- Podnikam.sk
- Články
- Ekonomika
- Viete, čo je inflácia, aká je jej definícia, čo môže spôsobiť v ekonomike a ako je na tom Slovensko v roku 2026?
Viete, čo je inflácia, aká je jej definícia, čo môže spôsobiť v ekonomike a ako je na tom Slovensko v roku 2026?
Pojem inflácia je pre väčšinu z nás známy, no nie každý z nás si vie presne predstaviť, čo všetko môže inflácia spôsobiť v ekonomike a ako sa to môže dotknúť nášho každodenného života.
Čo je inflácia?
Inflácia je makroekonomický jav prejavujúci sa dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb a znižovaním kúpnej sily peňazí. Znamená to, že hodnota peňazí postupne trvalo klesá a tým pádom sa znižuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme za finančnú jednotku kúpiť. Inflácia je spôsobená poruchami rovnováhy v mikroekonomike a makroekonomike a tiež v peňažnej oblasti reálnej ekonomiky. Významným znakom inflácie je fakt, že zdroj je v nadmernom dopyte v porovnaní s ponukou a zároveň v cenotvorbe na strane ponuky.
Druhy inflácie
Inflácia má niekoľko príčin a na základe viacerých hľadísk rozlišujeme rôzne druhy inflácie.
Na základe rýchlosti rastu poznáme infláciu:
- mierna
- cválajúca
- hyperinflácia
Podľa príčin, ktoré ju vyvolali:
- dopytová
- nákladová
Z hľadiska tempa rastu cenovej hladiny:
- proporcionálna
- neproporciálna
- anticipovaná
- neanticipovaná
- inertná
Z hľadiska viditeľnosti:
- skrytá
- otvorená
- potlačená
Definície niektorých druhov inflácie
Anticipovaná inflácia
Ide o infláciu očakávanú v priebehu nasledujúceho obdobia, označujeme ju aj ako inertnú. Zohľadňuje sa v hospodárskych, kolektívnych a úverových zmluvách.
Neanticipovaná inflácia
Predstavuje rozdiel medzi očakávanou a skutočnou infláciou.
Proporcionálna inflácia
Ide o teoretický predpoklad, nemá vplav na reálny produkt či rozdeľovanie dôchodkov, pretože úplná proporcionalita v reálnej ekonomike nenastane nikdy.
Neproporcionálna inflácia
Predpokladá, že všetky ceny sa prispôsobujú inflačným trendom rovnako. Preto sú osoby aj podnikatelia nútení do operácií s hotovosťou.
Otvorená inflácia
Označuje sa tiež pojmom zjavná a je spojená s rastom cenovej hladiny.
Potlačená – blokovaná inflácia
Ak dôjde k fixácii cien, nastane situácia, v ktorej ceny prestanú byť rovnovážnymi. Dochádza k nerovnováhe na trhu komodít a chybné sú cenové relácie aj celkové cenová hladina. Keďže ceny nerastú, nedochádza k otvorenej, ale k potlačenej inflácii.
Skrytá inflácia
V tomto prípade s ceny menia, ale neprejavuje sa to v cenových indexoch. Takže cenové indexy nie sú v realite schopné zachytiť všetky pohyby cien.
Jadrová a čistá inflácia
V súvislosti s infláciou a stretávame s pojmom jadrová inflácia, ktorý kvalifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Spotrebný kôš je očistený od vplyvu nepriamych daní, dotácií a regulovaných cien.
Jadrová inflácia sa od celkovej medziročnej inflácie odlišuje a závisí od zvyšovania regulovaných cien. Inflácia v súčasnosti nemá svoj pôvod len vo sfére peňazí, teda v nadmernom vydávaní peňazí, ale hlavne v poruchách, ktoré vznikajú v reálnej ekonomike kvôli zmenám v mechanizme jej fungovania.
Jadrová inflácia sa vypočítava zo základu, ktorý zahŕňa aj potraviny. Je však očistený od vplyvu:
- daňových zmien
- dotácií
- regulovaných cien
- administratívnych opatrení
Príčiny inflácie
Stav, ktorý poznáme ako inflácia, môže mať v ekonomike viacero príčin, ktoré závisia od toho, ako sa menia podmienky fungovania jednotlivých ekonomík. Vplyv na infláciu majú zmeny fungovania trhových mechanizmov a tie sú podmienené rôznymi faktormi.
Sú to napríklad:
- tlak odborov na zvýšenie miezd
- rastúce deficity platobných bilancií
- monopolizácia
- vydávanie peňazí, ktoré sa do obehu dostávajú na základe rastúcich deficitov štátneho rozpočtu a zvyšujúceho sa štátneho dlhu.
Inflácia a Slovensko
Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla v novembri 2025 úroveň 3,7 %. Ceny v porovnaní s novembrom 2024 boli vyššie vo všetkých 12 odboroch (výdavkových skupinách domácností), a to v rozpätí od 0,9 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 9 % v odbore reštaurácie a hotely.
Celkovo bola inflácia ovplyvnená podobne ako už niekoľko mesiacov medziročne vyššími cenami najmä v 3 štruktúrach spotrebného koša – v odbore reštaurácie a hotely (v novembri +9,0 %) v odbore rozličné tovary a služby (+7,1 %), a tiež v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %). Rast podporil aj odbor doprava (+4,4 %) s druhou najvyššou mesačnou hodnotou rastu v tomto roku. Za vyššie ceny ako pred rokom sa predávali najmä pohonné látky aj letenky.
Na súhrnnú hodnotu medziročnej inflácie mali vplyv tiež zdynamizovanie rastu cien v odboroch – bývanie s energiami o 2,9 %, a zdravotníctvo a to o 3,1 %.
Prehľad inflácie na Slovensku podľa Štatistického úradu SR
| Rok | Miera inflácie |
| 2011 | 4,1 % |
| 2012 | 3,7 % |
| 2013 | 1,5 % |
| 2014 | -0,1 % |
| 2015 | -0,3 % |
| 2016 | -0,5 % |
| 2017 | 1,3% |
| 2018 | 2,5% |
| 2019 | 2,7 % |
| 2020 | 1,9% |
| 2021 | 3,2% |
| 2022 | 12,8% |
| 2023 | 10,5% |
| 2024 | 2,8% |
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.














