Čo je dozorná rada v s.r.o a pre koho je výhodné ju zriadiť?

Dozorná rada je kontrolný orgán v spoločnosti s ručením obmedzeným s právomocou dozorného orgánu. Dozorná rada je fakultatívny (nepovinný) orgán, ktorý sa zriaďuje len vtedy, ak tak určuje spoločenská zmluva. Hlavným cieľom tohto orgánu je dozerať na činnosť konateľov v s.r.o. V článku sa tiež dočítate, aké sú úlohy dozornej rady, kedy je pre spoločnosť výhodné zriadiť tento orgán a aké zákonné podmienky pritom treba dodržať.

Právny rámec pre vznik dozornej rady

Podmienky vzniku a pôsobnosti dozornej rady v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „obchodný zákonník“) v ustanoveniach § 137 a nasledujúcich. Hneď v úvode však možno spomenúť, že zákon nedáva dozornej rade žiadne osobitné oprávnenia, prostredníctvom ktorých by mohla pôsobiť na konateľov, aby odstránili zistené nedostatky. Týmto sa dozorná rada významným spôsobom odlišuje od typických kontrolných orgánov.

Súčasná platná a účinná legislatívna je nastavená tak, že v spoločnosti s ručením obmedzeným môže vykonávať kontrolnú činnosť každý zo spoločníkov, v rámci ktorej sú oprávnení nazerať do všetkých dokladov spoločnosti a požadovať od konateľov akékoľvek informácie o záležitostiach spoločnosti.

Pre koho je výhodné zriadenie dozornej rady

V súvislosti s vyššie uvedeným sa vynára otázka, že pre koho je výhodné zriadenie dozornej rady v spoločnosti s ručením obmedzeným? Z praxe možno povedať, že sú to najmä prípady, kedy sami spoločníci z rôznych dôvodov nie sú sami schopní plne obsiahnuť a zabezpečiť kontrolu činnosti spoločnosti. Ako sme vyššie uviedli, zákon nezakotvuje žiadne regresívne opatrenia, ktoré by bolo možné uložiť konateľom, keď dozorná rada zistí nedostatky v činnosti spoločnosti alebo jej konateľov.

Jedinou výnimkou v tejto oblasti je ustanovenie § 131 ods. 1, v zmysle ktorého môže každý člen dozornej rady požiadať do 3 mesiacov súd o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je toto v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti.

TIP:

Zriadenie dozornej rady musí byť zakotvené v spoločenskej zmluve. S ohľadom na pomerne stručnú zákonnú úpravu tak možno odporučiť, aby spoločníci venovali náležitú pozornosť otázkam spôsobu rozhodovania dozornej rady a uznášaniaschopnosti, ako aj postupu pri prijímaní rozhodnutí vrátame rozhodnuté prijímaných per rollam. Tieto procesy pritom možno upraviť aj inak, ako je uvedené v § 66 ods. 4 obchodného zákonníka.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Vytvorenie tzv. „silnej dozornej rady“
• Aké okruh otázok by mohol upravovať rokovací poriadok?
• Zriadenie a pôsobnosť dozornej rady v s.r.o.
• Vznik a zánik funkcie člena dozornej rady

Vytvorenie tzv. „silnej dozornej rady“

Zákonom ustanovenú pôsobnosť dozornej rady možno v praxi v spoločenskej zmluve podstatným spôsobom rozšíriť a zriadiť tak tzv. „silnú dozornú radu“, ktorá bude disponovať rozsiahlymi kontrolnými kompetenciami a prikazovacím právom voči konateľom a ich obchodnému vedeniu spoločnosti.

V tejto súvislosti je vhodné určiť si okruh tém a otázok, pri riešení ktorých bude dozorná rada oprávnená vydávať pre konateľov záväzné stanoviská, respektíve bližšie špecifikovať práva a záväzky, ktoré sú konatelia oprávnení prevziať v mene spoločnosti napríklad len s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady.

TIP:

Do spoločenskej zmluvy tiež možno zakotviť, že členovia dozornej rady sú povinní vykonávať svoju činnosť v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, ako aj v súlade s interným rokovacím poriadkom alebo iným vnútorným dokumentom, ktorý musí schváliť valné zhromaždenie.

Aké okruh otázok by mohol upravovať rokovací poriadok?

