Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
Zakúpiť členstvo
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Zmeny v zákone o DPH od 1. 1. 2019

Dph 2019
dph 2019
28. augusta 2018 Zdroj podnikam.sk Tlačiť

Ako už takmer pravidelne každý rok, aj od 1.1.2019 pripravuje vláda zmeny v zákone o DPH. Momentálne prebieha vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.

Cieľom tohto návrhu je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH s citovanými smernicami do 31. decembra 2018.  Návrh zákona by teda, ak bude schválený mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.

Poukazy

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k harmonizácii pravidiel pri  zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Platný zákon neobsahuje žiadne pravidlá daňového zaobchádzania s transakciami týkajúcimi sa poukazov. Tým, že zaobchádzanie s poukazmi na účely DPH je v členských štátoch rozličné, dochádza k nejednotnosti pri uplatňovaní základných pravidiel DPH, čo môže spôsobovať narúšanie hospodárskej súťaže, dvojité zdanenie alebo nezdanenie tovarov a služieb alebo viesť k vzniku mechanizmov vyhýbania sa daňovej povinnosti, čo má negatívne dôsledky na fungovanie vnútorného trhu.

Navrhuje sa vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.

Navrhovaná úprava v súlade so smernicou 2016/1065 rozlišuje uplatňovanie pravidiel DPH v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie.

Jednoúčelový poukaz

V prípade, že je v čase vystavenia poukazu známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz. Ako príklad možno uviesť poukaz na ubytovanie na jednu noc v  ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike, keďže v takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby (§ 16 ods. 1), ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu. Následné prevody jednoúčelového poukazu zdaniteľnou osobou konajúcou vo svojom mene, sa na účely pravidiel DPH budú považovať za dodanie prislúchajúceho tovaru alebo služieb, pričom samotné odovzdanie tovaru alebo poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za poukaz už nebude považované za samostatnú transakciu na účely DPH.

V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb. Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, bude sa v týchto prípadoch mať za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ostatné pravidlá DPH, vzťahujúce sa na prevod jednoúčelových poukazov ostávajú nezmenené.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

  • Viacúčelový poukaz
  • Elektronicky dodávané služby
  • Inštitút zábezpeky na daň
  • Zmena v definícii obratu pre účely registrácie za platiteľa dane
  • Spresnenie pri bezodplatnom dodaní
  • Finančný lízing
  • Osoby s osobitným vzťahom k platiteľovi dane
  • Dodanie a nájom nehnuteľnosti
  • Odpočítanie dane
  • Odpočítanie dane pri investičnom majetku
  • Osoby povinné platiť daň správcovi dane 
  • Vedenie záznamov
  • Osoby povinné vyhotoviť faktúru
  • Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti
  • Postup pri úprave odpočítanej dane

Viacúčelový poukaz

Naopak, ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy, bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby.

V súlade s článkom 73a smernice 2016/1065 sa v § 22 ods. 10 navrhuje, aby základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bez toho, aby bol dotknutý § 22 ods. 1, bola suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu. Ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, navrhuje sa, aby základom dane bola suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.

Poukazy v zákone

Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠9a

Dodanie tovaru a služby pri použití poukazu

(1) Na účely tohto zákona je

  1. a) poukazom nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja,
  2. b) jednoúčelovým poukazom poukaz, pri ktorom je v čase jeho vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo miesto dodania služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, a daň splatná z tohto tovaru alebo služby,
  3. c) viacúčelovým poukazom iný poukaz ako jednoúčelový poukaz.

(2) Každý prevod jednoúčelového poukazu uskutočnený zdaniteľnou osobou konajúcou vo vlastnom mene sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje. Skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné poskytnutie služby za jednoúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo časť protihodnoty, sa nepovažuje za samostatnú transakciu.

(3) Ak prevod jednoúčelového poukazu vykoná zdaniteľná osoba konajúca v mene inej zdaniteľnej osoby, tento prevod sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, uskutočnené touto inou zdaniteľnou osobou, v mene ktorej zdaniteľná osoba koná.

