Ako napísať predžalobnú výzvu v roku 2027?

Nevyplatili vám faktúru, hoci ste dlžníka upozornili na omeškanie a pokúsili ste sa dohodnúť? Pred podaním žaloby máte ešte jednu praktickú možnosť – predžalobnú výzvu. V článku vám vysvetlíme jej význam, čo by mala obsahovať, aké úroky a ďalšie náklady môžete od dlžníka požadovať a nájdete tu aj aktuálny vzor predžalobnej výzvy pre rok 2027.

Predžalobná výzva

Ak sa pokúšate riešiť problémy zmierlivou cestou, môžete sa vyhnúť zbytočným nákladom a zdĺhavému súdnemu sporu. Niekedy však už nie je iná možnosť ako riešiť spor s dlžníkom súdnou cestou. Pred podaním žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu je preto vhodné poslať dlžníkovi predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu.

Predžalobná výzva predstavuje posledné upozornenie dlžníkovi, že ak svoj záväzok v určenej lehote nesplní, veriteľ pristúpi k jeho súdnemu vymáhaniu.

Musí predžalobnú výzvu napísať právnik?

Nie. Predžalobnú výzvu nemusí vypracovať advokát ani právnik. Môže ju vyhotoviť a odoslať samotný podnikateľ, konateľ spoločnosti alebo poverený zamestnanec.

Využitie advokáta však môže mať praktický význam najmä pri vyššej alebo spornej pohľadávke. Výzva od advokátskej kancelárie môže na dlžníka pôsobiť dôraznejšie a zároveň možno už v tejto fáze preveriť, či je pohľadávka dostatočne podložená pre prípadné súdne konanie.

Rovnako nie je všeobecnou zákonnou podmienkou, aby predžalobnej výzve predchádzal presný počet upomienok alebo osobitný „pokus o zmier“. Pri bežnom obchodnom vzťahu si môže veriteľ zvoliť vlastný systém vymáhania pohľadávok.

V praxi však dáva zmysel postupovať napríklad takto:

1. upozornenie na nezaplatenú faktúru,
2. upomienka,
3. predžalobná výzva,
4. súdne alebo upomínacie konanie.

Pri niektorých osobitných druhoch pohľadávok môžu platiť špecifické pravidlá. Napríklad pri uplatňovaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v upomínacom konaní zákon vyžaduje, aby bol spotrebiteľ na zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu.

Je predžalobná výzva povinná pred podaním žaloby?

Pri bežnej nezaplatenej faktúre medzi podnikateľmi predžalobná výzva vo všeobecnosti nie je zákonnou podmienkou podania žaloby.

Ak teda máte splatnú pohľadávku a dlžník ju nezaplatil, môžete pri splnení ostatných podmienok pristúpiť k jej súdnemu vymáhaniu aj bez toho, aby ste predtým poslali dokument označený ako predžalobná výzva.

Jej zaslanie je však v praxi veľmi vhodné. Dlžník môže po dôraznom upozornení dlh zaplatiť a veriteľ sa tak vyhne súdnemu konaniu. Výzva zároveň vytvára dôkaz o tom, že veriteľ požadoval splnenie záväzku a poskytol dlžníkovi ešte jednu možnosť zaplatiť.

Pri upomínacom konaní dokonca platí, že ak sú žalobca aj žalovaný účtovnými jednotkami, na preukázanie nároku môže za splnenia zákonných podmienok postačovať faktúra alebo iná obdobná výzva na splnenie pohľadávky spolu s vyhlásením žalobcu, že pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve.

Čo má obsahovať predžalobná výzva?

Predžalobnú výzvu formulujte vecne, stručne a jasne zhodnoťte aktuálny stav, stanovte dátum, do ktorého je potrebné splniť záväzok, a upozornite na dôsledky, ktoré nastanú v prípade, že nedôjde k náprave.

Výzva by mala obsahovať najmä:

• identifikáciu veriteľa,
• identifikáciu dlžníka,
• právny dôvod vzniku pohľadávky,
• číslo faktúry alebo zmluvy,
• dátum splatnosti,
• výšku nezaplatenej istiny,
• prípadné úroky z omeškania,
• prípadnú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
• účet, na ktorý má dlžník zaplatiť,
• primeranú dodatočnú lehotu na zaplatenie,
• upozornenie, že po márnom uplynutí lehoty bude pohľadávka vymáhaná súdnou cestou.

