Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Podľa menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) budú hlavnými faktormi nízkej inflácie v prvom polroku 2014 najmä nízke ceny energií, nízka dynamika cien trhových služieb podporená zrušením bankového poplatku a nízka dynamika cien potravín.
Tempo rastu cien je na Slovensku historicky najpomalšie
Rast cien sa na Slovensku v januári zastavil. Inflácia meraná národnou metodikou totiž dosiahla podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ) na medziročnej báze nulovú úroveň. Spotrebiteľské ceny teda oproti januáru minulého roka ani nenarástli, ani neklesli. V decembri pritom ešte mierne rástli o 0,4 %. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v januári oproti decembru vzrástli o 0,2 %, kým v decembri oproti novembru naopak mierne klesli o 0,1 %.
Tempo rastu cien je tak na Slovensku vôbec historicky najpomalšie. „Medziročná inflácia zaznamenala historicky najnižšiu úroveň od roku 1989, riziko deflácie sa však zatiaľ nenaplnilo,“ konštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ako dodáva, v súčasnosti neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň. Na nízkej úrovni by tak mala inflácia zotrvať aj v nasledujúcich mesiacoch, mierne zrýchlenie sa očakáva najskôr v druhej polovici roka.
Podľa menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) budú hlavnými faktormi nízkej inflácie v prvom polroku 2014 najmä nízke ceny energií, nízka dynamika cien trhových služieb podporená zrušením bankového poplatku a nízka dynamika cien potravín. „V druhej polovici roka 2014 by sa mala inflácia odraziť od predpokladaných nízkych dynamík v dôsledku oživenia konečnej spotreby domácností, vyššej dynamiky miezd, ale najmä bázického efektu výrazného poklesu cien potravín a trhových služieb v druhej polovici roka 2013,“ píše sa v komentári menového úseku NBS.
V medziročnom porovnaní pritom vzrástli najmä ceny v odboroch vzdelávanie o 5,4 % a alkoholické nápoje a tabak o 2,5 %. Ceny za hotely, kaviarne a reštaurácie stúpli o 1,5 %, zdravie o 1 % a potraviny a nealkoholické nápoje o 0,9 %. Odevy a obuv a rekreácia a kultúra zdraželi zhodne o 0,7 %. Naopak klesli ceny poštových a telekomunikačných služieb o 1,4 %, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu a dopravy zhodne o 1,3 %, rozličných tovarov a služieb o 1 % a ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá sa znížili o 0,9 %.
Medzimesačne vzrástli ceny za potraviny a nealkoholické nápoje o 2,8 %, alkoholické nápoje a tabak o 0,7 %, zdravie, rekreáciu a kultúru a rozličné tovary a služby zhodne o 0,2 %. Mierne išli nahor aj ceny dopravy a hotelov, kaviarní a reštaurácií zhodne o 0,1 %. Oproti decembru klesli ceny odevov a obuvi o 1,9 %, ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 0,8 % a za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domu o 0,3 %. Na úrovni decembra zostali ceny poštových a telekomunikačných služieb a tiež vzdelávania.
Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v januári dosiahla rovnako ako v decembri hodnotu 0,4 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v januári na medziročnej báze úroveň 0,2 %. Na medzimesačnej báze bola jadrová inflácia v januári na úrovni 0,6 %, pričom čistá inflácia na medzimesačnej báze predstavovala 0,1 %.
Slovensko sa po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla 1 %, vrátilo v roku 2011 k rýchlejšiemu rastu cien. Priemerný rast cien podľa národnej metodiky totiž dosiahol 3,9 %. V roku 2012 sa rast cien držal na podobne vysokých úrovniach, keď priemerná inflácia dosiahla 3,6 %. V súčasnosti za pomalším rastom spotrebiteľských cien stojí predovšetkým rokmi krízy oslabený spotrebiteľský dopyt. Ten by nemal byť výraznejším impulzom k vyššiemu rastu cien ani v nasledujúcich mesiacoch.