(4) Ak dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby nie je zdaniteľnou osobou, ktorá vo vlastnom mene vystavila jednoúčelový poukaz, má sa za to, že tento dodávateľ dodal tovar alebo dodal službu, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, tejto zdaniteľnej osobe.

(5) Skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za viacúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo jej časť, je predmetom dane; každý predchádzajúci prevod tohto viacúčelového poukazu nie je predmetom dane.

(6) Ak prevod viacúčelového poukazu uskutoční iná zdaniteľná osoba ako dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby podľa odseku 5, každá služba dodaná v súvislosti s prevodom viacúčelového poukazu touto inou zdaniteľnou osobou, ako napríklad distribučná služba alebo propagačná služba, je samostatne predmetom dane.“.

  • 22 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Základom dane pri dodaní tovaru alebo dodaní služby pri použití viacúčelového poukazu je protihodnota zaplatená za poukaz znížená o daň; ak dodávateľ nemá informáciu o tejto protihodnote, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodaný tovar alebo službu. Ustanovenie odseku 1 týmto nie je dotknuté. “.

Navrhované úpravy sa budú vzťahovať na poukazy vydané po 31. decembri 2018.

Elektronicky dodávané služby

Od 1. januára 2019 sa taktiež zavedie obratový limit pre zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú (tzv. digitálne služby) nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, takíto poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia. Taktiež dôjde k prevzatiu ďalších zmien súvisiacich s poskytovaním digitálnych služieb.

V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (ďalej len „smernica „2017/2455“), dochádza o. i. k zmene pôvodného článku 58 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý upravuje miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (ďalej len „ vybrané digitálne služby“) pre nezdaniteľné osoby.

V súčasnosti platné pravidlá, ktoré sú transponované v § 16 ods. 14, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb.

Podľa aktuálne platného znenia má slovenský poskytovateľ iba dve možnosti:

  1. a) buď sa zaregistruje v štátoch, kde sú odberatelia (nezdaniteľné osoby)usadení a daň odvedie prostredníctvom vnútroštátneho priznania k DPH v jednotlivých štátoch

alebo

  1. b) požiada slovenského správcu dane o osobitnú úpravu MOSS a daň odvedie za jednotlivé štáty prostredníctvom osobitného daňového priznania, podaného v rámci jednotného kontaktného miesta, ktoré si určil podľa miesta usadenia  svojej spoločnosti v SR.

Ukázalo sa však, že takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.

V kontexte tejto zmeny sa navrhuje v § 16 ods. 14 stanoviť miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Podľa navrhovaných zmien bude miesto dodania týchto služieb členský štát, ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v bežnom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.

V § 16 odseky 14 a 15 znejú:

„(14) Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má

  1. a) osoba iná ako zdaniteľná osoba, ktorej sú tieto služby dodané, sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,
  2. b) dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak
  3. dodávateľ služby má len v jednom členskom štáte sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň alebo bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,
  4. osoby, ktorým sa tieto služby dodávajú, majú sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiavajú, v inom členskom štáte ako je členský štát podľa prvého bodu a
  5. celková hodnota dodaných služieb bez dane podľa druhého bodu nepresiahne v bežnom kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota dodaných služieb bez dane podľa druhého bodu nepresiahla 10 000 eur.

(15) Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 14 písm. b) tretieho bodu, dodaním služby, ktorým sa prekročí tento limit, sa miesto dodania služby mení na miesto dodania služby podľa odseku 14 písm. a).“.

Navrhovaná úprava však v § 16 ods. 16 dáva takýmto poskytovateľom právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas kalendárneho roka, v ktorom sa tak rozhodol, ako aj počas celého nasledujúceho kalendárneho roka.

V § 16 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, ktorý znie:

„(16) Dodávateľ služieb uvedených v odseku 14, ktorý má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá v tuzemsku takéto miesto, má v tuzemsku bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 14 písm. b), sa môže rozhodnúť určiť miesto dodania služieb podľa odseku 14 písm. a). Ak sa dodávateľ služieb rozhodne určiť miesto dodania služieb podľa odseku 14 písm. a), je povinný tak postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.“.