Určite sem nemusí patriť podrobná právna analýza ani kompletný výpočet dôkazov, ktorými voči druhej strane disponujete. Tie sú dôležité predovšetkým pre prípadné súdne konanie.

Akú lehotu na zaplatenie uviesť v predžalobnej výzve?

Pri bežnom obchodnom dlhu zákon neurčuje univerzálnu povinnú „15-dňovú lehotu“, ktorú musí obsahovať každá predžalobná výzva.

Veriteľ by mal stanoviť primeranú lehotu podľa okolností prípadu. V praxi možno použiť napríklad 7, 10 alebo 15 dní od doručenia výzvy.

Ak už bol dlžník opakovane upozornený a faktúra je dlhší čas po splatnosti, nie je dôvod poskytovať neprimerane dlhú ďalšiu lehotu.

Ako doručiť predžalobnú výzvu?

Predžalobnú výzvu je vhodné odoslať spôsobom, pri ktorom budete vedieť neskôr preukázať jej odoslanie alebo doručenie.

Tradičným spôsobom je doporučená zásielka, ideálne s doručenkou. Podľa okolností možno použiť aj elektronické doručovanie alebo e-mail, pri ktorom však môže byť dokazovanie samotného doručenia komplikovanejšie.

Pri podnikateľovi alebo spoločnosti je dôležité skontrolovať aktuálne sídlo alebo miesto podnikania vo verejných registroch.

Doklad o odoslaní a doručení výzvy si odložte spolu s faktúrou, objednávkou, zmluvou, dodacími listami a komunikáciou s dlžníkom.

Predžalobná výzva – vzor 2027

Vážený obchodný partner,

naša spoločnosť XY, s. r. o., Vám dňa 20. 7. 2027 vystavila faktúru č. 286337 vo výške 10 000 eur za dodané služby podľa objednávky č. XY. Faktúra bola splatná dňa 20. 8. 2027, pričom k dnešnému dňu neevidujeme jej úhradu.

Napriek predchádzajúcemu upozorneniu na omeškanie nebola dlžná suma uhradená.

Týmto Vás vyzývame na zaplatenie dlžnej sumy 10 000 eur najneskôr do 10 dní od doručenia tejto predžalobnej výzvy, a to na bankový účet IBAN: SK00 0000 0000 0000 0000 0000, variabilný symbol 286337.

Zároveň si z dôvodu omeškania uplatňujeme zákonný alebo zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a, ak sú splnené zákonné podmienky, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Ak dlžná suma nebude v uvedenej lehote uhradená, pristúpime bez ďalšieho upozornenia k uplatneniu pohľadávky súdnou cestou, prípadne prostredníctvom upomínacieho konania. V súdnom konaní budeme požadovať zaplatenie istiny, príslušenstva pohľadávky a náhradu trov konania v rozsahu, v akom nám bude priznaná.

S pozdravom

XY, s. r. o.

Úroky z omeškania pri nezaplatenej faktúre

Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi právo požadovať úroky z omeškania.

Ak si podnikatelia výšku úroku z omeškania dohodli v zmluve, uplatňuje sa v zásade dohodnutá sadzba. Ak dohodnutá nebola, použije sa zákonná sadzba. Obchodný zákonník pritom stanovuje, že právo na úrok z omeškania vzniká bez potreby osobitného upozornenia dlžníka.

Pri obchodnoprávnych vzťahoch sa zákonná sadzba štandardne určuje ako:

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky + 8 percentuálnych bodov.

Sadzba sa určuje podľa základnej sadzby ECB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania a takto určená sadzba sa používa počas celého daného polroka.

Veriteľ môže namiesto toho zvoliť alternatívny spôsob podľa nariadenia vlády: základnú sadzbu ECB platnú k prvému dňu omeškania zvýšenú o 9 percentuálnych bodov, ktorá sa potom použije počas celej doby omeškania. Ak si zvolí jeden z týchto spôsobov, musí ho používať počas celej doby omeškania podľa pravidiel nariadenia.

Preto nie je vhodné uvádzať v univerzálnom vzore konkrétne percento platné „pre rok 2027“. Výška zákonného úroku závisí aj od aktuálnej základnej úrokovej sadzby ECB.

K nezaplatenej faktúre môžete pripočítať aj 40 eur

Podnikatelia na tento nárok často zabúdajú.

