Negatívny vývoj štát zaznamenal pri príjmoch z rozpočtu Európskej únie.
Daňové príjmy štátu stúpli
Štátny rozpočet bol v prvom štvrťroku tohto roka v schodku 1,086 mld. eur. V samotnom marci tak rozpočtový deficit stúpol o vyše 200 mil. eur. V medziročnom porovnaní to znamenalo nárast o 133,1 mil. eur, resp. o 14 %. Celkové príjmy štátu pritom v medziročnom porovnaní stúpli o 8,8 % na 2,587 mld. eur pri súčasnom raste výdavkov o 10,3 % na 3,672 mld. eur.
Ako ďalej informuje ministerstvo financií, z celkových rozpočtovaných výdavkov na rok 2014 sa pritom napriek medziročnému nárastu vyčerpal menší podiel, ako v rovnakom období vlani. Kým koncom marca 2013 predstavovalo čerpanie výdavkov 22,5 %, tento rok to bolo 21,1 %. Príjmy sa zatiaľ naplnili na 18,3 %, kým v rovnakom období vlani to bolo 18,6 %.
Rástli príjmy zo všetkých daní okrem zrážkovej
V rámci celkových príjmov daňové príjmy štátu stúpli o 7,6 % na 2,119 mld. eur. Pozitívny vývoj bol podľa rezortu financií zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty s medziročným nárastom o 62,2 mil. eur, pri dani z príjmov právnických osôb o 41 mil. eur, pri dani z príjmov fyzických osôb o 40,5 mil. eur a mierne stúpol aj výber spotrebných daní o 7,4 mil. eur. Naopak, poklesli príjmy zo zrážkovej dane o 3,2 mil. eur.
Negatívny vývoj štát zaznamenal pri príjmoch z rozpočtu Európskej únie, ktoré boli oproti prvému štvrťroku vlaňajška nižšie o 201,8 mil. eur. Na druhej strane však stúpli príjmy štátneho rozpočtu z dividend o 39 mil. eur. „Dôvodom je prijatie prvej splátky pohľadávky na dividendu od spoločnosti SEPS, a. s., o výplate ktorej rozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti koncom decembra 2013,“ konštatuje ministerstvo financií. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu medziročne stúpli o takmer 224 mil. eur.
Dlhšie trvanie kontrol odďaľuje spätné vyplatenie odpočtov DPH
Rast príjmov tak možno pripísať najmä na vrub výberu dane z pridanej hodnoty, ktorý možno podľa analytika VÚB banky Andreja Aradyho pripísať viacerým faktorom. Prvým je pozitívny vplyv postupného oživovania domáceho dopytu, druhým lepší výber daní a tretím predĺženie dĺžky trvania kontrol nadmerných odpočtov. „Zatiaľ čo prvé dva faktory predstavujú skutočné zlepšenie daňových príjmov, dlhšie trvanie kontrol odďaľuje spätné vyplatenie odpočtov, čo môže rast daňových príjmov nafukovať,“ konštatuje analytik s tým, že objektívnejší obraz o vývoji príjmov z dane z pridanej hodnoty tak prinesie až druhá polovica roka.
V rámci celkových výdavkov stúpli výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 94 mil. eur. „Ide o splátky úrokov zo štátnych dlhopisov vydaných v minulých rokoch,“ tvrdí ministerstvo. Čerpanie ďalších výdavkov rozpočtu medziročne vzrástlo o 154,9 mil. eur. Výraznejší nárast bol pritom zaznamenaný v transfere Sociálnej poisťovni, ktorý medziročne stúpol o 79,3 mil. eur, čo je podľa rezortu financií v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2014.
Z doterajšieho vývoja príjmovej a výdavkovej strany rozpočtu pritom podľa Andreja Aradyho nevyplývajú výraznejšie komplikácie pre naplnenie tohtoročného rozpočtu. „Vývoj štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok nenaznačuje výraznejšie riziká pre dosiahnutie celoročného rozpočtového cieľa,“ konštatuje. Deficit je na celý tento rok rozpočtovaný na úrovni 3,284 mld. eur.