Predkladanými zmenami sa tak sleduje zníženie administratívneho zaťaženia pre tých poskytovateľov vybraných digitálnych služieb, ktorých dodania nezdaniteľným osobám do iných členských štátov možno charakterizovať ako príležitostné.

Keďže takíto poskytovatelia by vo väčšine prípadov nemali byť registrovanými platiteľmi dane podľa § 4, v prípade, že sa nerozhodnú uplatňovať ako miesto dodania miesto usadenia nezdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom vybranej digitálnej služby, na dodania predmetných služieb nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte nebudú uplatňovať DPH.

Ak by však boli registrovanými platiteľmi dane, dodania týchto digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v inom členskom štáte budú podliehať DPH podľa sadzby platnej pre dodania predmetných služieb v Slovenskej republike.

V súvislosti s navrhovanou zmenou miesta dodania vybraných digitálnych služieb sa v § 68 spresňuje, že uplatňovanie osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b sa bude vzťahovať len na vybrané digitálne služby, ktorých miestom dodania je členský štát, v ktorom je usadená nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby.

V záujme čo najjednoduchšieho uplatňovania pravidiel DPH pri poskytovaní vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ poskytovateľmi, ktorí nemajú sídlo ani prevádzkareň na území EÚ, sa navrhuje, aby takíto poskytovatelia mohli uplatňovať osobitnú úpravu uvedenú v § 68a aj v prípadoch, ak sú v tuzemsku registrovaní podľa § 5 alebo sú identifikovaní pre daň v inom členskom štáte.

V § 68a ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „a nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte“.

V § 68a ods. 2 druhej vete sa slová „nie je identifikovaná pre daň v rámci“ nahrádzajú slovami „nemá sídlo ani prevádzkareň na území“.

Navrhuje sa, aby sa na správu dane v súvislosti s uplatňovaním osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b, kedy Slovenská republika je členským štátom identifikácie, použili subsidiárne ustanovenia daňového poriadku.

V § 68c ods. 1 sa za slová „sa použije“ vkladajú slová „osobitný predpis,33) ak“ a za slová „§68b“ sa vkladajú slová „neustanovujú inak“.

Inštitút zábezpeky na daň

Na základe záverov analýzy inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov dane vykonanej Finančným riaditeľstvom SR sa navrhuje zrušenie tohto inštitútu z dôvodu, že stratil svoje opodstatnenie.

Ukazuje sa, že zábezpeka na daň, ako inštitút zavedený do zákona o DPH v roku 2012, ktorého účelom bolo eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na dani spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane, nie je viac potrebná pre efektívny boj proti daňovým podvodom. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje tento inštitút vypustiť.

Súčasne sa navrhuje, aby sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, zrušili ex lege. Daňový úrad tak vráti dotknutým subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 31. januára 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na dani. Pred týmto vrátením však daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku.

Z tohto dôvodu sa v § 4 ods. 3 sa vypúšťajú slová „a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1“. Rovnako sa zo zákona vypúšťa § 4c a za § 85kf sa vkladá § 85kg, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠85kg

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa aj obrat dosiahnutý podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018. Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

(2) Rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň podľa § 4c vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú. Daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu, ktorá do 31. decembra 2018 nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani, vráti do 31. januára 2019. Daňový úrad pred vrátením zábezpeky na daň primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.4d)

(3) Ustanovenia § 9a a § 22 ods. 10 sa vzťahujú na poukazy vystavené po 31. decembri 2018.

(4) Ustanovenie § 38 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa vzťahuje na zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzavreté po 31. decembri 2018.“.

Zmena v definícii obratu pre účely registrácie za platiteľa dane

Navrhuje sa nová definícia obratu na účely zákona o DPH. Nová definícia je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. V platnej definícii obratu sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobuje nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo.

Podľa aktuálne platného zákona o DPH  zdaniteľná osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zahŕňa do obratu príjmy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, t.j. do obratu si zahrnie aj prijatú zálohu a zdaniteľná osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva zahŕňa do obratu výnosy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, t.j. do obratu si nezahrnie prijatú zálohu, pretože prijatá záloha nie je výnosom.