Pri obchodnom záväzku vzniká veriteľovi omeškaním dlžníka okrem úroku z omeškania aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Jej výška je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Právo vzniká bez potreby osobitného upozornenia dlžníka.

Ak teda podnikateľ nezaplatí inému podnikateľovi faktúru, veriteľ si môže pri splnení zákonných podmienok uplatňovať:

• nezaplatenú istinu,
• úroky z omeškania,
• paušálnu náhradu nákladov 40 eur,
• prípadné ďalšie nároky, ak na ne má podľa zmluvy alebo zákona právo.

Paušálna náhrada sa neuplatňuje voči spotrebiteľovi pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy.

Predžalobná výzva nezastaví premlčanie pohľadávky

Toto je pre podnikateľov mimoriadne dôležité.

Odoslaním predžalobnej výzvy sa automaticky nezastaví plynutie premlčacej doby.

Podľa súčasného Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba v obchodných záväzkových vzťahoch štyri roky, ak zákon pri konkrétnom práve neustanovuje inú lehotu.

Premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ urobí úkon, ktorý sa podľa procesných predpisov považuje za začatie súdneho konania alebo uplatnenie práva v už začatom konaní. Samotné zaslanie výzvy dlžníkovi takýto účinok nemá.

Ak sa preto blíži koniec premlčacej doby, podnikateľ by nemal opakovane posielať ďalšie a ďalšie upomienky a čakať na reakciu dlžníka. V takejto situácii treba zvážiť včasné uplatnenie pohľadávky na súde.

Pozor: od júla 2027 sa môže premlčacia lehota zásadne zmeniť

Práve v tejto oblasti sa pripravuje jedna z najväčších zmien slovenského súkromného práva za posledné desaťročia.

Vláda SR v máji 2026 schválila návrh nového Občianskeho zákonníka. Návrh prešiel 9. júna 2026 v Národnej rade SR prvým čítaním a poslanci rozhodli, že sa bude prerokúvať v druhom čítaní. K 23. augustu 2026 teda ešte nejde o definitívne schválený zákon.

Navrhovaná účinnosť nového Občianskeho zákonníka je 1. júla 2027. Jednou z jeho najvýznamnejších zmien pre podnikateľov má byť odstránenie súčasného dualizmu občianskeho a obchodného záväzkového práva. Veľká časť pravidiel, ktoré sa dnes nachádzajú v Obchodnom zákonníku, sa má presunúť do jednotného Občianskeho zákonníka.

Návrh zároveň zavádza jednotnú všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu. Ak by bol schválený v predloženej podobe, išlo by o významnú zmenu oproti dnešnej všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe obchodných pohľadávok.

Návrh nového zákonníka zároveň zachováva právo na úrok z omeškania a pri vzťahoch medzi podnikateľmi aj právo na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie peňažného dlhu. Konkrétna výška paušálnej sumy má byť naďalej určená vykonávacím nariadením vlády.

Keďže legislatívny proces ešte nie je skončený, podnikatelia by mali počas roka 2027 sledovať konečnú podobu zákona a najmä jeho prechodné ustanovenia. Tie určia, podľa akých pravidiel sa budú posudzovať pohľadávky a premlčacie lehoty vzniknuté ešte pred účinnosťou nového kódexu.

Čo nasleduje, ak dlžník nezaplatí ani po predžalobnej výzve?

Ak dlžník neuhradí pohľadávku ani po predžalobnej výzve, veriteľ môže pristúpiť k súdnemu vymáhaniu.

Pri peňažných pohľadávkach má dve významné možnosti:

• klasickú žalobu podľa Civilného sporového poriadku,
• návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.

Pre nesporné nezaplatené faktúry medzi podnikateľmi môže byť upomínacie konanie praktickejšou cestou.

Čo je upomínacie konanie?

Upomínacie konanie je osobitný elektronický spôsob vymáhania peňažných pohľadávok a predstavuje alternatívu ku klasickému konaniu podľa Civilného sporového poriadku.

Na celé Slovensko je na upomínacie konanie príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

Návrh na vydanie platobného rozkazu sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom určeného elektronického formulára a musí byť autorizovaný. Žalobca, prípadne jeho zástupca, musí mať aktivovanú elektronickú schránku.

Ak sú splnené procesné podmienky vrátane zaplatenia súdneho poplatku a nie je dôvod návrh odmietnuť, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní.

Dlžník následne dostane lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu, aby pohľadávku a trovy konania zaplatil alebo podal odpor.

