstojí.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že hoci zmluvná pokuta plní funkciu najmä sankčného prostriedku pre prípad nesplnenia povinnosti, plní zároveň aj funkciu tzv. paušalizovanej náhrady škody a veriteľ nie je všeobecne oprávnený požadovať náhradu škody v prípade, že došlo k porušeniu povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, ak si strany výslovne nedohodnú opak. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi záväzkového vzťahu dohodnuté.
Pokuta musí byť v primeranej výške
V súvislosti so zmluvnou pokutou je potrebné upozorniť ešte na jednu okolnosť, a to na výšku samotnej zmluvnej pokuty. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby zmluvná pokuta bola dohodnutá v primeranej výške. Ak súd vyhodnotí, že zmluvná pokuta bola dohodnutá ako neprimerane vysoká, je oprávnený jej výšku znížiť. Súd v takom prípade predovšetkým hodnotí, či vznikla veriteľovi škoda a v akej výške. Podľa toho môže následne moderovať výšku zmluvnej pokuty podľa okolností konkrétneho prípadu.
Hoci zmluvná pokuta predstavuje ideálny spôsob zabezpečenia záväzku najmä pre veriteľov, právna úprava poskytuje aj čiastočnú ochranu dlžníka v tom, že nie je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade, že porušenie povinnosti nezavinil. Aj v tejto otázke sa však uprednostňuje zmluvná voľnosť a strany si môžu dojednať úpravu odlišnú.
Obchodný zákonník úpravu zmluvnej pokuty ďalej rozširuje. Podľa tohto právneho predpisu platí, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Dlžník, ktorý je v omeškaní so plnením svojej povinnosti, je povinný na úhradu zmluvnej pokuty bez ohľadu na tieto okolnosti.
Autor: Mgr. Michal Svatoň, autor je právnik v advokátskej kancelárii NIELSEN MEINL, s.r.o.