Z tohto dôvodu sa tieto pojmy nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“,  čo znamená, že do obratu sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“  predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.

V § 4 odsek 7 po novom znie:

„(7) Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.“.

V súvislosti s novou definíciou obratu sa doplnilo do zákona prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že do obratu po 1.1.2019 sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

Spresnenie pri bezodplatnom dodaní

V § 8 ods. 3 sa slová „alebo vytvorení tohto tovaru“ nahrádzajú slovami „tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti“.

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačné, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH.

Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH. Týmto sa znenie odseku 3 zosúlaďuje so znením článku 16 smernice rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“.

V § 22 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.“.

Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

Finančný lízing

V § 8 sa vypúšťa odsek 7, v § 11 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta a v § 11 ods. 3 sa taktiež vypúšťa posledná veta.

V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá vyjasnila pojem finančných lízingov, ktoré sa majú posúdiť ako dodanie tovaru, nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu, prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu), a preto sa predmetné ustanovenie vypúšťa.

Z rovnakých dôvodov sa vypúšťa zo zákona aj ustanovenie týkajúce sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu.

Osoby s osobitným vzťahom k platiteľovi dane

V § 22 ods. 9 písm. h) sa za slová „štatutárny orgán“ vkladá čiarka a slová „alebo spoločník“ sa nahrádzajú slovami „spoločník alebo člen“.

Ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 zákona o DPH majú zabrániť zníženiu príjmov z DPH v prípadoch, ak platiteľ dane poskytne plnenie osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah  a požadovaná odplata je nižšia ako trhová hodnota a príjemca je osoba, ktorá nemá nárok na odpočítanie DPH. Na základe praktických poznatkov sa navrhuje  rozšíriť okruh osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, o členov združení príp. družstiev.

Dodanie a nájom nehnuteľnosti

Novela zákona o DPH je ďalej orientovaná aj na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty, napríklad s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie.

V § 38 dochádza k dvom zásadným zmenám, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti.

Dodanie stavby

Prvá zásadná zmena sa týka obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane (odsek 7). Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť možnosť zdanenia tejto nehnuteľnosti.

Cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu odpočtov dane na získanie neoprávnených ekonomických výhod spočívajúcich najmä v uplatnení si plného nároku na odpočet DPH pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a následnom podhodnotení kúpnej ceny týchto nehnuteľností určených na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti.

V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH), bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu).

  • 38 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

„(7) Platiteľ, ktorý dodáva stavbu, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane okrem dodania stavby určenej na bývanie. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.

(8) Ustanovenia odsekov 1 a 7 sa vzťahujú aj na dodanie samostatného bytu a dodanie samostatného apartmánu určeného na bývanie v bytovom dome, ktoré boli súčasťou kolaudácie podľa odseku 1.“.

Pokiaľ bude platiteľ dane predávať samostatne byt alebo bytový apartmán v bytovom dome, oslobodenie od dane sa posúdi podľa doby, ktorá uplynula od prvej kolaudácie bytového domu v zmysle novonavrhovaného odseku 1 písm. a), b) alebo c).

Prenájom nehnuteľnosti

Z rovnakých dôvodov sa navrhuje aj druhá zásadná zmena spočívajúca v obmedzení práva voľby na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie (odsek 5).

Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) bude platiteľ dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak bude táto určená na bývanie. V záujme dodržania zásady legitímneho očakávania sa navrhuje, aby sa táto zmena týkala len tých zmluvných vzťahov (zmlúv o nájme bytu), ktoré boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti zákona.

V § 38 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem nájmu bytu, rodinného domu alebo ich častí a nájmu apartmánu určeného na bývanie v bytovom dome.“.