Ak podá včasný a vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz sa zruší. Žalobca potom môže navrhnúť pokračovanie v klasickom sporovom konaní.

Koľko stojí vymáhanie faktúry súdnou cestou?

Pri klasickej žalobe o zaplatenie peňažnej pohľadávky je podľa aktuálneho sadzobníka súdny poplatok spravidla 6 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej 25 eur. Maximálna hranica je 25 000 eur, pričom v obchodných veciach môže byť maximálny poplatok 50 000 eur.

Upomínacie konanie je z pohľadu súdneho poplatku zvýhodnené. Súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní predstavuje 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku súdnych poplatkov.

Pri pohľadávke 10 000 eur by teda základná percentná sadzba klasickej žaloby predstavovala 600 eur, zatiaľ čo v upomínacom konaní ide pri použití polovičnej percentnej sadzby o 300 eur.

Ak je veriteľ v spore úspešný, môže mu vzniknúť právo na náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že súd prizná náhradu trov podľa pomeru úspechu vo veci.

Nie je preto úplne presné písať v predžalobnej výzve, že dlžník „automaticky zaplatí právnika“. Správnejšie je upozorniť ho, že v prípade súdneho konania bude veriteľ požadovať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu priznanom súdom.

Význam predžalobnej výzvy

Dohodnúť sa s dlžníkom zmierlivou cestou je z hľadiska podnikateľských vzťahov často výhodnejšie ako okamžite začínať súdny spor, nie je to však pri bežnej podnikateľskej pohľadávke všeobecná zákonná povinnosť.

Len vy ako veriteľ rozhodnete o tom, akou cestou sa bude vymáhanie dlhu uberať. V niektorých podnikoch je spôsob vymáhania pohľadávok zakotvený v internej obchodnej alebo kreditnej politike. V takom prípade je vhodné nastavený postup dodržiavať.

Existuje niekoľko zásad, ktoré sa oplatí dodržať už len v rámci zachovania dobrých partnerských vzťahov. Prvoradá je komunikácia s druhou stranou. Ak vznikne problém, riešte ho a postupujte systematicky.

Predžalobná výzva má však význam iba dovtedy, kým sa nestane náhradou skutočného vymáhania. Ak dlžník na výzvy nereaguje, opakované odkladanie súdneho konania môže byť pre veriteľa rizikové najmä z dôvodu plynutia premlčacej doby.

Najčastejšie otázky o predžalobnej výzve

Musím poslať predžalobnú výzvu pred žalobou?

Pri bežnej obchodnej pohľadávke medzi podnikateľmi spravidla nie. Je však veľmi vhodná ako posledný pokus o dobrovoľné zaplatenie a ako dôkaz komunikácie s dlžníkom.

Musí predžalobnú výzvu vypracovať advokát?

Nie. Môže ju vypracovať samotný veriteľ. Pri vyšších, právne komplikovaných alebo sporných pohľadávkach je však vhodné nechať nárok posúdiť advokátom.

Koľko dní mám dať dlžníkovi na zaplatenie?

Pri bežnej obchodnej pohľadávke neexistuje všeobecná zákonná lehota 15 dní pre každú predžalobnú výzvu. Veriteľ môže určiť primeranú lehotu, napríklad 7 až 15 dní.

Môžem požadovať úrok z omeškania aj bez toho, aby bol uvedený na faktúre?

Áno. Ak sú splnené zákonné podmienky, právo na zákonný úrok z omeškania vzniká omeškaním dlžníka aj bez osobitného upozornenia. Ak nebola sadzba dohodnutá zmluvne, použije sa zákonná sadzba.

Môžem k faktúre pripočítať 40 eur?

Pri obchodnom záväzkovom vzťahu áno, ak sú splnené zákonné podmienky. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je 40 eur a vzniká jednorazovo omeškaním dlžníka.

Zastaví predžalobná výzva premlčanie?

Nie. Samotné zaslanie výzvy plynutie premlčacej doby nezastavuje. Pri súčasnom režime obchodných záväzkov je všeobecná premlčacia doba štyri roky, ak zákon neustanovuje inú lehotu.

Čo ak dlžník nezaplatí?

Ak je pohľadávka splatná a dostatočne preukázateľná, môžete pristúpiť ku klasickej žalobe alebo pri peňažnej pohľadávke zvážiť elektronické upomínacie konanie na Okresnom súde Banská Bystrica.

K téme