Rokovací poriadok by mohol upravovať napríklad nasledovné (ale aj iné) otázky:

• zvolávanie a frekvencia stretnutí dozornej rady,
• zakotvenie jednotlivých kontrolných právomocí a funkcií,
• spôsob prijímania rozhodnutí pri výkone jednotlivých funkcií,
• spôsob určenia členov dozornej rady poverených na zastupovanie spoločnosti pred súdom v konaniach vedených voči konateľom,
• postupy pri vypracúvaní návrhov uznesení predkladaných na schválenie spoločníkom mimo valného zhromaždenia,
• postupy pri spracúvaní a predkladaní správ pre valné zhromaždenie,
• akékoľvek ďalšie oblasti a špecifiká s ohľadom na potreby konkrétnej spoločnosti.

Zriadenie a pôsobnosť dozornej rady v s.r.o.

Ako sme už spomínali, zriadenie dozornej rady musí byť zakotvené v spoločenskej zmluve spoločnosti a ak sa dozorná rada zriaďuje pri založení spoločnosti, uvádzajú sa v spoločenskej zmluve aj jej prví členovia (ich mená, priezviská, osobné údaje, ako je trvalé bydlisko, dátum narodenia a rodné čísla).

Upozornenie:

S ohľadom na skutočnosť, že údaje o prvých členoch dozornej rady tvoria podstatnú obsahovú náležitosť spoločenskej zmluvy, zo zákona je potrebné, aby spoločenská zmluva aj po ich odvolaní obsahovala informácie o tom, ktoré osoby boli prvými členmi dozornej rady. Funkcia člena dozornej rady nie je zlučiteľná s funkciou konateľa.

Osobné údaje členov dozornej rady sa zároveň povinne zapisujú do Obchodného registra SR spolu s dňom vzniku ich funkcie, dňom zániku funkcie, pričom návrh každej zmeny údajov zapísaných v Obchodnom registri SR týkajúcich sa členov dozornej rady je potrebné spolu s predpísanými listinami a prílohami doručiť Obchodnému registru SR do 30 dní odo dňa prijatia a/alebo vykonania zmeny.

Do pôsobnosti dozornej rady zveruje obchodný zákonník v ustanovení § 138 nasledovné činnosti:

• dohľad nad činnosťou konateľov,
• oprávnenie nahliadať do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontrolu v nich obsiahnutých údajov,
• oprávnenie preskúmavať účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát spoločnosti, ako aj oprávnenie predkladať svoje vyjadrenia k nim valnému zhromaždeniu,
• oprávnenie podávať správy valnému zhromaždeniu v lehote ustanovenej spoločenskou zmluvou, inak raz ročne.

Upozornenie:

Členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti.

Pôsobnosť dozornej rady tak možno rozdeliť do 3 základných skupín, a to pôsobnosť v oblasti kontroly, výkonná pôsobnosť a oprávnenie zastupovať spoločnosť v prípadoch ustanovených zákonom (v konaniach voči konateľom). Hlavným poslaním dozornej rady je však najmä výkon kontrolnej činnosti a vo všeobecnosti dohľad nad činnosťou konateľov.

Dozorná rada pritom vykonáva napríklad nasledovné činnosti:

• dohliada nad výkonom pôsobnosti štatutárneho orgánu (konateľa / konateľov),
• nahliada do všetkých obchodných a účtovných kníh, materiálov, dokumentov, záznamov s cieľom kontrolovať v nich obsiahnuté údaje, ako aj to, či sú vedené v súlade so skutočnosťou,
• preveruje, či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou, stanovami a pokynmi a/alebo rozhodnutiami valného zhromaždenia,
• preskúmava účtovné závierky a návrh konateľov na rozdelenie zisku a úhradu strát spoločnosti vrátane kontroly povinnosti predložiť valnému zhromaždeniu vyjadrenie konateľov k týmto podkladom.

TIP:

O výsledku kontrolnej činnosti podáva dozorná rada správu valnému zhromaždeniu spoločnosti, a to minimálne zraz za rok. Spoločenská zmluva alebo stanovy však môžu určiť aj častejšie podávanie čiastkových alebo celkových správ, a to podľa individuálnych potrieb spoločnosti.

Vznik a zánik funkcie člena dozornej rady

Členstvo v dozornej rade vzniká na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie, pričom členom nemôže byť konateľ spoločnosti. Dozorná rada je v zmysle § 139 obchodného zákonníka kolektívnym orgánom a musia ju vždy tvoriť minimálne 3 členovia. Na členov dozornej rady sa vzťahujú aj ustanovenia obchodného zákonníka o zákaze konkurencie.