Pri prenájme zdaniteľným osobám totiž bolo pre platiteľa DPH výhodnejšie rozhodnúť sa pre prenájom s DPH aby nemusel sledovať či nemá nárok na odpočítanie dane vôbec, resp. má nárok na odpočítanie DPH v pomernej výške. Ak sa znenie v navrhovanej novele zákona o DPH schváli bude musieť uplatniť oslobodenie prenájmu aj voči zdaniteľnej osobe ak pôjde o nájom bytu, rodinného domu alebo ich častí a nájmu apartmánu určeného na bývanie v bytovom dome a pri obstaraní takejto nehnuteľnosti nebude mať nárok na uplatnenie DPH na vstupe, t.j. uplatnenie si odpočítania dane lebo ju bude používať iba na oslobodené činnosti (prenájom oslobodený od dane).

Po schválení novely bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) bude platiteľ dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak bude táto určená na bývanie.

Prvá kolaudácia

Smernica o DPH umožňuje zdaniť nielen dodanie „nových“ budov, ale aj dodanie „použitých alebo starých“ budov, ale len vtedy, ak boli tieto použité alebo staré budovy prestavané do takej miery, že ich v skutočnosti možno považovať za nové. Prestavba budovy má z tohto hľadiska rovnakú ekonomickú funkciu (vytvorenie pridanej hodnoty), akú kedysi mala pôvodná výstavba.

Z uvedeného dôvodu v intenciách spomínanej judikatúry sa rozšírením definície „prvej kolaudácie“ spresňuje, že prvou kolaudáciu sa rozumie aj kolaudácia v súvislosti so zmenou účelu používania stavby, avšak len za predpokladu, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 30 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác a taktiež kolaudácia rekonštrukcie stavby, avšak len za predpokladu, že hodnota stavebných prác bola najmenej 30 % z hodnoty stavby pred začatím prác.

Pre naplnenie tejto definície bolo nevyhnutné zákonom stanoviť, čo sa považuje za „hodnotu stavby pred začatím stavebných prác“. Vzhľadom na to, že predmetom prestavby resp. rekonštrukcie sú najmä staré budovy, pri ktorých už nie je možné zistiť ich pôvodnú hodnotu, navrhuje sa, aby hlavným ukazovateľom pre porovnanie bola hodnota stavby na voľnom trhu v čase pred prestavbou.

V § 38 odsek 1 znie:

„(1) Oslobodené od dane je dodanie stavby vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa prvej kolaudácie stavby alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr. Na účely prvej vety sa prvou kolaudáciou stavby rozumie

  1. a) kolaudácia, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel,
  2. b) kolaudácia, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce predstavujú hodnotu najmenej 30 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,
  3. c) kolaudácia, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 30 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.“.

Návrh definuje pojem prvá kolaudácia, ktorou je predovšetkým prvá kolaudácia novej stavby. Spresňuje sa tak časový moment, s ktorým je spojené začatie počítania 5-ročného obdobia, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu.

Odpočítanie dane

Podľa § 19 ods. 4 vzniká platiteľovi dane, ktorý má dodať tovary alebo služby, daňová povinnosť dňom, kedy prijme platbu pred ich dodaním, a to v rozsahu prijatej platby. V prípade, že je budúcim odberateľom týchto tovarov alebo služieb iný platiteľ dane, vzniká mu v rozsahu a za podmienok stanovených v § 49 a v § 51 právo odpočítať daň zo zaplatenej sumy. Uvedené pravidlá tak predstavujú výnimku zo základnej zásady, podľa ktorej predmet dane predstavujú dodávky tovarov alebo služieb uskutočnené v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá pri predmetnom dodaní koná ako taká. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napríklad C – 107/13 FIRIN OOD) sa navrhuje stanoviť platiteľovi dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z poskytnutej platby na budúce dodanie tovarov alebo služieb, povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane z poskytnutej platby, ak na základe objektívnych skutočností vyjde najavo, že sa dodanie tovarov alebo služieb, na ktoré poskytol preddavok, neuskutoční. Takýmito skutočnosťami môže byť napríklad vyhlásenie konkurzu na majetok dodávateľa, po ktorom sa nepokračuje v prevádzkovaní podniku, alebo výmaz právnickej osoby, ktorá má dodať tovar alebo služby, z obchodného registra. Navrhuje sa, aby opravu odpočítanej dane bol platiteľ dane povinný vykonať v tom zdaňovacom období, v ktorom nastanú tieto skutočnosti. V prípade, že platiteľ dane poskytol preddavok na budúce dodanie tovaru alebo služby, pri ktorých je on ako odberateľ osobou povinnou platiť daň, súčasne s opravou odpočítanej dane vykoná aj opravu základu dane.