TIP:

Zákon neuvádza potrebu zriadiť funkciu predsedu dozornej rady. Takáto funkcia sa však v praxi ukazuje ako vhodná v mnohých prípadoch a zákon jej zriadenie nezakazuje. Možno ju preto v prípade potreby zakotviť v spoločenskej zmluve. V takomto prípade tiež odporúčame upraviť v spoločenskej zmluve otázku, kto určí predsedu dozornej rady, čo v praxi býva najmä valné zhromaždenie, možno však ustanoviť aj iný kľúč, podľa ktorého sa bude v takomto prípade postupovať.

Zákon zveruje oprávnenia a povinnosti dozornej rade ako celku s výnimkou niektorých ustanovení. Pôsobnosť valného zhromaždenia vo veciach voľby, odvolania a odmeňovania členov dozornej rady je upravená v ustanovení § 125 ods. 1 písm. g) obchodného zákonníka. Ak sa dozorná rada zriaďuje už pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným, prvých členov dozornej rady vymenujú zakladatelia v spoločenskej zmluve s uvedením všetkých zákonom požadovaných osobných údajov.

Členom dozornej rady môže byť ktokoľvek, napríklad zamestnanec spoločnosti, spoločník spoločnosti alebo tretia osoba stojaca mimo spoločnosti, nikdy to však nemôže byť osoba vykonávajúca funkciu konateľa.

Zákon neupravuje otázku funkčného obdobia členov dozornej rady. Ak nie je funkčné obdobie členov dozornej rady upravené ani v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, k zániku funkcie člena dozornej rady dôjde niektorým zo spôsobov určených v ustanovení§ 66 ods. 1, podľa ktorého členstvo v dozornej rade môže zaniknúť nasledovnými spôsobmi:

• odvolaním na základe uznesenia valného zhromaždenia, prípadne rozhodnutia spoločníkov podľa § 130 obchodného zákonníka,
• vzdaním sa funkcie zo strany člena
• úmrtím člena dozornej rady.

Upozornenie:

Ak spoločnosti hrozí vznik škody, člen dozornej rady, ktorý sa vzdal funkcie alebo bol odvolaný, je povinný upozorniť spoločnosť na hroziacu škodu a na opatrenia, ktoré je potrebnéprijať a vykonať na jej odvrátenie. Všetky zmeny v dozornej rade podliehajú zápisu v Obchodnom registri SR, kde je pritom potrebné priložiť zákonom ustanovené listiny a prílohy.

Členovia dozornej rady sa zúčastňujú aj na valnom zhromaždení, kde zákon prikazuje, že v prípade, ak o to požiadajú, im musí byť udelené slovo. Dozorná rada tiež môže zvolať valné zhromaždenie, a to najmä v prípadoch, kedy si to vyžadujú záujmy spoločnosti, pričom pre spôsob zvolania valného zhromaždenia dozornou radou sa uplatní ustanovenie § 129 ods. 1 obchodného zákonníka.

Upozornenie:

Právo člnov dozornej rady zúčastňovať sa na rokovaniach valného zhromaždenia a vyjadrovať sa k prerokúvaným veciam nemôže obmedziť ani spoločenská zmluva, ani stanovy či rozhodnutie valného zhromaždenia. Aj v prípade, keď spoločníci spoločnosti rozhodujú per rollam (mimo zasadnutia valného zhromaždenia), preto platí, že členovia dozornej rady majú právo oboznámiť sa s obsahom navrhovaného rozhodnutia, vyjadriť sa k nemu, oboznámiť sa s prijatým rozhodnutím a podobne.

Záverom

Na záver možno dodať, že aj napriek tomu, že dozorná rada je nepovinným (fakultatívnym) orgánom v spoločnosti s ručením obmedzeným, v praxi existuje množstvo prípadov, kedy dobre plní svoje zákonné aj iné ustanovené povinnosti v súvislosti s kontrolou obchodného vedenia spoločnosti. Konatelia by vždy mali vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti, prax však prináša aj opačné prípady. V takýchto a mnohých iných situáciách je vhodné zriadenie dozornej rady a detailné upravenie jej pôsobnosti v interných firemných dokumentoch.

Odporúčané ebooky

K téme