V § 53 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Povinnosť opraviť odpočítanú daň má aj platiteľ, ktorý odpočítal daň na základe vzniku daňovej povinnosti z prijatej platby podľa § 19 ods. 4, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, je na základe objektívnych skutočností zrejmé, že nedôjde k dodaniu tovaru alebo dodaniu služby, na ktorú sa platba vzťahuje; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na platbu vzťahujúcu sa na dodanie tovaru alebo dodanie služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastanú objektívne skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že nedôjde k dodaniu tovaru alebo dodaniu služby.“.

Odpočítanie dane pri investičnom majetku

Navrhuje sa zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie. Praktické poznatky ukazujú, že chýbajú pravidlá, ktoré umožnia po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie.

Táto úprava však neznamená prevzatie článku 168a ods. 2 smernice 2006/112/ES do zákona o DPH. V prípade prevzatia tohto článku do zákona o DPH by bol platiteľ dane hneď pri nadobudnutí hnuteľného majetku, ktorý plánuje použiť na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie, oprávnený uplatniť len pomernú časť odpočtu DPH prináležiacu použitiu tohto hnuteľného majetku na podnikanie.

Úprava odpočítanej DPH podľa navrhovaného ustanovenia sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 zákona.

V § 54c, § 68d ods. 6 a prílohe č. 1 sa slová „§ 54 alebo § 54a“ nahrádzajú slovami „§ 54, § 54a alebo § 54d“.

Za § 54c sa vkladá § 54d, ktorý znie:

㤠54d

(1) Platiteľ, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

(2) Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je päť rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ hnuteľný hmotný majetok nadobudol.

(3) Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia  tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.“.

Osoby povinné platiť daň správcovi dane 

Podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2017 sa prenos daňovej povinnosti pri dodaní  poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov uplatnil na tie dodávky uvedených tovarov, pri ktorých základ dane (cena bez DPH) uvedený na faktúre bol 5 000 eur a viac. Novelou účinnou od 1. januára 2018 sa limit 5 000 eur vypustil, čo spôsobilo v praxi problémy vtedy, ak platiteľ dane ako kupujúci dostal o nákupe týchto tovarov v maloobchodnej sieti príp. veľkoobchode doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP). Na rozdiel od riadnej faktúry nie je na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j nie je tam uvedené jeho meno resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nie je tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti.

Keďže táto informácia nebola uvedená na zjednodušenej faktúre, kupujúci v rozpore s § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru. V záujme odstránenia týchto problémov sa navrhuje vylúčiť prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra.

V § 69 ods. 12 písm. f) a g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3,“.

Vedenie záznamov

Z dôvodu, že plnenia, ktoré sú doplnené v novonavrhovanom písmene d) a e) odseku 2 sa neuvádzajú do daňového priznania, súhrnného výkazu a ani kontrolného výkazu, navrhuje sa, aby tieto plnenia platiteľ dane uvádzal vo svojich záznamoch pre DPH. Túto povinnosť nemajú zdaniteľné osoby, ktoré nemajú postavenie platiteľa dane.

V § 70 ods. 2 sa za písmeno c) vkladajú nové písmená d) a e), ktoré znejú:

„d) dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte, dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, ktorá je oslobodená od dane, a dodaní služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 v inom členskom štáte,

  1. e) dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou s miestom dodania v inom členskom štáte, ak sa preprava tohto tovaru začala v tuzemsku“.

Osoby povinné vyhotoviť faktúru

Navrhuje sa, aby sa pri poskytnutí vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby s miestom dodania v inom členskom štáte vzťahovala povinnosť vyhotoviť faktúru podľa pravidiel stanovených v zákone o DPH, ak dodávateľ týchto služieb uplatňuje jednu z osobitných úprav uvedených v § 68a alebo § 68b. Uvedená zmena predstavuje transpozíciu článku 219a smernice Rady 2006/112/ES, zmeneného v dôsledku prijatia smernice 2017/2455, ktorej cieľom je zjednodušenie pravidiel pri uplatňovaní uvedených osobitných úprav.

Súčasne sa v súlade s týmto článkom smernice Rady 2006/112/ES zavádza povinnosť pre zahraničné osoby, ktoré nie sú usadené na území Európskej únie, vystavovať faktúry podľa zákona o DPH, ak uskutočňujú dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku. Táto povinnosť sa bude týkať aj tých zahraničných osôb, ktoré síce majú na území Európskej únie jednu alebo viac prevádzkarní, avšak tieto sa na predmetnom dodaní nezúčastňujú

V § 72 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h) dodaní služby uvedenej v § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b.“.

V § 72 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní.“.

Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť, že v prípadoch, kedy daňový úrad povinne začína daňovú kontrolu za obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť alebo si túto splnila oneskorene, platiteľom dane, nakoľko celková výška odpočítateľnej dane podľa § 55 ods. 3 alebo 4 prevyšuje celkovú splatnú daň podľa § 69 ods. 13, správca dane vráti daň vo výške zistenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Súčasne sa navrhuje doplniť, že pri vrátení tejto dane daňový úrad použije postup podľa § 79 daňového poriadku.

V § 78 ods. 9 druhej vete sa za slová „daň vráti“ vkladajú slová „vo výške zistenej daňovým úradom“ a na konci sa pripája táto veta: „Na postup pri vrátení dane sa použije osobitný predpis.27bd)“.

Zrušenie registrácie

Odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako uplatnený odpočet dane. Preto sa navrhuje spresniť ustanovenie odseku 6.

V 81 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Platiteľovi vzniká daňová povinnosť najviac do výšky odpočítanej dane.“.

V ustanovení odseku 7 sa navrhuje vypustiť odkaz na príslušné konkrétne paragrafy zákona, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil pomernú časť odpočtu DPH príp. vykonal úpravu odpočítanej dane. Vecne sa týmto ustanovenie nemení a ostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane pri zrušení registrácie zohľadní tieto skutočnosti a vypočítanú DPH upraví po zohľadnení percentuálnej hodnoty použitej pri odpočítaní dane.

V § 81 ods. 7 sa vypúšťajú slová „podľa § 50“ a slová „podľa § 54“.

Postup pri úprave odpočítanej dane

Navrhuje sa spresnenie opisu dane na vstupe (DV), ktorou je obstarávacie cena investičného majetku. Obstarávacou cenou je potrebné  rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je  považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania  predmetu lízingu).

Znenie je spresnené z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu.

V prílohe č. 1 sa za slová „alebo vlastné náklady investičného majetku“ vkladajú slová „pričom obstarávacou cenou je aj hodnota splátok vzťahujúcich sa na obstaranie investičného majetku formou nájmu s dojednaným právo kúpy prenajatej veci,“.

Vzhľadom na to, že novelou zákona o DPH dochádza  k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice. S prihliadnutím na uvedené sa upravuje, že jednoúčelový poukaz na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby nie je ceninou a zároveň sa navrhuje ustanoviť, aké pokladničné doklady sa budú registračnou pokladnicou vyhotovovať pri predaji samotného jednoúčelového poukazu a pri výmene jednoúčelového poukazu za tovar alebo službu.

 

 

 

 

 

Odporúčané ebooky

K téme

Témy

Daň z pridanej hodnotydphPrémiový obsah

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie DPH

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Koronavírus
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Právo, Pracovné právo
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

október

29oct7:30IFRS komplexný kurz II.7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP),Medzinárodné zdaňovanie,žiadny

29oct7:30IFRS komplexný kurz II.7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:IAS/IFRS,Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP),Medzinárodné zdaňovanie,Účtovníctvo,žiadny

29oct7:30IFRS komplexný kurz II.7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:IAS/IFRS,Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP),Medzinárodné zdaňovanie,Účtovníctvo,žiadny

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt
X